Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ABUSUABO · ADAMFOFA

Sɛnea Wobɛma Adamfofa Atena Ase Wɔ Bere a Adwuma Adɔɔso Mu

Sɛ asetena yɛ ma a, adamfofa na ɛtaa di kan yɛ komm. Ɛnsɛ sɛ ɛyɛ saa. Ɛha yɛkyerɛ sɛnea wobɛma deɛ ɛho hia no antwe ne ho, a ɛho nhia sɛ wonya dɔnhwerew a wonni.

Four friends walking together in a park

Photo by Vitaly Gariev on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Send a song or meme that reminded you of them.
  • Call a friend while you walk or fold laundry.
  • Protect one standing text or call each week.

Afenhia bi wɔ hɔ a ɛba bɛyɛ anadwo nnɔn dubaako. Wo de wo nsa rekɔ wo telefon so, nna afa wo fã, na din bi pue. Adamfo a wopɛɛ sɛ wofrɛ no san. Nnawɔtwe abiɛsa a atwam. Ebia asram abien. Wususuw nkrasɛm ho, na afei wususuw sɛnea bere atwa, na ɛkwan no ankasa hyɛ ase yɛ ade a anka ɛsɛ sɛ wokyerɛ mu ase. Enti wonyɛ. Wode telefon no to fam. Na komm no nyini da baako.

Saa na adamfofa dodow no ara yera. Ɛnyɛ ntɔkwaw mu. Wɔ "ɛkaa kakra" pii a ɛboaboa ano nkakrankakra mu.

Sɛ wowɔ bere a ɛte saa mu seesei, adwuma foforo, abofra, awofo a wayare, ɔtu, bere a wuntumi nnyɛ wo ankasa wo aduan koraa a, eyi yɛ ma wo. Botae a ɛwɔ ha nyɛ sɛ wobɛyɛ adamfo pa wɔ ɔkwan a ɛyɛ kɛse so. Ɛyɛ ketewa koraa. Ɛyɛ sɛ wobɛma nkitahodi pa kakra ankɔ kusuu mu komm bere a wode wo ho rekɔ so atra ase.

Nea enti a adamfofa na ɛtaa di kan yɛ komm

Dwen onipa a ɔwɔ wo bere so kwan ho. Wʼadwuma bɛsoma wo email. Wo mma behu wo. Wo dan wura, wo inbox, wo nipadua bere a ɛyare, eyinom nyinaa wɔ nnyigyei a ɛbɔ a wohwɛ wɔn so anaa wonhwɛ wɔn so.

Adamfofa nni nnyigyei. Obiara nni adesua mu sɛ woankyerɛw no nkrasɛm. Aka biara nni hɔ. Adamfofa pa yɛ boasetɔ ne bɔnefakyɛ, nea ne ankasa ne nea ɛma ɛyɛ mmerɛw sɛ wode bɛto twea, dawnawɔtwe ne dawnawɔtwe, kosi sɛ "twea" adane "da bi" komm.

Ɛno ka yɛ nokware, ɛwom sɛ enni hɔ da biara da. Harvard Study of Adult Development adi nnipa kuw koro no ara akyi mfeɛ aduɔwɔtwe boro, na nea wahu pefee koraa no yɛ tɛkrɛma: nkurɔfo a wɔn akwahosan ne wɔn anigye yɛ pa kɔ akwakoraabere mu no yɛ wɔn a wɔwɔ abusuabɔ a ɛyɛ ɔhyew. Ɛnyɛ adefoɔ. Ɛnyɛ wɔn a wɔadi nkonim kɛse. Wɔn a wɔwɔ abusuabɔ a emu yɛ hyew. Saa nhwehwɛmu no akannifo aka no pefee: ankonam, wɔ bere mu, yɛ den ma nipadua te sɛ taa nom. Wo adamfofa nyɛ ade a ɛyɛ fɛ a wobɛsan akɔ so. Ɛbɛn nkwa nsɛnkyerɛnne.

Ɔkwan a ɛyɛ brɛoo a wobɛfa so adwen "nkitahodi"

Nkurɔfo dodow no ara kura gyinapɛn a ɛyɛ komm na ɛtwe aso a ɛfa nea adamfo pa yɛ ho. Telefon so nkɔmmɔ tenten. Sɛ wokae awoda biara. Sɛ wowɔ hɔ koraa. Sɛ wode susuw saa a, wo a wowɔ adwuma bere mu no daa woadi nkogu, enti ɛyɛ mmerɛw sɛ woyi wo ho fi ade no nyinaa mu sen sɛ wobɛhwɛ kontaabu no anim.

Yi kontaabu no fi hɔ. Adamfofa nnyɛ ade kɛse na ɛma ɛtena ase. Nsɛnkyerɛnne nketenkete, a ɛho nhia adwuma kɛse, a ɛka sɛ *woda so wɔ m'adwene mu* mpɛn pii a ɔhama no nnte koraa, na ɛma ɛtena ase. Gyinapɛn no ba fam sen sɛnea wususuw, na nkurɔfo a wɔdɔ wo no nhwɛ wo nkontaabu anim.

Fã a ɛkyekye werɛ ni, a nokware akontaabu wɔ akyi. University of Kansas nhwehwɛmufo, Jeffrey Hall, suaa sɛnea adamfofa ba, na ohui sɛ ɛfa bere a wode bom bɛyɛ dɔnhwerew ahanu ansa na woanya adamfo a ɔbɛn wo wɔ mfiase. Ɛno te sɛ ade a ɛyɛ hu, kosi sɛ wodane no. Adamfofa a woasɛe dɔnhwerew ɔha pii wɔ so dada no ntini kɔ akyiri. Ɛbɛtumi atena bere a ade ayɛ kusuu mu. Wonhyɛ ase fi hwee mu wɔ adamfo dada ho. Woresiesie biribi a ɛyɛ den dada, na ɛno hia kakra koraa sen sɛnea ɛyɛ den sɛ wobɛkyekyere no.

Nneɛma nketenkete a ɛma adamfofa tena ase ankasa

Wɔayɛ eyinom ama nkurɔfo a wonni bere a aka. Emu biara nhia anwummerɛ a aka.

  1. Soma nsɛnkyerɛnne a ɛho nhia adwuma. Meme, dwom, mfonini a ɛkaee wo no, nne-nkrasɛm a ɛyɛ ntiantia abien a wofi kar mu soma. Ɛkura nimdeɛ a ɛyɛ kakra na ntease kɛse: medwen wo ho. Ɛno ne adwuma no nyinaa. Wonni ɛka sɛ wokyerɛw kasamu tenten.
  2. To ɛkwan no din sen sɛ wode wo ho behintaw fi ho. Nea ɛma woyɛ komm no taa yɛ aniwu a ɛfa sɛnea bere atwa ho. Enti ka pefee. "Adwuma ahyɛ me na mafe wo" yi ade no nyinaa fi mu wɔ kasamu baako mu. Adamfo ankasa mpɛ kafrɛ. Wɔpɛ sɛ wɔte wo nka.
  3. Fa adamfofa to ade a woreyɛ dada so. Yɛ nantew a ɛho hia wo no, nanso wo ne adamfo wɔ telefon so. Bobɔ ntade bere a woresan abom. Frɛ obi nkɔ gua so. Nkitahodi nhia ne ankasa bere wɔ da no mu. Ɛbɛtumi atena.
  4. Brɛ gyinapɛn a ɛkyerɛ sɛ woahu wɔn no ase. Kɔfe a ɛyɛ simma dunum kan. Adwuma a wode bom yɛ kan. Wonhia sɛ woto ɛpono. NHS, wɔ ne ɔman akwankyerɛ a ɛfa ankonam ho mu, twe adwene si saa nneɛma nketenkete yi ara so, nkrasɛm tiawa, nantew, kɔfe kuruwa, sɛ nneɛma a ɛtwe nkurɔfo san kɔ wɔn ho wɔn ho ho ankasa.
  5. Ma ade baako nyɛ deɛ ɛkɔ so ankasa. Yi nnyigyei baako a ɛsan ba, Kwasiada nkrasɛm, ɔsram biara frɛ a wode frɛ onipa baako, nantew a egyina hɔ, na bɔ ho ban sɛnea anka wobɛbɔ dɔkota nhyiamu ho ban. Nnyigyei baako a wode wo ho to so kura adamfofa yiye sen botae du a emu yɛ hyew a ɛnnyɛ da.

Bere a wo na wɔagyaw wo

Ɛtɔ da bi a ɛnyɛ wo na wowɔ adwuma mu. Wo na worehwɛ ɔhama a awɔ hyew, na worebisa wo ho sɛ woayɛ biribi a ɛnteɛ anaa.

Mpɛn pii no, woanyɛ. Komm dodow no ara fa onipa a aka no tumi ho, ɛnyɛ ne dɔ a ɔwɔ ma wo. Nkurɔfo a wɔwɔ bere a ɛyɛ den mu no taa twe wɔn ho fi obiara ho, na afei aniwu ka wɔn ho ɛsɛɛ wɔnnsan ntoa ɛkwan no mu nkɔ wo nkyɛn bio. Sɛ adamfo bi ayɛ komm a, nkrasɛm tiawa a ɛnhyɛ no betumi ayɛ akyɛde ankasa: "Ɛho nhia sɛ wobua, meredwen wo ho na mereyɛ anidaso sɛ wo ho ye." Wode ɔpon a ɛyɛ mmerɛw sɛ ɔbɛfa mu rema no, a ɛka biara nni ho.

Na eye sɛ wobɔ wo ho ban nso. Sɛ daa wo na woreto nsa, na biribiara mma fi akyi wɔ bere tenten mu a, wowɔ ho kwan sɛ wote ɛka no na wode wʼahoɔden a sua no kɔ baabi a wɔsan ma wo. Adamfofa hwɛ yɛ ayamye. Sɛ wobɛhwɛ ɔkwan a ɛkɔ fa baako so kosi sɛ wo ho bɛsa a, ɛno yɛ biribi foforo.

Bere a emu yɛ duru sen adwuma bere

Nsonsonoe wɔ *adwuma ahyɛ me na minim nkrasɛm yɛ* ne *Mintumi mma me ho nto obiara so, na ɛnkyɛ bere a meyɛɛ saa* ntam.

Sɛ nkurɔfo ho a wode wo bɛbata afi ase ayɛ nea ɛnyɛ yiye, sɛ woreteɛ wo ho afi obiara ho, sɛ ankonam adan biribi a ɛda wo bo so da pii a, ɛfata sɛ wofa no sɛ ɛboro nhyehyɛe ho ɔhaw so. Ankonam a egyina hɔ ne abamubu a emu yɛ duru a ɛkyɛ no betumi ayɛ awerɛhownisɛm nsɛnkyerɛnne, na ɛno nyɛ ade a wo nko ara wode soma meme pii bɛsiesie. Dɔkota anaa ɔyaresafo betumi aboa, na sɛ wode wo nsa kɔ saa mmoa no so a ɛyɛ nneɛma a animuonyam wɔ mu a onipa betumi ayɛ no mu baako. Sɛ nneɛma yɛ deɛ ahobammɔ nni mu anaasɛ ɛsɛ sɛ wopia ho ampa a, mesrɛ wo ntwɛn, ka kyerɛ obi ɛnnɛ.

Ma obiara, wɔ bere a ɛyɛ den a ɛyɛ daa mu, kura nokware ketewa a ɛhyɛ eyi nyinaa ase no mu. Adamfo a daa wopɛ sɛ wokyerɛw no nkrasɛm no ampa ara nhwɛ kontaabu anim. Ɔrehwɛ sɛ ɔbɛte wo nka kɛkɛ. Ɛkwan no yɛ kɛse fi wo ankasa wo tirim mu sen sɛnea ɛte ma ɔno. Nkrasɛm tiawa baako anadwo yi taa ne nea ɛho hia ma woahu saa.

Nsɛm a wonyae

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.