Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

NKƆSO MA ƆBA · NHYƐSO

Sɛnea Wobɛkɔ So Ayɛ Adwuma Pa Wɔ Mmere A Emu Yɛ Den Mu

Bere a fam no kɔ so resakra no, afotuo a ɛyɛ daa sɛ “mia w’ani na yɛ adwuma” no nyɛ adwuma, efisɛ nhyɛso sesa sɛnea wo adwene yɛ adwuma. Eyi ne ɔkwan a ɛyɛ pintinn a wode bɛkɔ so ayɛ adwuma pa bere a nneɛma yɛ den, ma wo ne nnipa a wɔhwɛ wo so.

Woman wearing gray sweater

Photo by Timur Romanov on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Pick one thing that matters most.
  • Check the news at set times.
  • Defend your sleep like work.

Adwuma da su bi wɔ hɔ a ɛmfa kalenda no ho hwee. Gyae adwuma ho atosɛm a ɛrenkɔ. Nhyehyɛeɛ foforo a obiara renkyerɛ mu. Gua a adan, sika a wɔatwa so, asɛm a efi fie a wontumi nnyae hwɛ. Wotena ase reyɛ adwuma na nnɔnhwerew no sɛn kɔ. Wokenkan kuruwa koro no ara mprɛnnan. Wubua email a ɛyɛ mmerɛw no na woguan nea ɛyɛ den no. Eduru anwummerɛ a, woabrɛ na woantu biribiara so anammɔn koraa.

Sɛ ɛno ne wo mprempren a, ade a edi kan a ɛfata sɛ yɛka ne sɛ wonyɛ onihaw na worenni nkogu. Woyɛ onipa a ɔrebɔ mmɔden sɛ ɔbɛyɛ adwuma a n’adwene wɔ so bere a ne tirim fa bi rehwehwɛ asiane. Saa nneɛma mmienu no di aperepere, na bere a emu yɛ den mu no, asiane-hwehwɛ no taa di nkonim. Sɛ wote nea enti no ase wie a, ɔkwan a wode bɛsan akɔ adwuma pa mu no yɛ soso sen “bɔ mmɔden kɛse.”

Nea nhyɛso yɛ wo adwumayɛ ankasa

Nhyɛso nyɛ atenka nko. Ɛyɛ nipadua mu tebea a emu yɛ den, na wɔayɛ no sɛ ɛmmu adwene a ɛyɛ brɛoo na ɛhwɛ yiye a nimdeɛ adwuma gyina so no mu.

Bere a wo adwene kane tebea bi sɛ asiane no, wo sympathetic nervous system bɔ wo adrenal glands amaneɛ sɛ wonyi adrenaline ne cortisol. Akoma bɔ kɔ soro, adwene to so kɔ ade ketewa so, ahoɔden tu mmirika kɔ ntɛm mmuae mu. American Psychological Association ka eyi sɛ nipadua no prɛko mmuae, na ɛyɛ anwanwa ma asiane ankasa a ɛkyɛ kakra. Sɛ ehubɔ a ɛyɛ daa bi twa mu a, wo nipadua san kɔ n’ahomegye tebea mu na chemical no fi mu.

Ɔhaw a ɛwɔ bere a emu yɛ den mu ne sɛ asiane no nnum koraa da. Dadwen no da so wɔ hɔ anɔpa. Cortisol da so ara wɔ soro, ahomegye nhyehyɛeɛ no gyina, na ɛkɔ wie sɛ wode prɛko nhyehyɛeɛ no redi dwuma adapɛn pii wɔ nnwuma a ɛnyɛ prɛko koraa so.

Saa tebea no fa komm gye wɔ tumi a wuhia paa wɔ adwuma mu no:

  • Adwene to so kɔ asiane no nko so. Wobɛtumi de adwene a emu yɛ den ahwɛ nea ɛrebɔ wo hu, na ɛkame ɛnyɛ hwee wɔ amaneɛbɔ a ɛsɛ sɛ wode ma Wukuda no so.
  • Adwumayɛ ho nkae te. Wo werɛ fi baabi a wode duruiɛ, wo werɛ fi nea obi ka kyerɛɛ wo seesei ara, wokɔ dan mu na wo tiri yɛ hɔ kwa.
  • Wode wo ho to su a ɛwɔ hɔ dada so. Nhwehwɛmu a ɛfa nhyɛso ne gyinaesi ho hu sɛ nhyɛso pia yɛn fi gyinaesi a ɛyɛ mmerɛw a botae wɔ akyi no, kɔ su dada a ɛyɛ prɛko so, sɛ tebea no asakra na saa su no mfata bio mpo a.

Hwɛ nea ɛno a etwa to no kyerɛ. Wɔ nhyɛso a ɛkɔ so daa ase no, ɛnyɛ sɛ woyɛ adwuma brɛoo nko. Wo gyinaesi dodonɔ no, woyɛ wɔ su mu bɔ a wonsusu ho, bere a tebea no hia adwennwen foforo paa. Ɔno nyɛ suban mu mfomso. Ɛyɛ ahyehyɛdeɛ. Na ahyehyɛdeɛ a wobɛtumi ne adi dwuma sɛ wugyae sɛ wo ne no ko.

Te mfonini no so wɔ boapɛ mu

Su a ɛwɔ bere a emu yɛ den mu ne sɛ wobɛtrɛw mu, sɛ wobɛma w’ani baako akɔ mfonini a ɛyɛ hu no nyinaa so bere a worebɔ mmɔden ayɛ adwuma. Ɛyɛ sɛ ɛyɛ asɛdeɛ. Nanso ɔno ankasa na ɛma prɛko no kɔ so.

Worentumi mfa adwene nni asiane a wo nipadua da so ara regye so no so, nanso wobɛtumi asesa nea wode bisa wo ho. Adeyɛ a ɛsɔ paa ne sɛ wobɛfa boapɛ so atɔ mfonini no so akɔ ɔfa a wobɛtumi de wo nsa ka no nko ara so.

Bere a Amy Gallo rekyerɛw wɔ Harvard Business Review mu fa akannie a wɔfa nkutuw mu no ho no, ɔkyerɛ saa adwene koro no ara: fa w’adwene si nea wobɛtumi adi so so na yɛ biribi pɔtee a ɛboa no da biara. Adeyɛ ankasa, sɛ ɛsua mpo a, sɔ asɛm a wobɔ wɔ tirim. Adeyɛ pɔtee baako kyerɛ wo nervous system, ɛboro nkomɔ biara so, sɛ wonyɛ obi a wonni mmoa wɔ ha.

Enti bere a da no mu yɛ den dodo a, yɛ wo ho ketewa, ɛnyɛ kɛse.

  1. Bɔ ade baako no din. Ɛnyɛ w’adwuma nyinaa. Ɛnyɛ ɔsɛme no. Adwumadeɛ baako pɛ a ɛbɔ ho hia paa sɛ ɔno nko ara na wuwie no ɛnnɛ.
  2. Twa so kɔsi sɛ ɛbɛyɛ sɛ aniwu sɛ wobɛtumi ayɛ. “Kyerɛw dwumadie no nhyehyɛeɛ” bɛyɛ “kyerɛw ɔfa mmiɛnsa no ti.” Adwene no ne sɛ wofi ase, efisɛ fi ase no na nhyɛso ma ɛyɛ den paa.
  3. Bɔ ho ban ma bɔ tiawa pɛ a ɛyɛ nokware. Simma aduasa kɔsi aduonum a wɔato ɔpono mu na wɔasɛe amaneɛbɔ no, ɔno yɛ ade sen awia mu a ayɛ basabasa a wɔtwa mu daa.
  4. Wie biribi a wobɛtumi ahu. Fa kɔ, soma no, fa hyɛ akyi. Ade ketewa a wawie san siesie wo atenka sɛ wobɛtumi atu anammɔn koraa.

Eyi nfa wɔ gyinapɛn a ɛbɔ fam ho. Ɛfa wo gyinaesi a wode bɛsan aba adwuma mu ho, denam ade pɔtee a wode bɛma no aka so. Nkɔso wɔ ade ketewa so taa bue nneɛma akɛseɛ a ɛwɔ akyi no ano.

Kyekye nhyɛ a ɛtumi gyina dapɛn bɔne ano

Ahoɔdɛn yɛ nhyehyɛeɛ bɔne wɔ bere a emu yɛ den mu, efisɛ nhyɛso no redi ade no ara a anka wode bɛsɛe no. Ɛyɛ pa sɛ wode wo ho bɔto nhyɛ ne nhyehyɛeɛ so, nneɛma a ɛkɔ so yɛ adwuma bere a wo botae nyɛ saa.

Kakra a ɛtumi gyina nhyɛso ase:

Bɔ wo da no mfiase ho ban. Dɔnhwere a edi kan no na ɛsi su no, na ma nnipa dodonɔ no, ɔno ne dɔnhwere a emu da hɔ paa. Sɛ wode bue no denam kakari a wokenkan asɛm bɔne anaa adwumakuw Slack so a, wode wɔ adwene pa paa bɔma asiane no aduane. Sɔ fa saa bɔ a edi kan no ma adwumadeɛ pɔtee baako ansa na wiase no anya ne mu mu.

Yɛ adwuma wɔ bɔ tiatiawa a ɛyɛ nokware mu. Sɛ wobɔ mmɔden ayɛ adwuma nnɔnhwere pii a wonnyae, na afei woatɔ aporɔw a, ɛnyɛ sen sɛ wobɛyɛ mmɔdenbɔ tiawa kakra a wɔn ntam wɔ ahomegye ankasa. Ahomegye ankasa kyerɛ sɛ wofi adwuma no ho kɔ, ɛnyɛ sɛ wodan kɔ screen foforo so.

Kankam wo nipadua, sɛ ɛsua mpo a. Nantew tiawa, home brɛoo simma kakra, apantan wɔ frɔm ntam. Eyi nyɛ akwahosan ho ade fɛfɛ kɔkɔɔ. Home a wugyaw mu brɛoo denneennen ne nkankamu simma kakra boa wo nipadua ankasa sɛ ɔbɛsɛn afi nhyɛso mmuae no mu, na ɔno na ɛma wo adwene de ne ho ma bio.

Bɔ nna ho ban te sɛ ɛyɛ adwuma no fa. Ɛyɛ saa ampa. Adwene a abrɛ no hwere adwene ne aboterɛ ntɛm, na anadwo bɔne ma ɔkyena nhyɛso bɔ wo denneennen. Bere a biribiara yɛ sɛ ɛyɛ prɛko no, nna na ɛyɛ ade a edi kan a wɔde bɔ afɔre na ɔno ne ade a ɛyɛ bɔne sɛ wobɛhwere.

Eyinom mu biara nyɛ ɔsɛm kɛse. Ɔno ne adwene no. Su a ɛsoa wo fa bere a emu yɛ den mu no yɛ nketewa, wɔbɛtumi ayɛ no mpɛn pii, na ɛyɛ awɔdwɔɔ, na ɔno pɛ ara nti na ɛtena dapɛn a biribiara nnyɛ wo dɔ mu.

Hwɛ adwuma hunu afidie no

Adwumayɛ su bi wɔ hɔ a ɛte sɛ adwumayɛ nanso ɛnyɛ. Nhyɛso ne onim pa wɔ ne yɛ mu.

Bere a adwuma ankasa no yɛ kɛse dodo sɛ wode w’ani bɛhwɛ a, adwene no kɔfa nnwuma a ɛyɛ mmerɛw na ɛdwo kakra. Wosan hyehyɛ folda mu. Wubua nkrasɛm nketewa aduonu. Wokɔ nhyiam a anka wobɛtumi atra so. Wotwitwiw slide a obiara mmisaa ho. Eduru anwummerɛ a, woabrɛ na w’adwuma dɔɔso na woammɔ biribiara a ɔtu wo tebea so anammɔn koraa. Ɔno nyɛ onihaw. Ɛyɛ ahɔfɛ a wɔahyɛ no mmɔden atadeɛ, na wɔ nhyɛso ase no ɛyɛ ade a ɛtaa ba paa, efisɛ adwuma hunu ma wo nervous system a ɛrebɔ hu no ahomegye sɛ ɔyɛ biribi a ɔmfa ahokyere a ɛwɔ ade a ɛyɛ den no yɛ mu nka ho.

Ano aduru no nyɛ sɛ wobɔ wo ho aniwu. Ɛyɛ sɛ wobɛhu nhyehyɛeɛ no na wode brɛoo asan akɔ baabi pa. Asɛmmisa a ɛyɛ mmerɛw boa: sɛ ade baako pɛ na anka mewie no ɛnnɛ a, ɔno na anka ɔbɛyɛ anaa? Sɛ mmuae nokwafo no yɛ dabi a, ɔno yɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ ebia woahɔ wo ho wɔ adwuma a ɛyɛ mmerɛw no mu. Ɛnsɛ sɛ wugyae nnwuma nketewa no. Bɔ kɔkɔɔ no nko ne sɛ ma ade baako a mfasoɔ wɔ mu no nya wo bɔ pa a edi kan, ansa na adwuma hunu no anya kwan adi no.

Nsɛnkyerɛnneɛ a ɛtɔ so mmienu ne nkankamu a ɛkɔ so a gyinaesi biara nni mu. Sɛ woreyɛ no foforɔ, rehwɛ, na rebua da no nyinaa nanso wonsi biribiara so dua anaa wonwie biribiara a, ebia woahɔ wɔ nhyɛso fonkam no mu sen sɛ wode rebɔ mu. Ɔkwan a wofi mu no daa ara ne sɛ wugyae, paw adeɛ pɔtee baako a edi hɔ, na yɛ ɔno nko ara.

Hwɛ nea woma kɔ mu no nso so

Adwumayɛ ho afotuɔ dodonɔ no fa nea woyɛ ho. Wɔ bere a emu yɛ den mu no, ade kɛse a ɛhia paa ne nea wode gye wo mu.

Asɛm na ɛma asiane a ɛwɔ wo nipadua mu no nya aduane. Asɛm hwɛ biara, group chat a ehu wɔ mu biara, “woate” biara a wɔbisa, ma asiane no tena hɔ foforɔ na cortisol no kɔ so resɔn. Wobɛtumi ayɛ biribiara yiye wɔ wo kalenda ho nanso woannya biribiara a wuwie sɛ woresan resɔre nhyɛso mmuae no simma dunum biara. Wo adwene ho banbɔ a wode bɔ asɛm a ɛba sɔntɔɔ no ho ban no yɛ adwuma no fa, ɛnyɛ ade a ɛtwe w’adwene fi adwuma ho.

Eyi nkyerɛ sɛ siw wo ti ase. Ɛkyerɛ sɛ yɛ boapɛ:

  • Hyɛ bere mmienu da biara a wɔ ɔbɛhwɛ asɛm anaa atosɛm no, na wɔ bere a aka no fi mu. Si bere a wɔbɛhwɛ ho gyinae, ɛnyɛ sɛ wɔbɛma no nhwɛ wo da no nyinaa.
  • Dum amaneɛbɔ a ɛwɔ hɔ kɛkɛ sɛ ɛbɛtwe wo asan akɔ asiane no mu nko. Wobɛtumi atena baabi a nnipa betumi adu wo nkyɛn ma nea ɛyɛ prɛko ankasa a wɔntwa wo adwuma mu fa biribiara ho.
  • Hwɛ nnipa a wɔma wo ho yera wo kɛse ne wɔn a wɔma wode tena pintinn, na sesa sɛnea wode wo ho hyɛ wɔn mu biara mu. Asɛm sɔ obi, te sɛnea komm nso sɔ obi no ara.

Botae no ne sɛ wugyae ngo a wugu ogya no so bere a worebɔ mmɔden ayɛ adwuma wɔ ne ho. Bere a nea wode gye wo mu no dwo a, adwene no san ba n’ankasa sen sɛnea wobɛhwɛ kwan.

Sɛ nnipa hwɛ wo so a

Bere a wudi afoforɔ anim no, wo ankasa tebea gyae sɛ ɛyɛ kokoamsɛm, efisɛ nhyɛso sɔ obi. Kuw no kane wo. Sɛ wo ho atɔtɔw na wo adwene abasabasa a, ɔno trɛw. Sɛ wugyina pintinn a, ɔno nso trɛw.

Ade a mfasoɔ wɔ mu paa a wobɛtumi de ama kuw a nhyɛso wɔ wɔn so no taa nyɛ anigye a ɛnyɛ nokware. Ɛyɛ mfonini ketewa a emu da hɔ pɛ. Hougaard, Carter, ne Stembridge, a wɔkyerɛw wɔ Harvard Business Review mu fa akannie wɔ bere a emu yɛ den mu ho no, kyerɛ ɔdɔ mu nokwasɛm a, ɔbɔ nokware fa nea ɛyɛ den ho bere a wugyina pintinn ara sɛ nnipa betumi afɛm wo pintinn no bi. Sɛ wobɛyɛ sɛ biribiara yɛ yiye a, ɛkyerɛ sɛ wo ne tebea no nni nkitaho. Sɛ woka asɛm yɛ kɛse a, wode wo hu ma obiara. Mfimfini kwan wɔ hɔ, na ɔno na ɛsɛ sɛ wode w’ani si so.

Kakra a ɛboa kuw ampa ma wɔkɔ so yɛ adwuma bere a emu yɛ den:

  • Ka nea wonim ankasa, na gye to mu nea wonnim. Adɔsɛ a wonnim ho yɛ ɔbrɛ fa bi efisɛ nnipa de tebea bɔne paa hyɛ ɔkommɔ mu ma. “Nea menim ni, nea minnim ni, na bere a mehu pii ni” tew hyew no so.
  • Twa ɔsɛme no so. Boa nnipa ma wɔhu ade baako anaa mmienu a ɛho hia paa seesei, sɛnea wɔmmɔ mmɔden nsoa tebea a ɛnyɛ pɛpɛ no nyinaa duru bere a wɔreyɛ adwuma.
  • Ma nkɔso nketewa nna adi. Bere a ɛbɔ a ɛkɔse no nyɛ pɛpɛ no, sɛ wɔdi nkɔso pɔtee ho afahyɛ a, ɛma nnipa nya biribi a ɛyɛ den a wɔgyina so.
  • Bɔ wɔn adwene ho ban. Nhyiam tiɔtiɔ a wɔbɔ mfiase, dwuma a wɔahyɛ no pɔtee, ne kataso ankasa a ɛfa dede no ho, ɛsɔ sen nkomɔ nkra foforɔ.

Ɛnsɛ sɛ wonya mmuae no nyinaa. Nea ɛhia paa ne sɛ wobɛyɛ baabi a ɛyɛ komm na ɛyɛ nokware a nnipa begyina ho bere a wɔrehwehwɛ wɔn nan asɛso.

Bere a adwumayɛ nyɛ ɔhaw ankasa no

Ɛtɔ da bi a ɔhaw no nyɛ wo adwumayɛ kwan no koraa. Nsɔnsɔnoeɛ wɔ dapɛn a emu yɛ den a ɛyɛ ahohia ne biribi a emu yɛ den paa a bere nhyehyɛeɛ biara rensiesie no ntam.

Hwɛ yiye sɛ ɔperɛ no rengyae. Sɛ woantumi amma w’adwene anyɛ baako anaa woanyɛ adwuma pii adapɛn pii, sɛ wode ehu hwɛ adwuma wɔ ɔkwan a ɛrekɔ wo nna, wo nipadua, anaa nnipa a wode wɔn dɔ mu, sɛ wo werɛ ahow daa anaa atenka biara nni wo mu a, ɛfata sɛ wode no fa sɛ akwahosan asɛm, ɛnyɛ ahohyɛso ho ɔhaw. Nhyɛso a ɛkɔ so daa gye nipadua ne adwene so ɔtoɔ ankasa, na sɛ wopia denneennen tia a ɛtaa ma nneɛma kɔ bɔne mu kɛse.

Sɛ wode bɛhwehwɛ mmoa no, ɔno ne adeɛ a ahoɔden wɔ mu wɔ ha, ɛnyɛ nea ahoɔden nni mu. Ne wo dɔkta anaa ɔbeyefoɔ kasa. Ka nea ɛrekɔ so ankasa kyerɛ obi a wugye no di mmom sɛ wobɛsoa no wo nko. Sɛ adwumabea bi wɔ bi a, adwumayɛfoɔ mmoa nhyehyɛeɛ betumi ayɛ anammɔn a edi kan a ɛyɛ komm na ɛyɛ kokoam. Na sɛ nneɛma yɛ sɛ ɛboro nea wobɛtumi akɔra da a, yɛ adɔ kɔfrɛ ɔhia mmoa ahɔ mmom sɛ wobɛtena ho wɔ wo nko ho.

Botae no wɔ bere a emu yɛ den mu no annya da sɛ wobɛyɛ sɛ biribiara nyɛ bɔne. Ɛyɛ sɛ wode bɛkɔ so ayɛ adwuma a ɛho hia wo wɔ mmɔden a wo nipadua betumi akɔra ankasa so, na wobɛhu nsɔnsɔnoeɛ a ɛda dapɛn a emu yɛ den ne nsɛnkyerɛnneɛ a ɛkyerɛ sɛ wuhia mmoa pii ntam. Yɛ ɔno yiye a, adwuma no, ne wo, da so ara gyina hɔ bere a bere no asakra.

Mmeae a wɔfaa nsɛm no

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.