Afotusɛm ntiantia
- Push on the idea, never the person.
- Ask what you might be missing first.
- Say their point back before you push.
Hwɛ akodi abien wɔ wʼadwene mu. Wɔ nea edi kan no, nnipa baanu a wɔwɔ kuw mu di asɛm fa nhyehyɛe bi ho simma aduonu. Wɔtwitwa wɔn ho wɔn ho ano. Nne kɔ soro. Na bere a awie no, wɔkɔnom kɔɔfe bom, wɔn ho yɛ wɔn dɛ kakra, wɔn ani gye sɛ wɔadi ho asɛm awie. Wɔ nea ɛto so abien no, nsɛm no yɛ dwoodwoo na dan no mu yɛ komm, nanso onipa baako fi hɔ a ɔte nka sɛ ɔyɛ ketewa. Ogyimifo. Wɔato no atwene komm.
Akodi a edi kan no boae. Nea ɛto so abien no piraa. Sɛ wuhwɛ no fi akyi a, etumi kame ayɛ sɛ ɛyɛ pɛ, na ɛno ankasa ne ɔhaw no. Yɛn mu pii wɔ wɔankyerɛkyerɛ yɛn nsonsonoe no, enti yebu ntawntawdi nyinaa sɛ ade koro a yebedi so anaasɛ yɛbɛkwati. Ɛnyɛ ade koro. Na nsonsonoe a ɛda nea ɛboa ne nea ɛhaw ntam no yɛ ade a wobetumi asua.
Akodi abien a ɛyɛ soronko koraa
Nhwehwɛmufo a wɔhwehwɛ kuw ho no twa nsonsonoe a ano yɛ nnam wɔ ha, na sɛ wuhu a wuntumi nyera no.
Nea edi kan no yɛ dwumadi ho ntawntawdi. Ɛno yɛ adwene a ɛnyɛ koro fa adwuma no ankasa ho, nhyehyɛe no, nɔma no, sɛ da a wɔde befi ase no betumi ayɛ yiye anaa, ɔkwan bɛn na eye ankasa. Nea ɛto so abien no yɛ abusuabɔ ho ntawntawdi. Ɛno ne bere a ntwirimu no dan onipa ankasa ho asɛm: animtiaabu kwan, nkate sɛ onipa foforo no ne ɔhaw no, ne nea ɛda ase a ɛfa onipa a onim nyansa anaa onipa a ɛyɛ ne mfomso ho.
Carsten De Dreu ne Laurie Weingart nhwehwɛmu kɛse bi, a wɔboaboaa mfe pii nhwehwɛmu ano, huu sɛ abusuabɔ ho ntawntawdi sɛe ade daa. Ɛtwe sɛnea kuw yɛ adwuma ne sɛnea nnipa ani gye fam, bere biara. Wɔn nsɛm a ɛfa dwumadi ho ntawntawdi ho no yɛ nokware sen abakɔsɛm dedaw no. Adwene a ɛnyɛ koro fa adwuma no mpo ho taa pira adwumayɛ, ɛmboa, titiriw wɔ adwene ho nnwuma a emu yɛ den so. Nanso adekogyina a nhwehwɛmu no kɔɔ so de san baa so ni: dwumadi ho ntawntawdi yɛ ɔsɛe ketewa, na ɛtɔ da a ɛboa, bere a ɛkɔ so kura abusuabɔ ho ntawntawdi mu *brɛoo*. Wɔ kasa a ɛda hɔ pefee mu, akyinnyegye yɛ ade a wubetumi atena ase, ɛtɔ da a ɛboa mpo, kosi sɛ ɛbɛdan onipa ankasa ho asɛm. Bere a etwa mu no, ɔsɛe no fi ase.
Enti akyiritwe no nyɛ sɛ wobɛkwati ntawntawdi. Nnipa a wɔnnyɛ adwene koro da no nni asomdwoe, wɔwɔ kuw a wɔrebua nhyɛ adwene bɔne so komm. Akyiritwe no ne sɛ wobɛsiw nkɔmmɔ a ɛyɛ den a ɛfa adwene ho no kwan sɛ ɛbɛdan onipa ankasa ho asɛm komm.
Nea enti a ɛdan onipa ho asɛm ntɛm so
Sɛ wubehu nsonsonoe ne sɛ wubekura ano pintinn nyɛ ade koro, esiane nea ahohaw yɛ yɛn nti.
Bere a wote nka sɛ wɔato ahyɛ wo so, titiriw wɔ nkurɔfo anim no, wo nipadua kenkan no sɛ asiane ketewa. Wo koma di mmirika. Wʼadwene yɛ tia. Fa a ɛwɔ wʼamene a wɔayɛ ama adwene a ɛyɛ brɛoo a ɛyɛ ayamye no yɛ komm, na fa a wɔayɛ ama wo ho banbɔ no kɔ soro. Mpɛn pii, ahwehwɛpɛ ne ade a edi kan a ɛkɔ. Bere a nkɔmmɔ te sɛ ɛyɛ den a, mpɛn pii woadan dedaw afi "momma yɛnsiesie eyi" akɔ "ɛsɛ sɛ mɛnni nkogu wɔ ha."
Saa nsakrae no na ɛhɔ na adwene pa fi. Wugyae onipa foforo no asɛm no tie na wofi ase rehwehwɛ mfomso a ɛwɔ mu. Adwene a ɛnyɛ koro fa sikasɛm ho dan atemmu a ɛfa wɔn gyinabea ho. Mpɛn pii ne nyinaa nyɛ nea wɔboapa yɛ. Ɛyɛ nea nervous system a wɔakanyan no yɛ kɛkɛ. Ɛno nti na aduru a ɛyɛ adwuma no yɛ nea wubetumi de wo nsa aka na ɛfa honam fam, na ɛnyɛ nkaee a emu nna hɔ pefee sɛ wobɛyɛ papa.
Sɛnea wobɛma ɛnyɛ fĩ
Eyinom nyɛ sɛ wobɛyɛ brɛoo. Wubetumi aka asɛm tee, ɛven sɛ wopem mu, fa adwene no ho bere a woda so yɛ onipa no ayamye. Nneɛma kakra a ɛboa ankasa:
- Bɔ nea wopem mu no din pefee. Ka nea worepem so sɛnea wonkenkan no sɛ onipa a worepem ne so. "Mehaw me ho wɔ saa bere yi ho" si soronko koraa sen ɔ frown ne ahome a wode gu mu. Fa ntawntawdi no to pon mu, wɔ nsɛm mu, sɛnea onipa no behu sɛ pon no na worebɔ.
- Fi ase asɛmmisa ankasa, ɛnyɛ mmuae a wode tia. Ansa na wobɛkyerɛ nea enti a wɔayɛ mfomso no, hwehwɛ nea enti a wosusuw sɛ wɔteɛ. "Dɛn na ebia metra so wɔ ha?" Sɛ wubisa no nokware mu a, ɛyɛ adwuma abien prɛko: ebia ɛbɛsesa wʼadwene, na ɛkyerɛ wɔn sɛ wowɔ ha sɛ wobɛte ase, ɛnyɛ sɛ wobedi nkonim kɛkɛ.
- Di kan ka nea wotee no san. Sɛ wode tiawa, nokware mu san ka ansa na wopem, "Enti wo nteɛ ne sɛ yɛbɛhwere adetɔn no sɛ yɛtwɛn a, mete ase yiye anaa?", ɛkyerɛ sɛ wotiei ankasa. Nnipa bɔ wɔn ho ban den kakra bere a wɔte nka sɛ wɔatie wɔn. Nkitahodi ho nhwehwɛmufo hu sɛ saa ahonu yi yɛ nneɛma a ɛsiw ntawntawdi kwan sɛ ɛbɛyɛ den no baako.
- Hwehwɛ fa a wo ne no yɛ adwene koro, na ka. Kame ayɛ sɛ gyinabea biara nyɛ mfomso koraa. Sɛ wobɔ fa a wo ne no wɔ din, ansa na fa a monnyɛ adwene koro, a, ɛma nkɔmmɔ no nya baabi a ɛho dwo a egyina. Ɛyɛ nsonsonoe a ɛda nnipa baanu a wɔnam wɔn ho wɔn ho ne nnipa baanu a wɔn anim kyerɛ ɔhaw ntam.
- Hwɛ wʼankasa wo nipadua, ɛnyɛ wo nsɛm nko. Komamtu tenten, abogye a wɔayi mu, nne a wode si fam. Bere a wote nka sɛ ɔhyew rekɔ soro no, ɛno ne nsɛnkyerɛnne sɛ tew brɛoo, ɛnyɛ sɛ ntɛm so. Wuntumi nyɛ akyinnyegye yiye wɔ alarm bi mu.
- Tɔ wo ho bere kakra ansa na wode mmuae a ano yɛ nnam. Mpɛn pii ade no nyinaa si sɛnea wote nka sɛ wɔapira wo ne sɛ wode mmuae bua prɛko ntam. "Ma menna so kakra" yɛ asɛm a edi mu, na agye abusuabɔ pii nkwa sen mmuae a ano yɛ nyansa biara.
Eyinom mu biara nkyerɛ sɛ wobɛmene nea wususuw. Sɛ wo ne obi bɛnnyɛ adwene koro a ɛmpira no nyɛ sɛ wo ne no nnyɛ adwene koro a nokware nni mu. Ɛyɛ sɛ wobɛka nokwasɛm no wɔ ɔkwan a onipa foforo no betumi agye ato mu, mmom sen ɔkwan a ɛma wogyae tie.
Nsiesie no ho hia sen kyerɛwtohɔ a ɛyɛ pɛ
Wobɛyɛ eyi bɔne ɛtɔ da. Obiara yɛ saa. Wo ne obi bɛyɛ tiawa, anaa wobɛte ano yɛ nnam wɔ wʼankasa wo nne mu bere a aka kakra. Botaeɛ no anyɛ kyerɛwtohɔ a fĩ nni ho da.
Nea nnipa kae ne sɛ wosan baa anaa. "Na me ho yɛ nnam sen sɛnea anka mepɛ kan no, na ɛno anyɛ trenee amma wo" yɛ ade ma ahotoso sen sɛ worennya mfomso da. Ɛkyerɛ dan no mu sɛ ntawntawdi wɔ ha yɛ ade a wubetumi atena ase, sɛ bere a ɛyɛ den bi nsɛe adwumayɛ abusuabɔ. Harvard Amy Edmondson de mfe pii akyerɛ sɛ kuw a eye sen biara no nyɛ wɔn a ntwirimu sua wɔ wɔn ntam. Ɛyɛ wɔn a psychological safety dɔɔso a nnipa bɛkasa, wɔbɛnnyɛ adwene koro, wɔbɛka mfomso, na wɔda so ate nka sɛ wɔwɔ mu. Saa banbɔ no nyɛ nea wɔnam nkɔmmɔ a ɛyɛ den a wɔbɛkwati so kyekyere. Wɔnam sɛ wɔkyerɛ, mpɛn ne mpɛn, sɛ wubetumi anya bi na mo baanu nyinaa apue a obiara ho nnyaa.
Sɛ ntawntawdi kɔ so twa wo mu
Nsonsonoe wɔ ntawntawdi a ɛyaw ne ntawntawdi a ɛhaw wo ntam. Sɛ adwene a ɛnyɛ koro wɔ adwuma, anaa fie, taa gyaw wo ahohaw nna pii, sɛ wusuro nea ɛbɛba akyiri no, anaa woda so ara reka wʼankasa wo bo a ɛsom bo ho akyinnye a, ɛno fata sɛ wode wʼani si so. Animtiaabu a ɛkɔ so daa, sɛ wode anammɔn brɛoo nantew sɛnea worenpɛ obi werɛ how, ne nkate sɛ woyɛ ketewa wɔ obi pɔtee bi ho asɛm biara akyi a, eyinom nyɛ nkitahodi ho haw a wode akyiritwe nko bedi so, na ɛnsɛ sɛ wohwɛ kwan saa.
Ɔdwennimfo pa betumi aboa wo ma woahu ntwirimu a ɛyɛ daa a ɛfa nnipa ho adwuma ne su a ɛsom bo a ɛrebɔ wo ka komm ntam. Sɛ abusuabɔ bi adan biribi a ɛbɔ hu anaa ɔhyɛ a, yɛsrɛ wo, kasa kyerɛ obi a wugye no di anaa onipa a ɔyɛ eyi ho adwumayɛni. Ɛnsɛ sɛ wunya awerɛhyɛmu sɛ ɛ"yɛ bɔne ara ma woapɛ mmoa." Sɛ wopɛ sɛ nneɛma yɛ nea ɛho dwo no, ɛno ankasa dɔɔso.
Sɛ wopɛ sɛ woyɛ eyi yiye a, ɛhwehwɛ sɔhwɛ, na sɔhwɛ no, eye sɛ wode yɛ nneɛma nketenkete no. Adwene a ɛnyɛ koro a ɛyɛ ketewa a ɛfa adidi ho, gyinabea a ɛnyɛ kɛse wɔ adwuma mu. Ma ɛnyɛ fĩ wɔ hɔ, mpɛn ne mpɛn, na nsɛm no bɛtwɛn wo bere a nkɔmmɔ no awiei du hɔ a ɛho hia ankasa.
Mfiri
- PubMed (Journal of Applied Psychology), Task versus relationship conflict, team performance, and team member satisfaction: a meta-analysis
- Harvard Business Review, What Is Psychological Safety?
- Harvard Graduate School of Education, How to Disagree Better: Strategies for Constructive Conversations
- Greater Good Science Center, How to Stay Open and Curious in Hard Conversations