Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

Apɔmuden

Sɛnea Nnipadua Kankyee Tew Ahokyere So: Dɛn nti na Wo Nipadua Dwudwo Wʼadwene

Ahokyere te wo nipadua mu te sɛ wʼadwene mu ara pɛ, abogye a ayɛ den, yafunu a ayɛ kuruwa, akoma a ɛrenbɔ brɛoo. Sɛ wokankan wo ho boapɛ a, ɛyɛ akwan a ɛyɛ nokware sen biara baako a wode yi saa nhyɛso no na wote nka sɛ woayɛ wo ho bio.

A tree lined street with a fence and trees lining both sides

Photo by Scott Precious on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • On a tense day, take a brisk twenty-minute walk before anything else.
  • Make it tiny: five minutes counts, and you can stop after.
  • Pick rhythmic movement you enjoy so it's a relief, not a chore.

Da bɔne su titiriw bi wɔ hɔ a wo mmati kɔ soro bɛn wʼaso na wonhu koraa kosi sɛ awiei koraa wugyae. Ahokyere ntena wʼadwene mu kɛkɛ wɔ obu mu. Ɛma wʼabogye yɛ den, kyekye wo yafunu mu, na ɛma wo nam gyina hɔ twɛn asiane a ɛmma koraa.

Ahokyere fa a ɛfa nipadua ho no nso ne ɔpon a ɛfi mu kɔ. Sɛ wokankan wo nipadua a, ɛnyɛ sɛ woreyi wʼadwene fi ho kɛkɛ. Wo ne nhyehyɛe koro no ara a ɛkɔɔ soro mfiase no reyɛ adwuma, na worema no ɔkwan a ɛfa so dwo. Nnipa pii hunu eyi denam akwanhyia so, nantew a ɛsesaa adwenemmɔne kɛse, mmirikatu a ɛmaa amene a ɛredi akɔneaba dwoe. Nea enti a ɛyɛ adwuma ni, ne sɛnea wode bedi dwuma boapɛ.

Ahokyere yɛ nipadua mu asɛm

Sɛ wʼamene te nhyɛso nka a, ɛkanyan tete kɔkɔbɔ bi. Nnuru te sɛ adrenaline ne cortisol hyɛ ma, wʼakoma kɔ ntɛm, wo home yɛ tia, na wo nam yɛ den, ne nyinaa wɔayɛ sɛ ɛbɛboa wo ma woako anaa woaguan afi nipadua mu asiane mu. Saa nhyehyɛe no gyee yɛn nananom fi mmoa a wokum nnipa mu. Ɛmmoa kɛse bere a asiane no yɛ email, na biribiara nni hɔ a wuguan fi ho.

Enti ahoɔden no nni baabi a ɛbɛkɔ. Nnuru no kɔ so kyinkyin, nam no kɔ so yɛ den, na wugyaw wo sɛ wote nipadua a wɔayɛ no krado sɛ ɛbɛtu mmirika mu bere a worebua email. Nipadua kankyee ma saa tebea a ɛkɔ soro no baabi a ɛbɛsi. Ɛhyew ahokyere ho nnuru sɛnea wɔhyɛ bɔ sɛ wɔbɛhyew no, denam nipadua so.

Nea ɛresi bere a wokankan wo ho

Apɔwmuden mmɔden sesa wo mu nnuru wɔ akwan mmienu a ɛho hia wɔ ha. Sɛnea Harvard Health kyerɛ no, mframa ho dwumadie brɛ nipadua ahokyere nnuru ase, a adrenaline ne cortisol ka ho, bere a ɛhyɛ endorphins a ɛyɛ amene ankasa nnuru pa no kan ma efi. Endorphins na ɛwɔ nea wɔfrɛ no mmirikatufo ahosɛpɛw ne ahotɔ ne anidaso komm a ebetumi adi mmɔdenbɔ pa akyi no akyi.

Adwuma no nhia nnwumayɛ a emu yɛ den. Nantew ntɛm a ɛyɛ simma aduonu betumi atew adwene ho na atew ahokyere ano. Botae no nyɛ sɛ wobɛbrɛ wo ho. Ɛyɛ sɛ wode sɛnkyerɛnne foforo bɛma wo ntini nhyehyɛe a ɛnte sɛ nea ahokyere kɔ so de ba no.

Mfaso a ɛkyɛ nso wɔ hɔ. Kankyee a wɔyɛ no daa te sɛ nea ɛma nnipa gyina ahokyere ano denneennen wɔ bere mu, ɛnyɛ wɔ bere a edi mmɔdenbɔ akyi pɛ. Wo nipadua nya ne kɔkɔbɔ nhyehyɛe ho ɔsohwɛ na afei ɛsan ba fam, enti daa nneɛma no hwanyan wo kakra.

Ɛyɛ adwuma wɔ adwene so, ɛnyɛ nnuru no nko ara

Mfaso no nyinaa nyɛ nnuru ho asɛm. Emu bi yɛ nea ɛda hɔ pefee sen saa.

Sɛ worenantew anaa worema ade so anaa wode wo ho refa trɛw mu a, wʼadwene nya baabi a ɛbɛkɔ a ɛnyɛ dadwen a ɛkɔ so kankan no. Harvard Health kyerɛ sɛ nipadua ho dwumadie hyɛ adwene ma na ɛma egyae da no dadwen ho kakra. Saa gyae no betumi adɔɔso ama woadwene a na wokura mu denneennen no agow.

Kankyee nso tew nipadua mu nhyɛso a ahokyere kyekye no so. Ahokyere taa kyekye nam na ɛma abogye yɛ den, ɛtɔ da a ɛyɛ tipae. Kankyee a ɛyɛ brɛoo a wɔayɛ no boapɛ, ne nneyɛe te sɛ sɛ wokyekye na wugyae nam akuw biara nkakra no, twa saa adisɛm no mu na ɛkae nipadua a ayɛ den sɛ wɔama no kwan sɛ ɔngyae.

Na akatua a ɛyɛ komm a efi adeyɛ no koraa mu wɔ hɔ. Bere a wo ho yɛ den kakra no, wotaa te nka sɛ tumi ne ahotumi a ɛrenyin, a ɛno ankasa yɛ aduru a ɛtia mmerɛwyɛ a ahokyere de ba no.

Dɛn na ɛkan, na dɛn dodow

Asɛm pa: anohyeto no ba fam sen sɛnea apɔwmuden adwumakuw no kyerɛ. CDC kyerɛ sɛ mpanyimfo nha kari simma 150 wɔ nnaawɔtwe mu a ɛyɛ mfinimfini dwumadie, a ɛyɛ bɛyɛ simma 30 da biara, nnanum wɔ nnaawɔtwe mu, ne ahoɔden ho adwuma nna mmienu kakra. Nanso ɛno yɛ botae a wokɔ ho, ɛnyɛ kwanhyɛn no bo. CDC kyerɛ pefee sɛ dwumadie kakra ye sen sɛ wonyɛ koraa, na mfaso no fi ase boaboa ano ntɛm ara.

Wɔ ahokyere fa titiriw mu no, kankyee su no ho nhia sen nea ɛwɔ hɔ no ankasa. Akwan kakra, sɛnea nea wowɔ wo mu te:

  • Nantew, sɛ ɛbɛyɛ yiye a wɔ abɔnten. Ahokyere ano aduru a ɛyɛ mmerɛw na wubetumi asan ayɛ no sen biara. Mfidie biara nni hɔ, nimdeɛ biara nni hɔ, ɛwɔ hɔ baabiara.
  • Biribiara a ɛyɛ pɛ na ɛyɛ mframa ho. Sakre tu, asuguare, asaw wɔ adidiae mu, mmirikatu. Pɛyɛ a ɛyɛ pintinn a ɛsan yɛ no fa na ɛdwudwo.
  • Yoga anaa tai chi. Eyinom de kankyee a ɛyɛ brɛoo bata ahome a ɛyɛ hare ho, a ɛhyɛ nea ɛdwudwo no mu den mmɔho.
  • Ahoɔden ho ntetee. Maa ade so, sɛ ɛyɛ duru a emu yɛ hare anaa wo nipadua mu duru kɛkɛ mpo, ma ahokyere baabi a ɛyɛ nipadua a ɛbɛkɔ na ɛkyekye saa ahotumi su no.
  • Trɛw ne ahome hare kakra. Wɔ nna a nea ɛboro saa yɛ nea entumi nyɛ yiye no, eyi da so ara kan.

Hwɛ nea ɛkɔ mu nyinaa mu. Eyinom mu biara nhia gym ho akatua anaa dɔnhwere a wunni.

Bere a botae ne nea ahokyere gyee fi wo nsam ankasa

Asɛm a ɛyɛ atirimɔden ni. Ahokyere taa yɛ nea ɛyi ahoɔden a anka wuhia de akɔ mmɔdenbɔ mfiase. Sɛ wo ho atɔ wo dodo sɛ wobɛsusuw mmɔdenbɔ ho a, ɛno nyɛ ahosohwɛ nkogu. Ɛyɛ ahokyere a ɛreyɛ nʼadwuma.

Enti ma ɛnyɛ ketewa. Botae a ɛwɔ da a emu yɛ den mu no nyɛ mmɔdenbɔ pa. Ɛyɛ kankyee biara koraa.

  1. Ma ɛnyɛ ketewa kɛse. Asaw a ɛyɛ dwom baako. Nantew kosi abɔnten awiei na san ba. Simma anum, na afei wɔama wo kwan sɛ gyae.
  2. Brɛ ɔkwansiw ase. Fa wo mpaboa to pon no ho. Paw biribi a ɛho nhia sɛ wode kar kɔ anaa wosesa ntade ansa.
  3. Fa bata biribi a woyɛ no dedaw ho. Nantew tiawa awiaduane akyi pɛɛ, trɛw bere a kɔfe no rebr.
  4. Hwɛ sɛnea wote nka akyi, ɛnyɛ ansa no nko ara. Suro a ɛwɔ hɔ ansa no di atoro. Ahomegye a ɛba akyi no ne fa a ɛyɛ nokware, na sɛ wokae no a ɛno na ɛma wopue pon no ano bere a edi hɔ.

Nnipa pii hu sɛ simma anum a edi kan no na ɛyɛ ɔko no nyinaa. Sɛ wofi ase kankan a, ɔkɔso yɛ mmerɛw, na sɛ wogyae ntɛm mpo a ɛda so ara kan sɛ nkonimdi.

Bere a wobɛhwehwɛ nea ɛboro nantew so

Kankyee yɛ adwinnade a tumi wɔ mu ankasa, na ɛnyɛ biribiara ano aduru nso. Sɛ wʼahokyere kɔ so daa, sɛ ɛresɛe wo nna, wʼadwene, wo abusuabɔ, anaa wʼahoɔden a wode fa da a ɛyɛ kɛkɛ mu a, anka wɔnyɛɛ nantew sɛ ɛnsoa ne nyinaa. Ɛno fata sɛ wo ne ɔyaresafo anaa ɔkyerɛkyerɛfo kasa ho, a obetumi aboa wɔ nea ɛwɔ ase no ho.

Banbɔ ho asɛm tiawa nso. Sɛ wowɔ akoma yare, opira, anaa akwahosan ho asɛm foforo, anaa sɛ woankankan wo ho bere tenten a, bisa wo yaresafo ansa na woafi biribi foforo anaa nea emu yɛ den ase, sɛnea ɛbɛyɛ a wobɛkɔ mu dwoodwoo.

Eyi mu biara mmisa wo sɛ bɛyɛ agodifo. Ɛbisa kankyee kakra, mpɛn kakra a ɛboro nea woreyɛ seesei, wɔ nna a wubetumi mu. Wo nipadua nim sɛnea ɔbɛfi ahokyere mu aba dedaw. Ɛtɔ da a ɛhia ara ne sɛ wobɛfa no akɔ nantew.

Mfiri a wonyaa nsɛm fi mu

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.