Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

WO HO AKWANKYERƐ · GYINAEƐSIE WƆ NHYƐSOƆ ASE

Sɛdeɛ Woyi Asɛm Pa Firi Dede Mu Ɛberɛ A Nhyɛsoɔ Wɔ Wo So

Wɔ nhyɛsoɔ ase no, biribiara firi ase yɛ deɛ ɛho hia na ɛdede pɛ. Ɛno nyɛ suban mfomsoɔ, ɛyɛ deɛ nhyɛsoɔ yɛ adwene. Yei ne sɛdeɛ wobɛhunu nneɛma kakra a ɛho hia ankasa firi dodoɔ a wɔreteateam kwa no mu.

Modern skyscrapers illuminated at night with city lights.

Photo by Tsuyoshi Kozu on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Dump everything pulling at you onto paper.
  • Pick the one thing that matters.
  • Name what you are deliberately ignoring.

Ɛyɛ dapɛn bɔne bi mfimfini. W'inbox yɛ ɔfasuo a ɛyɛ kɔkɔɔ bere a ɛyɛ hu, nnipa baasa hia mmuaeɛ wɔ dɔnhwere a ɛreba mu, dɔm bi baa bɔne, na biribi wɔ ne nyinaa ase a ɛyɛ gyinaeɛ baako a ɛho hia ankasa. Ɔhaw no ne sɛ wuntumi nhunu deɛ ɛno yɛ bio. Biribiara te sɛ ɛho hia. Biribiara dede.

Saa adeɛ a ɛyɛ tata yi ne deɛ ɛsɛ sɛ wohyɛ no nso. Sɛ wo ho dwo a, w'adwene kyekyɛ wiase mu yɛ animu ne akyi a ɛnyɛ ɔbrɛ koraa. Adeɛ a ɛho hia no da adi, nneɛma a ɛnyɛ hwee no yera. Wɔ nhyɛsoɔ ase no, saa nkyekyɛmu no bubu. Ɔhaw kɛse ne ahaw ketewa no ba berɛ koro mu dede koro, na wode wʼahoɔden pa di deɛ ɛsoaa wo akyiri pɛɛ no ho dwuma.

Yɛfa yei sɛ dede ɔhaw, na ɛwɔ nsiesie ankasa. Ɛnyɛ akokoɔdurusɛm. Ɛyɛ deɛ wobɛtumi ayɛ a wode bedi dwuma wɔ simma kakra mu.

Adɛn enti na nhyɛsoɔ siw wo nkyekyɛmu

Adwene si yɛ afidie a ɛyɛ dinn a ɛwɔ gyinaeɛ pa biara akyi. Daniel Goleman, a ɔde mfeɛ pii hwehwɛɛ deɛ ɛtwe akannifoɔ a wɔyɛ adwuma yie ntam no, kaa no pefee: akannie adwuma titire ne sɛ wode adwene kyerɛ baabi, na ɛno na ansa na wobɛtumi ayɛ no wo nso wode kyerɛ wʼankasa adwene. Sɛ wo nkyekyɛmu reyɛ adwuma a, wode w'adwene si deɛ ɛho hia so na woma deɛ aka no kɔ. Sɛ ɛnyɛ saa a, wowɔ deɛ ɛdede sen biara no nsam.

Nhyɛsoɔ kɔ saa nkyekyɛmu no so tee. Harvard Health kyerɛkyerɛ deɛ ɛsi wɔ amena mu wɔ nhyɛsoɔ ankasa ase: wɔtwe nneɛma firi mmea a ɛhwɛ adwennwene a ɛkɔ akyiri, prefrontal cortex, na wɔde kɔ nkwagyeɛ akwan dada a ɛwɔ amygdala ho no so. Sɛdeɛ nhwehwɛmufoɔ baako a ɔwɔ hɔ kaeɛ no, amena no dane kɔ nkwagyeɛ tebea mu, na ɛnyɛ nkae tebea. Ɛno ho wɔ mfasoɔ sɛ kaa bi reba wo so. Ɛyɛ ɔhaw bere a asiane no yɛ email a emu yɛ den.

Wɔ nkwagyeɛ tebea mu no, w'amena fa asiane sɛ ɛyɛ pɛ na ɛhia wo sɛ di ho dwuma seesei ara. Ɛnnyɛ nkyekyɛmu yie. Ɛnnyɛ asɛmmisa a ɛyɛ boasetɔ a ɛfa deɛ ɛho hia paa ho yie. Enti tebea a ɛhia nneɛma a ɛyɛ pefee a wode di kan paa no ne deɛ dikan yɛ no den paa. Wonnyɛ deɛ wode wʼani anya kusukuukuu no. Wo afidie no ankasa redi dwuma soronko.

Asɛm a ɛto so mmienu wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ wohunu. Sikolɔgyifoɔ Daniel Kahneman, a ɔne Olivier Sibony ne Cass Sunstein, de nwoma mu nyinaa yɛɛ biribi a wɔfrɛ no dede ho adwuma, deɛ ɛyɛ basabasa ne nsonsonoeɛ wɔ onipa atemmuo mu. Nnipa baanu a wɔfata, anaa onipa korɔ wɔ nna mmienu soronko mu, tumi hwɛ nokwasɛm korɔ no ara na wɔbɛkɔ baabi a ɛyɛ soronko koraa. Saa nsakraeɛ no pii firi su, ɔbrɛ, ne deɛ ɛsiiɛ simma du a atwam mu. Nhyɛsoɔ trɛ saa basabasa no mu. Sɛ nhyɛsoɔ wɔ wo so kɛse a, na sɛdeɛ wohwɛ tebea bi no kɔ wo tebea akyi sen nokwasɛm.

Sɛ wonim yei a, ɛyɛ ahofadie nwanwa so. Sɛ ɔhaw bi te sɛ ɛyɛ kɛse anwummerɛ nnɔn nsia wɔ ɛda a ɛyɛ den mu a, ɛkɛseyɛ no fa yɛ ɛda no, na ɛnyɛ ɔhaw no.

Simma kakra a wode bɛhunu asɛm pa no

Sɛ biribiara reteateam a, deɛ wobɛyɛ ne sɛ wobɛgyae nyaeɛ na woasi nkyekyɛmu tiawa a wʼani da hɔ. Yei yɛ adwuma sɛ wohwɛ tab dumienu a ɛbue anaa frɛ baako a ɛyɛ den ankasa.

  1. Yi wo nipadua firi kɔkɔbɔ mu kane. Wuntumi nnwen yie ɛberɛ a wo nipadua aboro so. Ahome tenten korɔ a ɛyɛ brɛoo, anammɔn wɔ fam, mmati gu fam, a woyɛ mpɛn ma simma aduasa anaa saa. Wonnpere sɛ wobɛte nka dinn. Wopere sɛ wobɛsane anya wo prefrontal cortex aba intanɛt so a ɛsono ma wodwen.
  2. Yi deɛ ɛwɔ wo ti mu nyinaa gu krataa so. Twerɛ biribiara a ɛtwe wo, ntɛm, kwan biara nni mu, atemmuo biara nni mu. Nhyɛsoɔ tew adwene a wode di dwuma so, enti listi no te sɛ deɛ ɛyɛ bɔne kɛse berɛ a ɛredidi wo ti mu sen sɛ ɛda krataa so baabi a wohunu no ankasa.
  3. Bisa adeɛ biara asɛmmisa korɔ: sɛ mamfa me nsa anka yei ɛnnɛ a, deɛ ɛsi ankasa ne sɛn? Listi no mu pii bɛtena hɔ wɔ ɛkwan a wɔde wɔn ho ato hɔ ɛda korɔ mu. Twa wɔn fi, ɛberɛ ketewa yi. Deɛ aka no bɛn asɛm pa.
  4. Yi adeɛ baako no. Ɛnyɛ baasa. Baako. Gyinaeɛ anaa adwuma baako a, sɛ wodi ho dwuma yie a, ɛbɛma deɛ aka no ayɛ ketewa anaa ɛbɛyɛ mmerɛw. Nhyɛsoɔ pɛ sɛ woyɛ biribiara prɛko pɛ, bɔne. Adeɛ baako a ɛho hia a wode di dwuma yie ne ɛkwan a wofa so foro fi mu sane ba.
  5. Si gyinaeɛ deɛ wode wʼadwene rennyɛ. Yei ne anammɔn a nnipa plaw, na ɛyɛ deɛ ɛbɔ wʼadwene a wode si adeɛ so ho ban. Sɛ wobobɔ deɛ woregyae mu din, boapa, a, ɛsi no ano sɛ ɛnnsane mfa wʼadwene dinn dɔnhwere baako akyi.

Adeɛ no nyinaa fa bɛyɛ simma enum. Deɛ wonya san ba ne animu ne akyi, deɛ nhyɛsoɔ no faeɛ no ankasa.

Kyekyere nkyekyɛmu no ansa na wohia no

Nkyekyɛmu a woyɛ ɛberɛ no mu yɛ ɔgyeɛ. Adwuma a emu dɔ ne sɛ wobɛma wo nkyekyɛmu ayɛ den sɛnea ɔgyeɛ no rento sɛ ɛho hia mpɛn pii.

Hu wo nneɛma kakra a ɛho hia ankasa dada. Sɛ woasi gyinaeɛ, ɛda a wo ho dwo so, deɛ ɛho hia ankasa wɔ w'adwuma mu a, ɛnneɛ wɔ nhyɛsoɔ ase no wowɔ biribi a wode susu dede no. Abisadeɛ a ɛnnka wo nneɛma a ɛho hia paa no ho yɛ mmerɛw sɛ wode to fam ɛberɛ a wonim saa nneɛma no dada.

Hwɛ deɛ ɛtaa fa wo. Ma yɛn mu pii ɛyɛ adeɛ kakra a wonim, onipa pɔtee bi nne, biribiara a wɔde to hɔ sɛ ɛho hia, ehu a ɛyɛ sɛ wobɛhunu sɛ wommua ntɛm. Deɛ ɛdede sen biara no nntaa nyɛ deɛ ɛho hia paa. Ɛyɛ deɛ ɛpere kɛse pɛ. Sɛ wotumi hunu saa su no a, wogyae ma dede gyina deɛ ɛho hia ananmu.

Bɔ dinn kakra ho ban. Goleman asɛm a ɛfa adwene ho no wɔ ɛfa foforɔ: adwene a wɔtwa mu simma kakra biara no nnya kwan nyɛ nkyekyɛmu a emu dɔ a atemmuo pa gyina so no da. Mpo berɛ tiawa a wode wʼani si adeɛ so ankasa, nkae biara nni hɔ, screen a ɛto so mmienu biara nni hɔ, tete ntini a ɛka asɛm pa firi dede ho. Nkaeɛ a ɛkɔ so daa no nsɛe berɛ nko. Ɛkyerɛkyerɛ wʼamena sɛ biribiara fata sɛ wobua, deɛ ɛno ne su a wopere sɛ wobɛsɛe no ankasa.

Na fa ɛda no awieeɛ sɔhwɛ ma wo ho. Ansa na wobɛfa gyinaeɛ sɛ ɛbaeɛ ɛberɛ a wo ho yɛ wo ntotom no, bisa sɛ wobɛhunu no saa ara nna akyi anaa. Sɛ nokorɛ mmuaeɛ no ne ebia daabi a, ɛno nyɛ mmerɛyɛ. Ɛyɛ wo nkyekyɛmu a ɛreka kyerɛ wo sɛ tebea a wowɔ mu no asɛe akenkan no. Frɛ kɛse a wuntumi nsesa no taa yɛ deɛ ɛfata sɛ ɛda hɔ anadwo.

Berɛ a dede no rennyae

Yeinom yɛ nnwinneɛ ma dapɛn a ɛyɛ den, na ɛboa. Nanso nsonsonoeɛ wɔ kusukuukuu a ɛfa berɛ a nhyɛsoɔ wɔ hɔ ne biribi a emu yɛ duru a ɛrennyae ntam.

Sɛ dede no kɔ so daa, sɛ wuntumi nnwen yie mpo bere a nhyɛsoɔ no atɛ, sɛ nna ayera na gyinaeɛ nketewa te sɛ deɛ ɛyɛ den koraa na atenka a ɛhyɛ wo so no di w'akyi kɔ fie kɔtena hɔ a, ɛno fata sɛ wode di aseɛ. Adwennwene ho ɔhaw, adwene a ɛrentena ase, ne ehu a ɛkɔ so daa tumi yɛ ahopopo anaa burnout nsɛnkyerɛnneɛ, na ɛnyɛ adwuma berɛ pɛ. Ɛno biara nyɛ deɛ wode wo ho nko bedi mu anaa wode ahoyɛ den bedi so so. Dɔkota anaa adwene ho dɔkota bɛtumi aboa wo akyekyɛ deɛ ɛyɛ tebea ne deɛ ɛhia ɔhwɛ mu, na saa nkyekyɛmu no yɛ den ankasa sɛ wofiri mu yɛ.

Sɛ wofrɛ mmoa a, ɛnyɛ adansedie sɛ wuntumi nnyii nhyɛsoɔ no anim. Ɛyɛ gyinaeɛ a emu da hɔ pa ara a wobɛtumi asi, deɛ ɛno ne asɛm no nyinaa.

Nsɛm a wɔgyina so

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.