Afotusɛm ntiantia
- Start with just five minutes today.
- Pick movement you'd happily repeat tomorrow.
- Bring a friend on low-energy days.
Awerɛhowdi bi wɔ hɔ a sɛnea wodwen wo ho a wopɛ sɛ wupue mu biara no, ɛte sɛnea ɛnka ho koraa. Wunim sɛ da no hia biribi. Nantewee bi, ebia. Nanso nantewee no te sɛ ade a etwa to a wonni ahoɔden ma, enti wotena hɔ, na awerɛhowdi no nso tena hɔ bi.
Ɛha na ade a ɛyɛ nwonwa na ɛma anidaso no wɔ. Nneɛma a nkurɔfo sɔ hwɛ bere a wɔn adwene asɛe no nyinaa mu no, nipadua no nteɛ yɛ nneɛma kakraa a ɛboa daa no baako, na mpɛn pii no efi ase yɛ adwuma ansa na woate nka sɛ wopɛ sɛ woyɛ. Ɛho nhia sɛ wopɛ sɛ wotu. Ɛsɛ sɛ wotu kakra pɛ, na woma wo nipadua sesa wʼadwene.
Nea nteɛmu yɛ wɔ soro hɔ ankasa
Sɛ woyɛ apɔwmuden a, wʼamoa mu nneɛma sesa wɔ ɔkwan a ɛyɛ nokware a wobetumi asusuw so. Ahoɔden a ano yɛ den a wode di dwuma no gyaa endorphin, aduru a ɛma wote nka sɛ wo ho yɛ wo dɛ a ɛhyɛ nea mmirikatufo frɛ no "high" no ase. Dwumadi a ɛkɔ so brɛoo, na ɛyɛ mmerɛw no yɛ biribi a ɛyɛ komm na bere kɔ so a, ebia ɛho hia kɛse. Ɛkanyan nkɔso ho nneɛma, protein a ɛboa ntini nkesua ma wonyin na wɔbɔ nkitahodi foforo.
Saa ade a ɛto so abien no ho hia sen sɛnea ɛte. Harvard Health kyerɛ sɛ nkurɔfo a wɔne adwenehaw te no taa wɔ hippocampus a ɛsua, amoa no fa a ɛboa di adwene so, na apɔwmuden a wɔyɛ no daa boa ntini nkesua nkɔso wɔ hɔ. Enti sɛ nteɛmu ma wo ho tɔ wo a, ɛnyɛ ade a ɛtwetwe wʼadwene anaa nnaadaa. Worema wʼamoa biribi a ebetumi de ayɛ adwuma asiesie ne ho na akyekye ne ho foforo.
Komm a ɛbɔ nso wɔ hɔ. Ɛte sɛ nea apɔwmuden a wɔyɛ no daa a egye home no ma amoa "ko anaa guan" nhyehyɛe no ano dwo. Koma a ɛrebɔ ne ahome ntɛm a wote nka wɔ mmirikatu a ɛyɛ den mu no yɛ saa nkate koro no ara a ɛba bere a ehu aba no. Sɛ wohyia wɔn boapa, wɔ baabi a ahobammɔ wɔ no, ɛte sɛ nea ɛboa ma nipadua no gyae sɛ ɛkan wɔn sɛ asiane.
Sɛnea kakraa bi na ehia
Akontaabu a ɛyɛ nkurɔfo nwonwa ne sɛnea ɛyɛ ketewa. Enhia sɛ woyɛ ho mfiri ho biribiara. Harvard Health afotu a wode di apɔwmuden ho dwuma de ko tia adwene a asɛe no yɛ mmerɛw kɛse: fi ase wɔ simma anum a wonantew da biara mu, anaa dwumadi biara a wʼani gye ho. Ankyɛ na anum bɛyɛ du, na du bɛyɛ dunum.
Mfaso a ɛwɔ adwene mu no taa pue wɔ adapɛn kakra mu fi bere a wofii ase, ɛnyɛ asram. Na wahu wɔ tebea bi mu sɛ apɔwmuden tumi yɛ adwuma sɛnea adwenehaw aduru yɛ adwuma wɔ adwenehaw a ɛyɛ mmerɛw kosi nea ɛyɛ mfinimfini no ho. Ɛno nyɛ ntease a wode begyae ayaresa biara a wugu so reyɛ. Ɛyɛ ntease a wode bedwen nantewee tiawa bi ho aniberɛ so.
Wɔ apɔwmuden a ɛfa nipadua no nyinaa ho no, botaeɛ a ɛkyɛ a nimdefoɔ pii kyerɛ no yɛ bɛyɛ simma 150 wɔ nnawɔtwe biara mu a ɛyɛ dwumadi a ɛyɛ mfinimfini, a ɛbɛyɛ bɛyɛ simma 30 nna pii. Nanso mesrɛ wo, mma saa akontaabu no nnyɛ ade foforo a woredi nkogu wɔ mu. Akatua a ɛwɔ adwene mu apɔwmuden no ntwɛn kosi sɛ woadu nnawɔtwe biara mu nsusuwii so. Efi ase wɔ simma kakraa a edi kan no.
Sɛnea wubehu nea ɛyɛ wo dea
Apɔwmuden a eye ma wʼadwene ne nea woyɛ no bio ɔkyena ankasa. Ɛno ne ahintasɛm no nyinaa. Nhwehwɛmu ahu mfaso a ɛwɔ adwene mu wɔ nteɛ ahorow nyinaa mu.
- Nantewee, titiriw abɔnten, baabi a hann ne baabi foforo a wode wʼani bɛto so de wɔn ankasa nteasewamu ba.
- Ahoɔdenbɔ, a etaa boa kɛse wɔ adwenehaw pɔtee ho.
- Yoga ne adwene-nipadua nteɛ foforo, a ɛte sɛ nea ɛboa kɛse wɔ ehu ho.
- Asaw, asutwa, sakre ntwa, turo yɛ, wo mma a wo ne wɔn redi agoru wɔ adiwo.
Hwɛ nea ɛnni so sɛ ade a ehia. Ɛyaw. Asotwe. Bere a edi mu a ɛyɛ pɛ. Sɛ apɔwmuden ma wo ho ka wo bɔne sen kan a, ɛyɛ nsɛm, ɛnyɛ nkuranhyɛ. Yi biribi a ɛte sɛ ahomegye sen sɔhwɛ.
Bere a wuntumi mma wo ho nyɛ den mfi ase
Nkuranhyɛ ne ade a ɛyɛ atirimɔdenfo wɔ eyi mu, efisɛ adwene a asɛe no twe ahoɔden no ara a anka apɔwmuden bɛsan asisi no. Nneɛma kakraa bi ma kwan no ho yɛ mmerɛw sɛ wubetwa.
- Tew so kosi sɛ ɛbɛyɛ ɔserewbɔde. Hyɛ wo mpaboa na gyina ɔpon no akyi. Ɛno ne botae no nyinaa. Mpɛn pii no wobɛkɔ so bere a woaba abɔnten, nanso ɛho nhia.
- Brɛ nea ɛkan ase. Simma abien a wode bɛtene wo ho ka ho. Nantew kɔ nkrataaadaka no ho ka ho. Nteɛ biara nni hɔ a ɛsua dodo a ɛnho nhia.
- Fa ka biribi a woyɛ dedaw ho. Nantewee tiawa awia aduan akyi. Adisɔ kakra bere a kɔfe rebɛnoa.
- Ma ɛnyɛ baako a sɛ ɛboa a. Adamfo, adesua dwumadi, kraman. Mfɛfo betumi asoa wo wɔ nna a ahoɔden a wopɛ sɛ woyɛ no nsoa wo.
Sɛ wowɔ komayare, opira, woanyinsɛn, anaasɛ woantu wo ho akyɛ a, kɔ wo dɔkota nkyɛn ansa na wafi biribi foforo ase, na fi ase brɛoo. Tu a ahobammɔ wɔ mu nko na ɛboa.
Nea apɔwmuden betumi asoa ne nea entumi nsoa
Nteɛmu yɛ adwinnade a ano yɛ den, ɛho yɛ fo, na ɛnsɛe ade kɛse a wowɔ ma wʼadwene mu baako. Ɛnyɛ aduru ma biribiara nso, na ɛnsɛ sɛ ɛyɛ saa. Wɔ adwenehaw a emu yɛ den ho, wɔ adwene a wopɛ sɛ wopira wo ho ho, wɔ ehu a ennyae ne mu den ho no, nantewee yɛ ɔboafo pa ma ɔhwɛ, ɛnyɛ nea ɛsi anan mu.
Sɛ wʼadwene a asɛe no adi nnawɔtwe abien sen so, anaa ɛresɛe wo nna, wʼadwuma, anaa nkurɔfo a wodɔ wɔn a, ɛsɛ sɛ wo ne dɔkota anaa adwene ho ɔhwɛfo kasa fa ho. Sɛ woti mmoa pii a, ɛnyɛ sɛnsanee sɛ nantewee no anyɛ adwuma. Ɛyɛ sɛnsanee sɛ wofata mmoa pii sen nea ade biako betumi ama. Na nna a wutumi yɛ mpo simma anum wɔ abɔnten no, ɛka ho. Ma ɛnka ho.
Nea efi
- Harvard Health, Exercise is an all-natural treatment to fight depression
- Harvard Health, More evidence that exercise can boost mood
- Centers for Disease Control and Prevention, Adult Activity: An Overview