Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

DI MU AKWANTU · ADWENE SI BAABI

Sɛdeɛ Wode W'adwene Bɛsi Deɛ Ɛho Hia So Bere a Biribiara Te Sɛ Ɛho Yɛ Ntɛm

Adwumaden bebree nyɛ pɛ ne deɛ ɛyɛ yie, na ntam a ɛda mmienu no ntam no ne baabi a akannifoɔ dodow no ara hwere wɔn da komm. Ei ne deɛ adwene si baabi gye ankasa, deɛ enti adwuma a abae apete ma wote nka bɔne, ne akwan kakra a ɛyɛ nokware a wode w'adwene besi baabi a ɛho hia.

Diverse group of colleagues celebrating success in office

Photo by Vitaly Gariev on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Name the one thing that must happen.
  • Guard one hour with your phone away.
  • Park unfinished tasks on paper, not your head.

Fa adwumadan da tenten bi awieeɛ yɛ wo adwene mu. Wo yɛɛ adwuma nnɔnhwerew du. Wobuaa biribiara, wotenaa nhyiamu biara mu, wodum ogya mmiɛnsa a ɛnnyɛ wo na wososɔ ano. Nanso, bere a woada mpa so no, wontumi mmɔ biribi koro pɛ a wode kɔɔ wʼanim din. Da no baa wo so. Wo na woannkyerɛ no kwan.

Saa atenka a ɛyɛ pankana no wɔ farebae, na ɛnyɛ anihaw anaa nnɔnhwerew a ɛnni hɔ. Ɛyɛ baabi a wʼadwene kɔeɛ. Wobɛtumi ayɛ adwuma a ɛnte da na woda so afi nneɛma kakra a anka ɛbɛma dapɛn no ayɛ deɛ ɛho hia ho. Yɛn mu dodow no ara, wɔankyerɛ yɛn nsonsonoeɛ a ɛda yɛn berɛ a yɛde hyɛ mu ma ne yɛn adwene a yɛde si baabi no ntam da. Firi mu no, wɔte sɛ wɔyɛ pɛ. Wɔnyɛ pɛ koraa.

Adwumaden yɛ adeɛ a ɛyɛ mmrɛw. Adwene a ɛsi baabi yɛ adeɛ a ɛyɛ den.

Farebae bi wɔ hɔ a ɛma yɛkɔ adwumaden so. Adwumaden ma mmuaeɛ ntɛm. Email adaka yɛ hwee, amaneɛbɔ bi yera, adaka ketewa bi nya nsɛnkyerɛnneɛ, na wo amene de ahomegyeɛ ketewaa bi ma wo. Adwuma a ɛho hia no ntaa nyɛ saa. Ɛyɛ brɛoo, emu nna hɔ, na ɛntua wo ka kɔsi akyiri yi paa, sɛ ɛyɛ saa koraa a. Enti yɛkɔ deɛ ɛho yɛ ntɛm so na yɛfi deɛ ɛho hia ho, mpɛn ɔha da biara, a yɛnsii ho gyinaeɛ da.

Akannifoɔ te ɛno nka kɛseɛ, ɛfiri sɛ nnipa foforɔ na wɔde da no fa kɛseɛ ma wɔn. Bere a Harvard Business School nhwehwɛmufoɔ Michael Porter ne Nitin Nohria dii sɛdeɛ ɔpanyin akɛseɛ de wɔn bere yɛɛ adwuma ankasa akyi, nnɔnhwerew biara wɔ adapɛn pii mu no, ade baako daa adi: bere ne adeɛ a ɛyɛ na sen biara a akannifoɔ wɔ, na baabi a ɛkɔ no na ɛyɛ biribiara. Adwuma no nyɛ sɛ wobɛyɛ pii. Ɛyɛ sɛ wobɛma wʼadeɛ a ɛyɛ na sen biara akɔ nneɛma a wo nko ara na wubetumi akanyan so.

Maura Thomas kaa no pefee wɔ Harvard Business Review mu. Bere a sohwɛfoɔ nwiinwii sɛ kuw no wɔ "bere nhyehyɛeɛ ho haw" no, ɔka sɛ, haw ankasa no taa yɛ adwene. Nkurɔfoɔ no wɔ adwumaden. Wɔn ho hyɛ wɔn so. Wɔayɛ adwumaden wɔ nneɛma a ɛnteɛ so kɛkɛ, wɔ adwumayɛ beae a ɛkɔ so tete wɔn adwene mu. Wobɛtumi ama obi krataa kyerɛ bere a ɛyɛ pa na ɛremmoa, ɛfiri sɛ nsuo a ɛresane no nni ne nhyehyɛeɛ mu. Ɛwɔ nʼadwene mu.

Deɛ adwuma sesa ho ka wo ankasa

Ei ne ɔfa a ɛyɛ nnipa nwonwa. Adwene a ɛtwe yera no ho ka nyɛ simma aduasa a wode yɛeɛ. Ɛyɛ deɛ ɛyɛ adwuma a wosane kɔ so no.

Adwenemuhunumufoɔ Sophie Leroy too eyi din adwene nkae. Bere a wuhuruw firi adwuma baako so kɔ foforɔ so no, wʼadwene fa bi ka kɔ deɛ ɛdi kan no so, titiriw sɛ woannwie no a. Wotena ase rekyerɛw nhyehyɛeɛ krataa, nanso wo amene fa bi da so rewe email a wobuaa fa no. Wo ho wɔ hɔ wɔ honam fam na adwene fam de, ɔfa bi nko ara na ɛwɔ hɔ. Leroy hunuu sɛ saa adesoa yi nyera bere a wosesa ntɛm akyi. Ɛtumi di wʼakyi sɛ sunsumma wɔ adwuma a edi hɔ no nyinaa mu.

Boaboa eyi ano wɔ da a wosesa bere biara mu na akontabuo no yɛ atirimɔdenfoɔ. Nhwehwɛmufoɔ a wɔsua adwumadodoɔ yɛ bere koro mu, sɛdeɛ American Psychological Association toaa mu no, bu sɛ adwene nsi nketewa a huruhuru adwuma ntam yɛ no betumi agye wo bere a ɛsom bo no mu kɔsi mu aduonu (40) mu. Mu aduonu (40). Ɛno yɛ wo mmɔden mu fã koraa a ayera, ɛnyɛ adwumaden mu na mmom esiane mfiti a wode hyɛ aseɛ bio mpɛn pii ho twiwbɔ.

Atenka mu ka nso wɔ hɔ, na wɔnkasa ho pii. Da a apaapae no gyaw wo a wʼani agye na woabrɛ bere korɔ. Wonnu biribiara mu kɔ akyiri sɛnea ɛsɛ sɛ wote nkɔsoɔ ankasa anigyeɛ komm no nka, enti wuwie wo ho a ɛhaw wo na wonyɛɛ hwee a ɛyɛ nwonwa, ɛmfa ho dodoɔ a wode wo nsa kaeɛ. Atenka a apete ne adwuma a apete yɛ haw korɔ a ɛhyɛ anim mmienu.

Sii deɛ ɛho hia ho gyinaeɛ, da adwene so

Adwene si baabi hyɛ aseɛ ansa na adwumada no ahyɛ aseɛ, ɛfa gyinaeɛ a nnipa dodoɔ tow gu so. Sɛ woannyi wʼadeɛ a ɛdi kan a, ɛnne a ɛyɛ den sen biara wɔ wo email adaka mu no na ɛbɛyi ama wo.

Sɔhwɛ tiawa bi twa dede pii mu: sɛ dapɛn yi mu wɔbɛyɛ ade baako pɛ a, ɛsɛ sɛ ɛyɛ deɛhen? Ɛnyɛ deɛ ɛreteam no. Deɛ, ɔsram baako firi seesei, wʼani begye sɛ wobɔɔ ho ban no. Mpɛn pii ɛyɛ adwuma a ɛyɛ komm, ɛho hia, na ɛyɛ mmrɛw sɛ wode bɛtwa hɔ, nhyehyɛeɛ, nkɔmmɔdie a ɛyɛ den, deɛ ɛma nkurɔfoɔ a wɔatwa wo ho ahyia nyini. Bɔ no din ansa na da no ahyɛ ma, ɛfiri sɛ akyiri yi na aka akyi.

Afei bɔ ho ban te sɛ ɛyɛ nokware, ɛfiri sɛ ɛyɛ nokware.

  • Ma wʼadeɛ a ɛdi kan baabi a ɛfata, ɛnyɛ nkaeɛ. To bere ankasa to nkyɛn ma adwuma a ɛho hia sen biara, wɔ dɔn a wʼadwene yɛ nnam sen biara mu, na fa saa berɛ no yɛ adeɛ sɛnea anka wobɛyɛ nhyiamu a wo ne obi a wobu no. Adwuma a wɔwie ne adwuma a ɛnya baabi a ɛbɛsi.
  • Yi nneɛma kakra na ma a aka no nyɛ yiye. Worentumi nyɛ biribiara yiye, na sɛ wobɛyɛ sɛ wubetumi a, ɛno ne ɔkwan a biribiara wie fã. Sɛ woyi deɛ ɛho hia a, ɛkyerɛ sɛ woyi deɛ ɛho nhia. Ka kyerɛ wo ho pefee: eyi, ɛnyɛ ɛno.
  • Bɔ adwene a ɛnsɛe da koro mu baako ho ban. Simma aduosia a ɛyɛ komm mpo, wʼahomatrofo dan foforɔ mu, amaneɛbɔ a wadum, ɛdɔɔso ma wote sɛnea adwene a wɔnnkyɛ mu te bio. Nnipa dodoɔ ara werɛ afi. Ɛsane ba ntɛm.
  • Wie ade ketewaa no ansa na woasesa, anaa fa to krataa so. Esiane sɛ adwuma a wonnwieɛ no na ɛka wʼadwene ho enti, yi firi wo tirim na fa to nhyehyɛeɛ a wugye di so. Adwuma a woakyere no gyae deɛ edi hɔ no haw.
  • Yɛ nkatabɔ tiawa wɔ da no awieeɛ. Simma mmiɛnsa a wode hwɛ deɛ ɛkɔɔ anim, kyerɛw ɔkyena ade baako a ɛho hia, na to kɔmputa no mu. Ɛka kyerɛ wʼadwene sɛ da no awie ampa, ɛno ne ɔkwan a wode gyae sɛ wode adwuma kɔ nnɔnhwerew a ɛsɛ sɛ ɛsane hyɛ wo ma mu.

Ӗnonom mu biara nhia app foforɔ anaa adwumayɛ nhyehyɛeɛ. Ɛhia sɛ wosi deɛ ɛho hia ho gyinaeɛ na afei wobɔ saa gyinaeɛ no ho ban tia da a ɛde anigyeɛ bɛsɛe wo wɔ biribiara foforɔ so.

Bere a apaapae no boro adwumaden bere so

Yɛn mu dodoɔ no ara fa hɔ, atenka a apete no kɔ soro na ɛsiane sɛnea adwuma no dɔɔso, na dapɛn kakra a wode bɔ wʼadwene ho ban sane de ba. Ɛtɔ da a ɛyɛ duru sen saa, na ɛfata sɛ woyɛ nokwafoɔ wɔ nsonsonoeɛ no ho.

Sɛ wontumi mmɔ wʼadwene koraa ɛmfa ho dodoɔ a woyɛ no mmrɛw, sɛ ahopopoɔ anaa kusukuukuu no atena hɔ ako so, sɛ ɛrekɔ wo nna anaa wʼabusuabɔ mu, anaa sɛ adwuma biara te sɛ ɛbɛgye boro deɛ wowɔ a wode bɛma a, ɛno betumi akyerɛ biribi a ɛhyɛ adwuma no ase. Adwene a wontumi nsi baabi a ɛkɔ so betumi ne ahopopoɔ, awerɛhoɔ a emu yɛ duru, mmrɛ a ano yɛ den, awerɛhoɔ, anaa adwene nsonsonoeɛ atu kwan, na ɛnonom mu biara nyɛ nyɛ-adeɛ krataa a ɛyɛ pa ntumi nsiesie. Ɔdɔkota anaa adwene aduruyɛni betumi aboa wo ma woahu nsonsonoeɛ a ɛda da a ɛyɛ den ne biribi a ɛfata mmoa ankasa ntam. Sɛ wokɔpɛ saa mmoa no a, ɛnyɛ adwumayɛ mu ahweaseɛ. Ɛyɛ su koro no ara a ɛyɛ obi akannifoɔ pa, a ɛne sɛ wuhu deɛ ɛhia wʼadwene ankasa.

Botaeɛ no nyɛ sɛ wobɛyɛ pii da. Ɛyɛ sɛ woduru da no awieeɛ a wunim sɛ wo nnɔnhwerew no kɔɔ baabi a wopɛ sɛ ɛkɔ. Ɛno yɛ tumi a ɛyɛ komm bi, na ɛkame sɛ obiara mfa nyɛ adwuma da adwene so. Wobɛtumi afiri aseɛ ɔkyena, de ade baako.

Nsɛm a Yɛgyee firii hɔ

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.