Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

DWO SEESEI · NIPADUA NO

Sɛnea Ɔhome Sesa Wo Ntini Nhyehyɛe

Ɔhome ne wʼahokyere ho mmuae no fa baako a wubetumi ayɛ no boapɛ. Eyi ne nea ɛrekɔ so ankasa wɔ wo nipadua mu bere a wobrɛ no ase, dɛn nti na ɔhome a wode tu kwan tenten dwudwo wo, ne sɛnea wode bedi dwuma wɔ da a emu yɛ den.

Woman in brown dress

Photo by Church of the King on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Make your exhale longer than your inhale.
  • Breathe through your nose, low and slow.
  • Try one slow minute before bed.

Ɔhome yɛ nwonwa wɔ nneɛma a wo nipadua yɛ mu. Wʼakoma bɔ a ommisa wo. Wo yafunu yam aduan, wʼaniwa mu bue, wo mogya mu nhyɛso foro na esian, ne nyinaa wɔ wɔn ankasa. Ɔhome nso kɔ so wɔ ne ankasa kwan so. Wobɛhome bɛyɛ mpem aduonu nnɛ na worenhu emu biara koraa. Nanso bere a woasi gyinae sɛ wobɛyɛ no, wubetumi afa to so. Brɛ ase, ma emu nnɔ, kura mu, ma ɔkwan a wode fa mu firi tenten. Saa su mmienu no ne nea enti a ɔhome yɛ ɔpon a mfaso wɔ so a wode hyɛn sɛnea wote nka mu.

Akwan dodow no ara a ɛdwudwo a edi dwuma ankasa wɔ bere a ahokyere wɔ hɔ no fa ɔhome so, na ɛnyɛ akwanhyia. Wo home ne wʼahokyere ho mmuae fa baako a wɔahyehyɛ sɛnea wubetumi adu ho denam ahyɛde so. Worentumi nsi gyinae sɛ wobɛbrɛ wʼakoma a ɛbɔ ase. Wubetumi asi gyinae sɛ wobɛbrɛ wʼahome a wode fa mu ase, na wʼakoma bɔ taa di akyi. Saa ahodi ketewa no bɛyɛ adan ankasa a ɛkura nhyehyɛe a aka no nyinaa.

Ɛboa sɛ wuhu nea worekyerɛ kwan ankasa.

Nhyehyɛe mmienu, sɛ baako a wubetumi adu ho

Wo nipadua kɔ so wɔ kari a ɛda ntini nhyehyɛe a ɛyɛ ankasa no mman mmienu ntam. Baako yɛ nea ɛma ɛkɔ ntɛm. Ɛma wʼakoma kɔ ntɛm, ɛma wo home yɛ ntɛm, ɛma wo nam pɔ, na ɛma ɔko anaa guan ho nnuru hyɛ wo ma. Baako no yɛ braki. Ɛbrɛ wʼakoma ase, ɛma wo home yɛ mmerɛw, na edi ahomegye ne aduan yam komm ho dwuma. Wonni baako koraa mu da. Wɔ simma biara mu, wo nipadua sesa kari no daa.

Ahokyere twe wo kɔ nea ɛma ɛkɔ ntɛm no fa. Ɛno ne nʼadwuma, na wɔ da a asiane wɔ hɔ ankasa mu no ɛyɛ akyɛde. Ɔhaw ne sɛ nnɛyi asetra ma nea ɛma ɛkɔ ntɛm no tena hɔ ma nneɛma a ɛnyɛ asiane koraa. Email a ayɛ ma. Nkɔmmɔbɔ a emu yɛ den. Dadwen wɔ anɔpa nnɔnmienu. Wo nipadua ntumi nhu nsonsonoe a ɛda asiane ankasa ne Benada a ahokyere wɔ mu ntam bere nyinaa, enti ɛyɛ ne nyinaa ho ade koro.

Braki no, ntini titiriw baako na ɛkura no kɛse. Wɔfrɛ no vagus nerve, na ɛyɛ ntini titiriw a ɛwɔ wo nhyehyɛe no fa a ɛdwudwo, ɛma ahomegye ne aduan yam no. Efi wʼamene mu kɔ wo kokom mu kɔ wo yafunu mu, ɛka wʼakoma ne wʼahurututu wɔ kwan so. Cleveland Clinic kyerɛkyerɛ no sɛ ntini titiriw a ɛwɔ parasympathetic nervous system mu, fa a ɛhwɛ wʼakoma a ɛbɔ a ɛbrɛ ase na ɛsan de wo nipadua ba fam bere a kɔkɔbɔ no aba awiei no. Sɛ nnipa ka "vagus nerve no kanyan" ho asɛm a, eyi na wɔkyerɛ. Na akwan a ɛyɛ nokware sen biara a wɔfa so yɛ no baako yɛ ade a wo ne no wɔ baabiara a wokɔ.

Wo amen rekenkan wo home

Eyi mu fa bi wɔ hɔ a wɔtaa hwere. Abusuabɔ no kɔ akwan abien so. Wo nkate sesa wo home, yiw. Adwene a ehu ma wo home kɔ ntɛm na ɛyɛ hare ansa na woahu ehu no wɔ wʼadwene mu. Nanso wo home nso de nsɛm san ma wʼamene, a ɛrekenkan wo nipadua tebea daa de asi gyinae sɛ ɛsɛ sɛ ɔhaw no kɛse sɛn.

Susuw nea ɔhome a ɛyɛ ntɛm na ɛyɛ hare taa kyerɛ wɔ abɔde mu. Ɛkyerɛ sɛ woretu mmirika, woreko, anaa wusuro. Enti bere a wʼamene hu saa nhyehyɛe no, ɛfa gyinaesi a ɛda hɔ pefee: ɛsɛ sɛ biribi ayɛ mfomso. Ɛma kɔkɔbɔ no kɔ so. Eyi yɛ nea enti a ahopopo betumi atɔ pɔ wɔ ho. Ehu no ma home kɔ ntɛm, home ntɛm no si ehu no so dua, na ɛsan kɔ ho, fa biara ma fa foforo aduan.

Asɛm pa no hintaw saa adeyɛ no ankasa mu. Sɛ wʼamen kenkan wo home sɛ adanse a, wubetumi asesa adanse no. Ɔhome a ɛyɛ hare, ɛba fam na ɛyɛ pɛ yɛ nipadua banbɔ ho sɛnkyerɛnne. Worentumi nguan mfi asiane ho bere a worehome saa. Sɛ wode wʼadwene yɛ onipa a ne ho adwo no home a, wode amanneɛbɔ foforo ma wʼamene, na emu fa kɛse no gye di. Ɛnyɛ nnaadaa anaa aduru hunu. Ɛyɛ nhyehyɛe a ɛreyɛ adwuma sɛnea wɔyɛɛ no pɛpɛɛpɛ, na wo na worepia nea wode hyɛ mu no boapɛ.

Nea ɔhome a ɛyɛ hare yɛ, anammɔn anammɔn

Hwɛ nea esi bere a wuhome kɔ mu. Wʼakoma kɔ ntɛm kakra. Home fi, na ɛsan brɛ ase bio. Saa sɔreso ne brɛ ase a ɛyɛ brɛoo, a ɛne wo home kɔ bom no, yɛ ade a ɛfata na ɛyɛ apɔmuden. Ayaresafo frɛ no respiratory sinus arrhythmia, a ɛte sɛ nea ɛyɛ hu nanso ɛnte saa. Ɛyɛ sɛnkyerɛnne sɛ wo home ne wʼakoma rekasa wɔ vagus nerve no so.

Fa a ɛma ɔbrɛ ase yɛ tumi saa no ni. Sɛnea wʼahome a wode fa mu yɛ tenten na ɛyɛ hare no, saa na wode wo ho to braki fa no so. Ɔhome tenten a wode fi ma vagus nerve no nya bere pii sɛ ɛyɛ ne komm yɛ adwuma wɔ wʼakoma so. Ɔhome a ɛyɛ ntɛm, ɛyɛ hare, na ɛwɔ kokom soro no yɛ nea ɛne no bɔ abira. Ɛkɔ so ma nsɛnkyerɛnne kɔ soro, ka kyerɛ wʼamene sɛ kɛkɛ no da so ara wɔ hɔ, a ɛyɛ fa bi a enti ahopopo dua ne ho.

Nhwehwɛmufo ahwɛ nea ahomeyɛ a ɛyɛ hare yɛ no yiye. Nhwehwɛmu kɛse bi wɔ *Frontiers in Human Neuroscience* mu boaboaa nhwehwɛmu a ɛfa ahome a ɛyɛ hare ho ano, mpɛn nsia wɔ simma biara mu sen mpɛn dumien kosi dunum a wɔtaa yɛ no, na ehuu mfonini koro. Ɔhome a ɛyɛ hare twe ntini kari no kɔ fa a ɛdwudwo no, ma akoma bɔ nsakrae (sɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ nhyehyɛe a ɛyɛ mmerɛw a wɔahwɛ so yiye) kɔ soro, na ɛtaa de nsakrae ankasa wɔ sɛnea nnipa te nka ba: ahotɔ ne aniwennyam pii, ehu, abufuw, ne adwenemtu kakraa. Wonsusuw nsakrae no. Ɛda adi wɔ nipadua no ankasa nhwehwɛmu mu.

Ɔhome a wode fi no ho hia sen sɛnea nnipa dodow no ara hwɛ kwan. Stanford nhwehwɛmu a Andrew Huberman, David Spiegel, ne Melis Yilmaz Balban dii anim, a wotintim wɔ *Cell Reports Medicine* mu wɔ 2023, bisaa nnipa 111 sɛ wɔmfa simma anum da biara nyɛ ahomeyɛ nhyehyɛe ahorow kakra mu baako anaa adwenemu dwene, ɔsram baako. Nhyehyɛe a ɛdii kan no ne "cyclic sighing", ɔhome mmienu denam hwene mu, na afei ɔhome tenten hare baako denam ano mu. Saa ɔhome a wode fi pii no maa nkate yɛɛ papa na ɛbrɛɛ ahomeyɛ a wode home wɔ ahomegye mu ase sen nea aka no, na ɛsen adwenemu dwene wɔ simma anum koro no ara mu. Nea wubefa ho akɔ no yɛ mmerɛw sɛ wode bɛkitakita. Sɛ wopɛ sɛ wobrɛ wo ho ase a, ma ɔkwan a wode fa mu fi no nyɛ tenten sen ɔkwan a wode fa mu kɔ mu.

Akwan kakra a wode bedi dwuma nnɛ

Ɛho nhia sɛ wonya nhyehyɛe soronko ansa na woafi ase. Wuhia ɔhome a ɛyɛ hare a wode fi a ɛyɛ tenten. Nea ɛwɔ ase nyinaa yɛ adwene koro no ara nsakrae.

  • Ɔhome a wode fi tenten. Home fa wo hwene mu kosi sɛ wobɛkan akosi anan. Home fi, brɛoo na pintinn, kosi sɛ wobɛkan akosi nsia anaa nea ɛboro saa. Mma ɛnyɛ den. Ma ɔhome a wode fi nyɛ nea woreyɛ no ntɛm so. Mpɛn kakra taa dɔɔso sɛ wobɛte nka sɛ wo mmati abrɛ ase.
  • Ɔhome mmienu ne ɔhome a wode fi. Home fa wo hwene mu, na afei fa ahome ketewa foforo gu so, hyɛ wʼahurututu ma kwan a aka no. Afei ma ne nyinaa nkɔ wɔ ɔhome tenten baako mu denam wʼano mu. Eyi ne cyclic sighing nhyehyɛe a efi Stanford adwuma no mu, na emu baako mpo betumi atew so.
  • Home kɔ fam, ɛnyɛ soro. Fa wo nsa baako to wo kokom so na baako wɔ wo yafunu so. Bɔ mmɔden sɛ wobɛte sɛ nsa a ɛwɔ ase no kanyan sen nea ɛwɔ soro no. Sɛ wode home kɔ wo yafunu mu, ɛnyɛ wo kokom soro no, ɛno na ɛhyɛ mmuae a ɛdwudwo no kan. Kokom mu home a ɛyɛ hare ma kɔkɔbɔ no kɔ so wosow.
  • Brɛ ase kɔ home nsia simma biara mu. Fa eyi sɛ daa nyansapɛ sen sɛ ahokyere mu braki. Simma kakra a wode home wɔ ahome nsia a ɛyɛ hare simma biara mu no yɛ ahoɔtemu a nhwehwɛmu no kɔ so si so. Ɛho nhia sɛ wobu nkontaa pɛpɛɛpɛ. Hare na ɛyɛ mmerɛw na ɛyɛ akwankyerɛ no nyinaa.

Eyi mu biara nhia mfidie, app, anaa sɛ obi behu sɛ woreyɛ. Wubetumi ayɛ wɔ nhyiamu mu, kar mu, twɛn dan mu, mpa so bere a nna mma. Ɛno ne ahohome a wode di dwuma mu nyansa a ɛyɛ komm. Wubetumi de akɔ baabiara, ɛyɛ kwa, na ɛwɔ hɔ daa.

Dɛn nti na hwene ne ɔhome no ntɛm ho hia sen emu duru

Nnipa pii, sɛ wɔka kyerɛ wɔn sɛ "home denneennen" a, wɔtwe mframa kɛse fa wɔn ano mu na wɔhyɛ wɔn kokom ma. Ɛte sɛ ɔbrɛ, enti ɛte sɛ nea ɛreyɛ adwuma. Mpɛn pii ɛnyɛ adwuma kɛse, na ɛtɔ da a ɛyɛ nea ɛne no bɔ abira, ɛma wʼani yɛ wo himhim kakra na ɛnnwudwo wo.

Nsakrae nketewa mmienu taa ho hia sen emu duru. Nea edi kan ne sɛ wobɛhome denam wo hwene mu. Hwene mu home brɛ mframa no ase wɔ ne ankasa kwan so, hyɛ no hyew na ɛyiyi mu, na ɛtaa twe ɔhome no kɔ fam wɔ nipadua mu sen sɛ ɛkɔ soro wɔ kokom mu. Ɛyɛ komm na ɛyɛ den sɛ wobɛyɛ no dodo. Nea ɛto so abien ne ntɛm ne brɛoo no. Ɔhome a ɛyɛ hare, pɛ, na womfa ahopere nyɛ no na ɛyɛ adwuma no. Ɔhome a emu da hɔ a wode ahopere yɛ da so ara yɛ ɔhome a wode ahopere yɛ, na wo ntini nhyehyɛe te ahopere no.

Ɔkwan bi nso wɔ hɔ a enti gyae kakra a ɛba ɔhome a wode fi akyi betumi ama woate ahomegye nka sen ahokyere. Sɛ woma gyae ketewa a ɛyɛ fɛ tena ɔhome no ase a, carbon dioxide foro kakra wɔ mogya mu. Wɔ kari a ɛyɛ fɛ mu no, ɛno nyɛ ɔhaw a ɛsɛ sɛ wosiesie. Ɛyɛ sɛnkyerɛnne a ɛyɛ mmerɛw a, ɛne ntɛm a ɛyɛ hare no bom, fa ne ho to fa a ɛdwudwo wɔ nhyehyɛe no mu so. Asɛmfua titiriw ne fɛ. Worenkura wo home kosi sɛ ɛbɛyɛ wo den. Worempere nkɔfa nea ɛdi hɔ kɛkɛ. Gyae no yɛ nea woapaw. Ɔhome a wode fi a ɛyɛ hare no ne fa a ɛho hia.

Ɛyɛ no ma ɛnka

Ɔhome yɛ adwuma yiye bere a wo ne no anim sua. Nhyehyɛe a woasɔ ahwɛ wɔ ahokyere bere mu nko ara yɛ nhyehyɛe a ɛsɛ sɛ wo nipadua sua wɔ bere a enye koraa mu. Nhyehyɛe a woasua no bere a wo ho dwo yɛ nea wo nipadua betumi anya ne ankasa bere a nneɛma kɔ basabasa.

Ɛno ne adwene ankasa a enti daa su ketewa ho hia. Ɛnyɛ sɛ wuhia siesie wɔ da a ɛnyɛ den mu, na mmom efisɛ ɔsohwɛ na ɛma adwinnade no ba akyiri. Simma kakra dɔɔso. Stanford afopɛfo a wohuu mfaso a ɛyɛ pintinn sen no na wɔyɛ simma anum da biara, na *Frontiers* nhwehwɛmu no nneɛma a ɛdwudwo ba wɔ kari a ɛsɔ ano a wubetumi akɔ so ayɛ mu, ɛnyɛ nea ɛyɛ den dodo.

Akwan kakra a wode bɛyɛ no su a ɛnyɛ adwumaden foforo:

  • Fa bata biribi a woyɛ dedaw ho. Ɔhome a ɛyɛ hare simma baako ansa na woafi kar no ase, ansa na email a edi kan, anaa bere a wo ti si sumii so. Sɛ wode bata su a ɛwɔ hɔ ho no ye sen sɛ wode wo ho to nea wopɛ sɛ woyɛ so.
  • Ma gyinabea no nyɛ fam. Wɔ da a adwuma dɔɔso mu no, ahome a wode fi a ɛyɛ hare abiɛsa kɔ. Ɔkɔso yɛ adwuma wɔ ha sen bere tenten.
  • Hu nkonimdi nketewa no. Mmati a ɛbrɛ ase nem nkakra, abogye a ɛyɛ mmerɛw, adwene a ɛsan ka so kakra. Ɛno ne nhyehyɛe no a ɛrebua. Sɛ wuhu no a ɛno na ɛma wosan ba.

Wɔ nnaawɔtwe pii mu no, eyi yɛ biribi a ɛyɛ komm sen bere baako mu adeyɛ biara. Sɛ woyɛ no daa a, ɔhome a ɛyɛ hare bata ahomegye tebea a ɛyɛ pintinn ne akoma bɔ nsakrae a eye, a ɛkyerɛ sɛ wo nipadua nya nimdeɛ kakra wɔ gear sesa mu. Wofi ahokyere mu ba ntɛm. Nea ɛma ɛkɔ ntɛm no nka hɔ tenten saa.

Nea ebetumi ayɛ ne nea ɛrentumi nyɛ

Ɛsɛ sɛ yɛka nokware fa anohyeto ho, efisɛ sɛ wokamfo adwinnade pa dodo a, ɛno na ɛma nnipa nya abasamtu wɔ ho.

Ɔhome a ɛyɛ hare ye paa wɔ ahopere a ɛbrɛ no ase wɔ bere no mu ne fapem a ɛyɛ pintinn a wokyekye bere mu. Ɛnyɛ ahopere yare, awerɛhow, ahokyere a ɛkae, anaa yare foforo biara ano aduru, na wɔanyɛ no saa da. Susuw ho sɛ biribi a ɛboa ɔhwɛ, ɛnyɛ nea esi ananmu.

Asɛm ketewa nanso ɛyɛ ankasa: nnipa bi, titiriw sɛ wɔafa ahokyere ahodow bi akyi a, sɛ wɔde wɔn adwene si wɔn home so a ɛtumi ma ahopere foro mmom sen sɛ ɛbɛtew so. Sɛ ɛno ne wo a, ɛnyɛ sɛ woreyɛ no bɔne na biribi nsɛee. Sɔ adwinnade a ɛboa hwɛ a ɛfa wo honam akwaa anaa wo nan a ɛsi fam so, na susuw sɛ wo ne nimdefo bi bɛyɛ adwuma a obetumi ahyɛ ɔkwan no ama wo.

Na sɛ wode wo nsa kɔ nea ɛdwudwo akwan mu bere nyinaa sɛnea wobɛfa nna a enye mu, anaa sɛ ahopere, nkate a ɛbrɛ ase, anaa ahopopo resɛe wo nna, wʼadwuma, anaa nnipa a wo dɔ wɔn a, ɛno yɛ sɛnkyerɛnne sɛ fa mmoa pii bra. Ɔyaresafo anaa ɔkyerɛkyerɛfo betumi aboa wɔ akwan a ahomeyɛ ntumi. Sɛ wuhia saa mmoa no a ɛnyɛ sɛnkyerɛnne sɛ ɔhome no dii nkogu. Ɛyɛ sɛnkyerɛnne sɛ wofata nea ɛboro adwinnade baako biara so.

Ɔhome yɛ mfiase. Ɛyɛ ɔkwan a ɛyɛ ntɛm sen biara a wofa so ka kyerɛ wo nipadua, wɔ kasa a ɛte ankasa mu, sɛ kɛkɛ no aba awiei. Nna bi no ɛno dɔɔso sɛ ɛde wo bɛkɔ ade a edi hɔ ho. Wɔ nna a emu yɛ den no, ma ɛnyɛ anammɔn a edi kan a ɛkɔ mmoa a aka a ɛwɔ hɔ ma wo no ho.

Mfiri a wonyaa nsɛm fi mu

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.