Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

Ahoɔden ne Ahomegyeɛ

Sɛ Adwennwene Dane Honam Mu Ɔbrɛ: Deɛ Enti a Wabrɛ Saa, ne Deɛ Ɛboa

Ɛtɔ da bi a, ɔbrɛ no mfiri sɛ woayɛ adwuma pii wɔ honam mu, ɛyɛ wo honam a ɛso adwennwene a wonyaa ɛkwan ansɛm no nnawɔtwe pii. Sɛɛ na ɛkɔ so, na sɛɛ na wobɛyɛ na wahyɛ aseɛ ahyɛ tankoa no ma bio.

Black leather armchair on gray concrete floor

Photo by Alex Simpson on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Protect sleep first: same wind-down and wake time, even on weekends.
  • Move gently; a short easy walk lifts mood and slowly refills energy.
  • See a doctor if deep tiredness lingers for weeks to rule out other causes.

Wodaa nnɔnhwerew nwɔtwe nanso wosɔree a wʼabrɛ. Nneɛma a ɛsɛ sɛ woyɛ no nnɔɔso mpo, nanso adwuma biara te sɛ deɛ wɔde anwea a fɔ akyekyere ho. Sɛ ahomegyeɛ nka ɔbrɛ no a, ɛyɛ den sɛ woredi ɔbrɛ a ɛsono sɛ deɛ nnaeɛ tiawa siesie no akyi. Ebia adwennwene ama wo honam abrɛ.

Yei yɛ adwennwene ho nokware a wɔbu ani gu so paa: ɛntena wo ti mu. Sɛ wode tena hɔ kyɛ a, ɛpue wɔ honam mu sɛ ɔbrɛ a emu yɛ den, na ahoɔden biara ntumi nyi wo mfiri mu.

Sɛɛ na adwennwene yi wo honam ahoɔden

Adwennwene yɛ honam nyinaa ho mmuaeɛ. Sɛ wʼamoa hunu sɛ nhyɛsoɔ wɔ hɔ a, ɛyi nnuhuam te sɛ cortisol a ɛma wʼani da hɔ na wʼayɛ krado sɛ wobɛdi ɔhaw bi anim. Wɔ mmerɛ tiawa mu no, ɛho wɔ mfasoɔ. Ɔhaw no ne sɛ nhyɛsoɔ no nnyae da na ahyɛsodeɛ no nyi ne ho koraa da.

Sɛ wode saa nhyehyɛeɛ no di adwuma awia ne anadwo a, ɛwɔ ne boɔ. Wo honam tena hɔ a wʼayɛ krado, wo nna yɛ nketenkete, wo nnuasoa kura ahoɔdenden a wonhu, na nkakrankakra wʼahoɔden a aka no sa. Cleveland Clinic ka sɛ ɔbrɛ yɛ adwumayɛ mu ahokyere (burnout) a ɛyɛ deɛ adwennwene a ɛkyɛ tumi de wo kɔ mu no sɛnkyerɛnneɛ titiriw. Nnipa a wɔwɔ mu no ka sɛ wɔte nka sɛ wɔbɛtumi ada daa, na wohunu sɛ adwuma a ɛyɛ mmerɛ mpo gye mmerɛ tenten kɛse sene sɛnea ɛsɛ.

Sɛɛ na ɔbrɛ yi yɛ soronko

Ɔbrɛ a ɛyɛ daa no wɔ farebae a wotumi kyerɛ ne ano aduru a ɛyɛ adwuma. Wodaa akyɛ, enti woda na wo ho tɔ wo. Adwennwene mu ɔbrɛ no yɛ toro. Ɛnyi ho wɔ anadwo pa baako mu, na ɛba ne nsɛnkyerɛnneɛ afoforɔ a ɛkyerɛ sɛ ɛsene nnahɔɔ kɛkɛ:

  • Ahoɔdenden ti yareɛ, abogyeɛ a ɛyɛ den, anaa mmati ne akyi a ɛyaw.
  • Nsakraeɛ wɔ sɛnea woda na wodidi, kɛse anaa kakra wɔ mmerɛ a ɛnsɛ.
  • Yafunu mu ɔhaw a ɛba na ɛkɔ.
  • Abufuw a ɛba ntɛm, nkuranhyɛ a aba fam, anaa atenka a ɛyɛ pɛtɛɛ a wode wo ho di adwuma kɛkɛ.
  • Sɛ woyare ntɛm kakra sene sɛnea ɛtaa yɛ.

Sɛ emu pii te sɛ deɛ wonim no kɔ ne ɔbrɛ no a, ɛnneɛ ɔbrɛ no nnsrɛ caffeine bebree. Ɛsrɛ sɛ adwennwene a ɛwɔ ase no bɛdwo.

Deɛ ɛhyɛ tankoa no ma ankasa

Atenka no ne sɛ wobɛhyɛ wo ho aforo, nanso sɛ wohyɛ wo ho aforo den wɔ tankoa a ahwere mu a, saa na tankoa no kɔ so yɛ hwee. Adwennwene mu ɔbrɛ ho ahomegyeɛ no nyɛ sɛ wobɛyɛ pii, na mmom sɛ wobɛyɛ no kwan foforɔ so. Nneɛma kakra a ɛboa ampa:

  1. Bɔ wo nna ho ban kane. Ɛno ne ɛkwan titiriw a wo honam fa so siesie ne ho. Bɔ mmɔden sɛ wobɛdwo wo ho daa na woasɔre mmerɛ a ɛyɛ pɛ, sɛ ɛyɛ nnawɔtwe awieeɛ mpo, sɛnea wo nhyehyɛeɛ bɛtumi anya ne nhyehyɛeɛ bio.
  2. Fa ahomegyeɛ ankasa ka ho. Mpa tiawa a wofa wɔ da no mu, ne mmerɛ a wode gye wʼahome ankasa, ma wʼahyɛsodeɛ nhyehyɛeɛ kwan sɛ ɛbɛgyae. Simma kakra a woyɛ hwee mpo ka ho.
  3. Keka wo ho brɛoo. Ɛte sɛ deɛ ɛyɛ akyirikyiri bere a wʼabrɛ, nanso ahokeka a ɛnyɛ den, nantewamu, anaa wo ho a wode bɛtwe brɛoo, ma atenka kɔ soro na ma nna yɛ pa, na ɛno nkakrankakra de ahoɔden ba. Ma ɛnyɛ mmerɛ; yei nyɛ mmerɛ a ɛsɛ sɛ woyɛ ɔbrɛ adwuma a ɛyɛ den.
  4. Twe nhanoa wɔ baabi. Ahɔeyera no bi fi sɛ wonnya ahome da. Ɔhyeɛ baako, mmerɛ a wugyae adwuma pɔtɔɔ, anadwo a woadum nkra a ɛba, bɛtumi agye wʼahoɔden pii sene sɛnea ɛbɔ.
  5. San bata nkurɔfo ne nneɛma a wʼani gye ho ho. Mmerɛ a wode ne nnipa a wode wo ho to wɔn so bɛyɛ adwuma, ne nneɛma nketewa a ɛmfa adwumahyɛ ho hwee, hyɛ wo mu baabi a ahomegyeɛ nkɛkɛ ntumi nkɔ ma.

Yeinom mu biara nyɛ kɛse. Ɛno ne adwene no. Ahomegyeɛ taa fi nsɛm nketewa a ɛkɔ so kɛkɛ pii mu, na ɛnyɛ nsakraeɛ kɛse baako.

Mmerɛ a ɛsɛ sɛ wonya mmoa pii

Mmerɛ tiaa a adwennwene mu ɔbrɛ ba na ɛsa bere a abrabɔ dwo no yɛ daa. Nanso ɔbrɛ nso bɛtumi anya ayaresa mu farebae a ɛmfa adwennwene ho hwee, te sɛ thyroid ho ɔhaw, mogya a ɛsua (anemia), nna mu nsɛm, ne afoforɔ, enti ɔbrɛ a emu yɛ den a ɛkɔ so nnawɔtwe pii fata sɛ wokɔ wo dɔkota nkyɛn na woahwɛ ayi yeinom afi mu. Mmɔ mmɔden sɛ wo ankasa bɛsesa.

Ɛfata nso sɛ wofrɛ obi, dɔkota anaa ayaresafoɔ (therapist), sɛ ɔbrɛ no abɛyɛ wo daa, sɛ wo ho hwɛ nsesa biribiara, anaa sɛ ɛba ne atenka a ɛyɛ pɛtɛɛ a anidaso nni mu. Sɛnea Cleveland Clinic ka no, sɛ wo ne ɔbenfoɔ kasa no taa yɛ anammɔntuo pa a ɛdi kan ma adwumayɛ mu ahokyere, na sɛnea wobɛgyina ano no yɛ nimdeɛ a wobɛtumi akyerɛ wo. Ɛho nhia sɛ wode wʼabasa mu ahoɔden bɛsan aba wo ho mu. Ɛtɔ da bi a, ade a ɛma wʼahome paa a wobɛtumi ayɛ ne sɛ woma obi boa wo soa.

Nkyerɛaseɛ

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.