Afotusɛm ntiantia
- Pick one boundary and actually keep it.
- Schedule your recovery like a meeting.
- Flag your workload before you're drowning.
Ɔbrɛ bi wɔ hɔ a nna ntumi nsiesie. Wonyane a na woaka akyiri dada. Adwuma a na ɛyɛ wo anigye no ate nka sɛ woreforo nantew wɔ anwea fɔkyee mu. Wo ne nnipa kasa tia sen sɛnea wopɛ, na akyire yi wʼani wu kakra. Wokɔ so ka kyerɛ wo ho sɛ wobɛhome bere a saa bere yi atwam, na bere no nnwie da.
Sɛ ɛno mu biara tɔ wo so a, wonyɛ mmerɛw na wonni nkogu. Wo biribi ankasa resa. Nnipa a burnout bɔ wɔn no taa yɛ wɔn a wɔdwen ho pii na wɔde wɔn ho ma pii, a ɛyɛ nhyehyɛeɛ a ɛyɛ atirimɔden komm. Sɛnea wo ho yɛ wo den wɔ nneɛma a wode soa ma afoforɔ mu no, saa ara na ɛyɛ mmerɛw sɛ wode wo ho bɛsoa akɔ fam tee.
Eyi nyɛ asɛm a ɛfa sɛ yɛyɛ kakra efisɛ woanya home a wode di, ɛwom sɛ ebia woanya saa. Ɛfa nokwasɛm a mfasoɔ wɔ mu kɛse ho. Wʼahoɔden ne adeɛ a biribiara nkae di so. Bere a asa no, wʼatemmuo nso kɔ, wʼabodwokyɛre kɔ, na pintinn a nnipa a wɔatwa wo ho ahyia no na wɔde wɔn ho ato so no nso kɔ. Sɛ wobɔ ho ban a ɛnyɛ pɛsɛmenkominya. Ɛyɛ adwumayɛ no fã a obiara amfa anto adwuma no mu nhyehyɛeɛ mu.
Deɛ burnout yɛ ankasa
Ɛboa sɛ wode bɛyɛ pɔtee, efisɛ wɔde "burnout" di dwuma ma biribiara firi nnawɔtwe a emu yɛ den kosi ahweaseɛ ankasa. Wiase Apɔmuden Nhyehyɛeɛ (WHO) kyerɛ no pɔtee sɛ ɔyareɛ bi a ɛfiri adwumayɛ mu ahohia a ɛkɔ so daa a wonsiesieiɛ yie. Wɔkyerɛ afã mmiɛnsa: ahoɔden a asa anaa ɔbrɛ a emu yɛ den, kwantibea anaa atemmu a ɛrekɔ soro a ɛsɔ wʼadwuma, ne atenka sɛ wuntumi nyɛ hwee, sɛ woahwere wo tumi.
Hwɛ deɛ saa nhwehyɛnsɔ no ka ne deɛ ɛnka. Ɛnyɛ "wonyɛ den dodo." Ɛkɔ so daa. Ahohia a ɛkɔ so na ɛkɔ so, a nu ankasa nni ntam, kosi sɛ subon no yɔ. WHO hwɛ yie frɛ no adwuma mu ade na ɛnyɛ aduruyareɛ, a ɛyɛ nsonsonoeɛ a mfasoɔ wɔ mu: ɛyɛ biribi a ɛto nnipa a wɔn tumi wɔ wɔ adwuma tebea mu, na ɛnyɛ sintɔ a ɛda wɔn mu.
Saa nkyerɛkyerɛmu foforɔ no ho hia esiane sɛnea wɔtaa hwɛ burnout. Nnipa twɛn kosi sɛ wɔahwe ase, na afei wɔbu wɔn ho fɔ wɔ ho. Ɔbrɛ no yɛ amanneɛbɔ bere no nyinaa. Na ɛreka kyerɛ wo sɛ mmirikatu no ne abisadeɛ no akyene wo tumi a wode nya nu, na sɛ biribi sesa.
Bere nyɛ adeɛ no. Ahoɔden na ɛyɛ.
Yɛn mu dodoɔ no ara bɔ mmɔden sɛ yɛbɛsiesie adesoa a aboro so denam bere a yɛde di dwuma so. Yɛyɛ akwankyerɛ a emu yɛ den, yɛsɔre ntɛm, yɛmia ntam no mu. Nanso bere yɛ deɛ atim. Worennya deɛ ɛboro nnɔnhwerew aduonu nan da, na sɛ wobɔ mmɔden sɛ wode bere pii bɛdi nkonim a, ɛno ne sɛnea nnipa kɔwie sɛ wɔreyɛ adwuma anadwo dasuom na wɔda so te nka sɛ wɔaka akyiri.
Wɔ Harvard Business Review asɛm bi a wɔbobɔ din pii mu no, Tony Schwartz ne Catherine McCarthy gyee akyinnyeɛ sɛ ade pa a wode twe ne ahoɔden, ɛnyɛ bere. Asɛm a ɛsɛ sɛ wokura mu ne sɛ: ahoɔden san ba. Ɛfiri subon ahodoɔ kakra mu, wo nipadua, wʼatenka, wʼadwene a wode si biribi so, ne wo ntease a ɛda mu, na wobetumi atwe emu biara ama asa na woasan ahyɛ no ma. Bere no, ɛtwa to kɛkɛ. Ahoɔden tumi san ba, sɛ woma no kwan a.
Saa nsakraeɛ baako no sesa deɛ "wo ho hwɛyie" kyerɛ koraa. Ɛgyae sɛ ɛyɛ akatua a wonya bere a adwuma no awie. Ɛyɛ ahwɛyie a ɛma adwuma no yɛ koraa. Nantew tiawa a ɛtew wo ti mu no nyɛ bere a wɔawia afiri da no mu. Ɛyɛ deɛ ɛma nnɔnhwerew mmienu a ɛdi soɔ no boɔ sen sɛnea mmienu a atwam no teɛ.
Baabi a wʼahoɔden gua ankasa
Ɔhaw no ne sɛ subon kɛse no ntaa nyɛ deɛ ɛyɛ hu no. Ɛntaa nyɛ nhyiamu a emu yɛ den biako no. Ɛyɛ ɔsone a ɛkɔ so daa a wonhunu.
Mayo Clinic, wɔ adwuma a wɔayɛ wɔ adwuma burnout ho mu no, kyerɛ nneɛma kakra a ɛba bere ne bere mu. Emu kakra ho hia sɛ wode din to so efisɛ bere a wuhu wɔn a, wubetumi ayɛ ho biribi:
- Tumi a ɛyera. Sɛ wonni asɛm pɔtee biara wɔ wʼadwuma adesoa, wo nhyehyɛeɛ, anaa sɛnea wɔyɛ adwuma no ho a, ɛyɛ ɔsɛe wɔ ɔkwan a adwuma a ɛdɔɔso nko ara nyɛ. Nnipa betumi asoa adesoa kɛse bere a wɔte nka sɛ wɔwɔ tumi bi wɔ so. Gye tumi no fi hɔ a, adesoa a ɛyɛ teteete fi aseɛ yam.
- Anidasoɔ a emu nna hɔ. Bere a wunnim ankasa deɛ wɔhwehwɛ firi wo hɔ, anaa botaeɛ no kɔ so sesa beaeɛ no, wode ahoɔden pii di dwuma sɛ woresusu nko ara. Worentumi nte nka da sɛ woawie efisɛ na wunnim ankasa sɛnea awieeɛ teɛ.
- Ɔhye biara nni "wɔ so" ne "afi so" ntam. Bere a adwuma kɔ anwummerɛ biara ne nnawɔtwe awieeɛ biara mu no, wo nipadua nnya nsɛnkyerɛnne sɛ amanehunu no atwam. Ɛtena ahosiesie a emu yɛ brɛoo mu a ɛhyew subon komm da no mu, mpo bere a worehwɛ wo fon te sɛ deɛ woregye wʼahome.
Worensiesie yeinom nyinaa wo nko ara, na ɛnsɛ sɛ woyɛ saa. Nanso sɛ wode din to deɛ ɛbɔ wo paa so a, ɛno yɛ mfitiaseɛ. Ano aduru a ɛwɔ hɔ ma anidasoɔ a emu nna hɔ (nkɔmmɔ a emu da hɔ ne wo wura) ne ano aduru a ɛwɔ hɔ ma ɔhye a enni hɔ (nsensanee a emu yɛ den wɔ da no awieeɛ) yɛ soronko koraa. Sɛ wode wɔn nyinaa yɛ kusukuukuu kɛse biako a wɔfrɛ no "ahohia" a, ɛma wokɔ so si baabi.
Bɔ ho ban wɔ boapa mu
Wʼahoɔden ho banbɔ taa yɛ su nketenkete a ɛnyɛ animuonyam a wode di dwuma bere biara. Kakra a ɛboa ankasa:
- Paw ɔhye baako ankasa na sɔ mu. Ɛnyɛ du. Baako. Ebia ɛyɛ email biara nni hɔ bere bi akyi, anaa awiaberɛ aduane a ɛfiri wo pono so, anaa anadwo biako wɔ nnawɔtwe biara mu a ɛyɛ wo dea a ɛmfa ho sɛ dɛn ba. Ɔhye a wokɔ so kura no ankasa sen anum a ɛyɛ wʼakɔnnɔdeɛ a wobu mu kɔsi Benada.
- Bɔ wʼahonu ho ban te sɛ deɛ ɛyɛ nhyiamu. Fa nantew, adwumayɛ, awiaberɛ aduane to nhyehyɛeɛ no mu na bɔ ho ban sɛnea anka wobɛbɔ telefon a wo ne wʼadwadini titire bɛyɛ ho ban. Sɛ woammɔ ho nhyehyɛeɛ a, ɛyɛ deɛ ɛdi kan a wodi.
- Ka wʼadwuma adesoa ho asɛm ansa na woamem. Nnipa dodoɔ no ara twɛn kosi sɛ wɔamem dada ansa na wɔabisa mmoa, bere a wonni ahoɔden a wode bɛkasa ama wɔn ho. "Metumi ayɛ A ne B yie nnawɔtwe yi, nanso C bɛtwɛn anaa ɛbɛkɔ obi foforɔ hɔ" yɛ kasamu a ɛyɛ kwa, ɛnyɛ nkogu ho aniwu.
- Hyɛ deɛ ɛsan hyɛ wo ma no nso, ɛnyɛ deɛ ɛtwe wo ahoɔden nko ara. Fa wʼadwene si wʼadwuma afã a ɛgya wo ahoɔden mu sen sɛ ɛkyere wo no so, na fa wo ho kɔ emu pii so baabi a wubetumi. Ahoɔden nyɛ tew nko ara ho asɛm.
- Ma nneɛma bi nyɛ "ɛdɔɔso." Ɔbrɛ pii firi sɛ wɔreyɛ nneɛma a anka ɛnhia sɛ ɛhyerɛn. Fa pɛyɛ no si deɛ ɛfata ankasa so na ma nkae no nyɛ yie kɛkɛ.
Yeinom mu biara nyɛ deɛ ɛyɛ hu. Ɛno ne adwene no. Wɔkyekyere burnout brɛoo, firi mmoroso nketenkete apem mu, enti wɔsane no nso brɛoo, firi banbɔ nketenkete a wosan yɛ kosi sɛ ɛbɛyɛ sɛnea woyɛ adwuma kɛkɛ.
Bere a atra su akyi
Ɛtɔ da bi a nneɛma nketenkete no nnɔɔso, na ɛho hia sɛ wode wo ho ka nokware fa saa nsensanee no ho.
Sɛ ɔbrɛ no nsu mpo wɔ nna a wonni adwuma mu, sɛ woagyae sɛ wode adwuma a na wonya ntease firi mu no ho asɛm, sɛ wo bo afu anaa wo ho atwe sen sɛnea ɛteɛ daa, woda bɔne, anaa wote nka sɛ anidasoɔ a enni hɔ a ɛyɛ tɛw di wʼakyi kɔ fie a, yeinom yɛ nsɛnkyerɛnne a ɛsɛ sɛ wode wʼadwene si so sen sɛ wobɛhyɛ wo ho mu wɔ mu. Mayo Clinic akwankyerɛ yɛ pefee wɔ ha: ka kyerɛ apɔmuden ho ɔbenfoɔ anaa adwene mu apɔmuden ho ɔbenfoɔ. Burnout a ɛtim no betumi ne abasamtuo ne yareɛ ahodoɔ a ɛyɛ yie ankasa wɔ mmoa pa mu no abom, na ɔbenfoɔ pa betumi aboa wo ma woahunu nsonsonoeɛ no.
Sɛ wode wo nsa bɛkɔ soro no nkyerɛ sɛ wuntumi nnyina ano. Nnipa a wɔn tumi wɔ paa a wonim wɔn no nyinaa abɔ ɔfasuo bi da bi. Deɛ ɛtetee wɔn a wɔn ho yɛɛ wɔn yie no mu firii no nyɛ akokoɔduru. Ɛyɛ sɛ wɔnyaa mmoa ansa na ɔfasuo no ayɛ kɛse.
Nnipa a wɔde wɔn ho to wo so no nhia sɛ woyɛ adwuma a wʼahoɔden asa. Wɔhia wo wɔ ha, pintinn, bere tenten mu. Wʼankasa wʼahoɔden ho banbɔ ne ɔkwan a wode kɔ so yɛ saa onipa no. Fa ɔhye ketewa biako fi aseɛ nnawɔtwe yi, na kura mu.
Nsɛm a wɔnyaeɛ
- World Health Organization, Burn-out an "occupational phenomenon": International Classification of Diseases
- Harvard Business Review, Manage Your Energy, Not Your Time (Tony Schwartz and Catherine McCarthy)
- Mayo Clinic, Job burnout: How to spot it and take action