Afotusɛm ntiantia
- Track when you feel jittery and what you drank first.
- Set a caffeine cutoff in the early afternoon.
- Have your coffee with food to soften the jolt.
Awia bere bi wɔ hɔ a ebia wunim no yiye. Wonom kɔɔfe ne anɔpaduane, ɛyɛ. Afei wonom deɛ ɛto so mmienu de pia nhyiamu no mu, ɛno nso yɛ. Afei bɛyɛ dɔnhwerew abien bɛyɛ baabi no wo koma rebɔ kakra ntɛm, wo nsa te sɛ deɛ ɛrewosow, na suro tiaa bi sii ase wɔ wo mu a wuntumi nkyerɛ ase. Wususuw sɛ biribi ankasa nyɛ. Mpɛn pii no, biribi no wɔ wo kɔɔpo no mu.
Caffeine ne stimulant a wɔde di dwuma kɛse wɔ wiase nyinaa, na nnipa dodow no ara, mmere dodow no ara no, ɛnyɛ ɔhaw na ɛyɛ dɛ ankasa. Ɛnyan wo, ɛma w'adwene yɛ nnam, na ɛma anɔpa no yɛ sɛ deɛ ɛwɔ baabi a ɛrekɔ. Nanso ɛyɛ adwuma denam wo nervous system ho ntɛmntɛmyɛ so, na nipadua a ɛhyɛ ahohia dada no nhia ntɛmntɛm pii bere nyinaa. Sɛ ɛboro baabi bi a, aduru koro no ara a ɛma wo ho dwo no fi ase ma woadwennwen. Adeyɛ no ne sɛ wobɛhu baabi a saa beae no wɔ ma wo, efisɛ ɛda baabi soronko ma obiara.
Deɛ caffeine reyɛ ankasa
Wo amene yɛ aduru bi a wɔfrɛ no adenosine a ɛboaboa ano nkakrankakra wɔ da no mu na ɛma wopɛ sɛ woda. Caffeine kɔ slot koro no ara a adenosine de di dwuma no mu na ɛsiw no kwan, enti brɛbrɛ ho nsɛnkyerɛnne no nnu ho ankasa. Ɛno ne nyaneɛ no. Bere koro no ara mu, caffeine sum wo nipadua ahohia nhyehyɛe no, ma wo koma bɔ kakra na ɛyi adrenaline kakra.
Wɔ nipadua a ɛdwo mu no, ɛyɛ gear sesa a ɛyɛ fɛ. Nanso adwennwen ne caffeine yɛ nipadua mu nkate pii a ɛyɛ pɛ, koma a ɛbɔ ntɛm, koko a ɛrewosow, ahopopo, ahome a esua. Enti sɛ woanom dodo a, wo nipadua de nsɛnkyerɛnne a ɛte sɛ ehu pɛpɛɛpɛ kɔ, na w'adwene a ɛboa daa no kɔhwehwɛ biribi a ɛbɛyɛ no hu. Worennyɛ adwene wɔ suro no ho. Worete chemical adeyɛ na worekenkan no sɛ atenka.
Eyi nti na caffeine betumi adane da a ahohia wɔ mu akɔ adwennwen ankasa mu no. Ɛnyɛ dadwen no. Ɛma nipadua a ɛda hɔ dada no ɛnne kɔ soro.
Akontaahyɛde a abenfo dodow no ara kyerɛ
Ma mpanyimfo a wɔn ho yɛ den, U.S. Food and Drug Administration ka sɛ caffeine milligram bɛyɛ 400 da koro no ɛyɛ dodow a wɔmfa nka nsunsuanso bɔne ho. Ɛno bɛyɛ kɔɔfe kɔɔpo 12-ounce mmienu kosi mmiɛnsa, gyina sɛnea wɔanoa no den. Ɛboa sɛ wubehu deɛ ɛwɔ wo nsa mu ankasa, efisɛ akontaahyɛde no yɛ nnipa nwonwa:
- Kɔɔfe 8-ounce kɔɔpo a wɔanoa no kɔ bɛyɛ milligram 80 kosi 100.
- Tii tuntum anaa ahaban mono 8-ounce kɔɔpo bɛyɛ milligram 30 kosi 50.
- Soda a caffeine wɔ mu 12-ounce kɛn bɛyɛ milligram 30 kosi 40.
- Energy nsa sesa kɛse, ɛfi milligram 40 kosi 250 wɔ 8-ounce biara mu, na kɛn no taa so sen 8-ounce.
Ɔfa a ɛfata sɛ wotena ho nie. Saa milligram 400 akontaahyɛde no yɛ atifi ma onipa a ɔwɔ apɔmuden a ɔwɔ mfiri mmienu mfiri mmiɛnsa, ɛnyɛ botae, na ɛnyɛ wo ankasa ɛhyeɛ koraa. Nnipa pii fi ase te ahopopo ne adwennwen nka wɔ ase pa ara. Nhwehwɛmu bi ahu sɛ sɛ wonom milligram bɛyɛ 300 da koro mpo a, ebetumi ama adwennwen aforo na asɛe nna wɔ nnipa a wɔn ho yɛ mmerɛw mu. Wo akontaahyɛde betumi ayɛ 200. Ebetumi ayɛ kɔɔpo baako. Eyinom mu biara nyɛ huammɔ.
Deɛ enti a wo ɛhyeɛ nyɛ obi foforo deɛ
Nnipa di caffenie ho dwuma wɔ ahoɔhare soronko mu, na ɛno mu pii fi awosu mu kɛkɛ. Wo brɛboɔ wɔ enzyme a ɛbubu caffeine, na nnipa bi wɔ deɛ ɛyɛ ntɛm na ebinom wɔ deɛ ɛyɛ brɛoo. Onipa a odi no ntɛm no betumi anom espresso wɔ aduanenwie akyi na wada sɛ ɔbo. Onipa a odi no brɛoo a ɔnom saa espresso koro no ara no rehwɛ ɔdan no atifi wɔ anadwo dɔnhwerew baako.
Nneɛma foforo nso ma beae no sesa. Nipadua duru a esua, aduru bi, nyinsɛn, ne yare bi nsesa sɛnea caffeine ka wo. Awuduru ne ahohia gyinabea ho hia. Na sɛ wo ne adwennwen anaa ehu kɛse te a, ebia wunim dada sɛ caffeine ne wo nervous system wɔ abusuabɔ a emu yɛ den, efisɛ caffeine dodow betumi de adwennwen ba tee na ɛyɛ sɛ ehu kɛse nipadua nkate mpo.
Deɛ efi mu ne sɛ sɛ wode wo gyetumi toto wo yɔnko de ho yɛ ade hunu. Sɛnea wo yɔnko a mo ne no yɛ adwuma nom kɔɔpo anan na ɛyɛ sɛ ne ho yɛ no den no nkyerɛ wo hwee fa deɛ wo nipadua betumi agye akyi ho.
Sɛnea wobɛhu wo ankasa beae no
Wunhia lab. Wuhia nokware adwene kakra wɔ nnaawɔtwe baako anaa mmienu mu.
- Hwɛ nsɛnkyerɛnne no, ɛnyɛ kɔɔpo no nko. Nna kakra mu, kyerɛw bere a wote ahopopo, adwennwen, ahohia, anaa wo koma rebɔ ntɛm, ne deɛ wonomee ansa. Nhyehyɛe pue ntɛm. Nnipa pii hu sɛ wɔn awia adwennwen di wɔn kɔɔfe a ɛto so mmienu anaa mmiɛnsa akyi pɛpɛɛpɛ.
- Twe wo nnyaeɛ bere kɔ anim. Caffenie tena hɔ nnɔnhwerew pii, enti awia bere kɔɔfe betumi da so ara wɔ wo nipadua mu wɔ dabere bere mu, na ɛsɛe wo nna sɛ woda ara mpo a. Nna a ɛnyɛ na ɛma wo ho yɛ ahohia kɛse adekyeɛ, na ɛma wokɔhwehwɛ caffeine pii. Sɛ wo si nnyaeɛ bere a emu yɛ den, abenfo pii ka sɛ ɛnyɛ awia mfiase baabi, ɛbubu saa kontonkurowi no.
- Di bi ka ho. Sɛ wode caffeine ne aduane di a, ɛma sɛnea ɛkɔ wo nipadua mu yɛ brɛoo na ɛma ahopopo a ɛ ba no ho yɛ den sen sɛ wobɛnom no yafunu hunu mu.
- Sesa no denam nkate so, ɛnyɛ mmara so. Sɛ dodow bi ma wo ho yɛ wo den a, ɛno ne wo mmuaeɛ. Te kɔɔpo baako ase na hwɛ sɛnea da no kɔ. Wɔama wo kwan sɛ wobɛto baabiara a wo nipadua ho dwo wo.
Sɛ wopɛ sɛ wo tew so
Sɛ wugyae no prɛko a, ɛyɛ den, efisɛ caffeine de nipadua mu dependence ba. Sɛ wugyae no prɛko a, wubetumi anya tipae, ɔbrɛ, abufuw, ne adwene a entumi nsi pi, na mpɛn pii efi ase wɔ da koro mu na ɛkɔ akosi nnaawɔtwe baako. Saa ɔyaw no nso na ɛma nnipa pii gyae tew so. Wɔte nka bɔne, de to caffeine a enni hɔ so, na wosi gyinae sɛ ɛho nni mfaso.
Mmom tew so nkakrankakra. Ɔkwan a ɛyɛ brɛoo ne sɛ wobɛtew so nkakrankakra sen sɛ wobɛyɛ no prɛko. Te nsa baako so denam decaf fa fa, na nna kakra akyi tew so kakra bio, di wo kɔɔfe a ɛto so mmienu no anim ansa na woaka deɛ edi kan. Sesa awia kɔɔfe ma tii, a caffeine sua wɔ mu, anaa nsu a ahuru sɛ ɛyɛ amanne no na wopɛ ankasa a. Sɛ woyɛ no brɛoo a, nnipa pii nte withdrawal no nka koraa. Na pii hu sɛ sɛ wɔtwa mu a, wɔn ho tim na wɔn ho dwo sen sɛnea na wɔte bere a na wɔde kɔɔpo pii reyɛ adwuma no.
Wei mu biara nkyerɛ sɛ kɔɔfe yɛ ɔtamfo. Ma nnipa dodow no ara kɔɔpo baako anaa mmienu yɛ anigye ankasa na ɛnde ɔhaw biara mma koraa. Botae no nyɛ sɛ wobɛgyae biribi a wopɛ. Ɛyɛ sɛ wobɛhu wo ankasa beae no yiye ara ma wo anɔpa nyaneɛ no annyɛ wo awia adwennwen brɛoo.
Bere a ɛsɛ sɛ wo ne obi kasa
Sɛ woatew wo caffeine so na woda so ara redi adwennwen a ɛba daa, koma a ɛbɔ ntɛm, anaa ehu mmere ho dwuma a, ɛno fata nokware nkɔmmɔdie ne ɔyaresafo sen sɛ wobɛsesa wo kɔɔfe bio. Adwennwen a ɛkɔ so wɔ nneɛma pii a ɛde ba, na caffeine yɛ emu baako pɛ. Ɔyaresafo betumi aboa ahwehwɛ deɛ ɛrekɔ so ne deɛ ɛbɛboa ankasa. Sɛ wowɔ koma yare, woyɛ nyinsɛn, wonom awuduru daa, anaa wote nka sɛ caffeine akyere wo dodo a, ɛho hia sɛ wo ne wɔn kasa ansa na woayɛ nsakrae akɛse. Ɛnsɛ sɛ wo nko na wuhu wo nervous system mu.
Nsɛm a ɛfi
- U.S. Food and Drug Administration, Spilling the Beans: How Much Caffeine is Too Much?
- Mayo Clinic, Caffeine: How much is too much?
- Cleveland Clinic, How To Quit Caffeine Without a Headache
- UCLA Health, Is caffeine making you anxious? 5 things to know