Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

DWO SEESEI · HONAM A WOMA ƐDWO

Nneyɛe sɛ Haw Mu Yiyie: Adɛn nti na Wo Honam Dwo Bere a Wotu No

Haw yɛ honam mu adeɛ ansa na ayɛ adwene. Nneyɛe ma saa honam mu tumi no baabi a ɛbɛkɔ. Yei ne deɛ ɛrekɔ so ankasa bere a wotu no, ne sɛnea wode bɛdi dwuma nna a wonni bere ne ahoɔden so.

Sunlit green park with large trees and cloudy sky.

Photo by Gerad Sudarshane on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Take a phone call on your feet.
  • Walk outside instead of forcing stillness.
  • Let each slow exhale settle you.

Haw pue wɔ wo honam mu kane. Abogyeɛ a ɛkyem. Mmati a ɛforo kɔ wʼaso ho. Atenka a ɛho yɛ hare, popo a ɛma ɛyɛ den sɛ wobɛtena ase dinn ɛmfa ho sɛ wabrɛ. Bere a wʼadwene tu mmirika ba na ɛfiri ase ka ɔhaw no ho asɛm no, na wo honam asiesie ne ho dada ama no.

Saa honam mu tumi no ne deɛ enti a nneyɛe yɛ adwuma nyinaa. Sɛ haw aka wo a, nkwagyenam a wɔyɛeɛ maa botaeɛ baako: sɛ ɛbɛma woatu mmirika anaa woako, hyɛ wo honam ma. Adrenaline. Cortisol. Akoma a ɛbɔ ntɛm, ntini a ɛyɛ den, nkwagyenam a wɔhwie gu wo mogya mu. Ɛyɛ nhyehyɛeɛ dada, na ɛnnim nsonsonoeɛ a ɛda adwuma a ɛsɛ sɛ wowie ne aboa a ɔrepɛ akye wo ntam. Ɔhaw no ne sɛ adeɛ biara a ɛwɔ ɛnnɛ asetena mu mma wonyɛ adeɛ a wo honam asiesie ne ho ama. Tumi no ba na afei wotena mu, wɔ ɛpono ho, wɔ kaa mu, wɔ sofa so, a saa ahosiesie no nyinaa wɔ wo so na baabi nni hɔ a wode bɛkɔ.

Wo honam a wotu no ne sɛnea wotwa saa kɛntɛn no mu. Woma haw nteaseɛ no adeyɛ a na ɛretwɛn no, na wo honam nya nsɛnkyerɛnneɛ a na ahia no: asiane no atwam, wobɛtumi adwo seesei.

Deɛ nneyɛe yɛ honam a haw aka no ankasa

Asɛm a wɔtaa ka fa nneyɛe ne haw ho ne sɛ ɛma endorphins, amene ankasa nneɛma a ɛma wo ho tɔ wo. Ɛno yɛ nokware, na ɛyɛ asɛm no fa. Endorphins na enti a anammɔntuo a ɛyɛ den anaa mmirikatu betumi ama wo ho ayɛ wo hare na wo gyina pintinn sen sɛnea na wofiri aseɛ no, ɛtɔ da a, dɔnhwere pii.

Nanso deɛ ɛyɛ anigye paa no yɛ brɛoo na ɛkyɛ. Nneyɛe a ɛkɔ so daa te sɛ deɛ ɛkyerɛkyerɛ wo haw nhyehyɛeɛ ma ɛyɛ adwuma a ɛnyɛ hye. Aerobic nneyɛe ma haw nkwagyenam a wo honam yi no ba fam, na ɛboa nhyehyɛeɛ a ɛyɛ den wɔ nhyɛsoɔ ase no ma wodi nkitaho yie bere a haw adeɛ a ɛdi hɔ no bɔ wo. Mayo Clinic kyerɛkyerɛ no pefee: sɛ woyɛ adwuma a, ɛma saa nneɛma a ɛma wo ho tɔ wo no kɔ soro na ɛyi wʼadwene firi da no haw so, na nneyɛe biara betumi ayɛ. Harvard Health nso ka asɛm a ɛte saa, sɛ aerobic nneyɛe a ɛkɔ so daa tew honam haw nkwagyenam, te sɛ adrenaline ne cortisol, ano bere a ɛma wʼatenka kɔ soro.

Nsusu ho sɛ adeɛ baako pɛ a wode di dwuma, na susu ho sɛ ntetee. Bere biara a wotu no, woyɛ sɛ wofiri ahosiesie no mu siane ba fam ho ahosua. Yɛ saa mpɛn pii a, siane ba fam no yɛ ntɛm, fapem no yɛ dwoodwoo, na haw nketenkete no nyɛ den saa bio.

Nneyɛe nso yɛ biribi ma wo nna, deɛ ɛsane ba haw no mu. Haw sɛe nna, nna bɔne ma biribiara yɛ haw kɛseɛ ɔkyena, na abien no didi wɔn ho wɔn ho. Nneyɛe a ɛkɔ so daa yɛ nneɛma kakra a ɛbu saa kɛntɛn no mu daa baako. Nnipa a wɔtu awia no taa da ntɛm na wɔda yie, na nna pa yɛ haw mu yiyie a ɛyɛ dinn ne ankasa. Woadwo dɔnhwere a ɛdi anammɔntuo akyi no nkutoo. Woasiesie wo ho atia ɔkyena nso.

Mfasoɔ a ɛyɛ dinn nso wɔ hɔ. Bere a wotu no, wowɔ wo honam mu sen wʼadwene mu. Wo nan rhythm, wʼahome, mframa nwunu, wo nan mu ya. Anammɔntuo anaa asuguareɛ no ntenten mu no, adwennwene a ɛhaw wo no nnya baabi a ɛbɛyɛ adwuma kɛseɛ. Ebinom frɛ yei nteneam mu adwene, na ɛyɛ ɔfa ankasa a enti a nneyɛe dwo wo, ɛnyɛ adwene a ɛyɛ fɛ kɛkɛ.

Adɛn nti na rhythm no ho hia

Ɛnyɛ nneyɛe nyinaa na ɛma wo dwo saa ara, na ɛfata sɛ wote deɛ enti ase, ɛfiri sɛ ɛsesa deɛ wode wo nsa kɔ so da bɔne.

Adeyɛ a ɛtaa ma honam a haw aka no dwo no yɛ rhythm na ɛsane yɛ no mpɛn pii. Anammɔntuo. Asuguare. Sakre. Nteneam a ɛkɔ so daa, a wonim deɛ ɛbɛba a wonhia sɛ wodwene ho. Ɔfa bi a ɛrekɔ so no wɔ wʼahome mu. Sɛ wonantew brɛoo a, wʼahome no ankasa kɔ rhythm a ɛyɛ brɛoo na ɛware mu, na ahomeguo a ɛyɛ brɛoo yɛ nsɛnkyerɛnneɛ a ɛteɛ paa a wobɛtumi de akɔ wo nkwagyenam sɛ ɛyɛ asomdwoeɛ sɛ ɛbɛdwo. Worenya ahomedie nneyɛe kwa, denam nteneam pɛ so.

Ɛno nso na enti a anammɔntuo a ɛyɛ den betumi ayɛ adwene a ehu aka no ho adwuma kɛseɛ sen sɛ wobɛtena ase dinn na woabɔ mmɔden sɛ wobɛdwo. Bere a wo ho akɔ soro no, akwankyerɛ sɛ dwo no taa sɛe; dinn no gya saa ahosiesie no nyinaa a baabi nni hɔ a wode bɛkɔ, na wʼadwene de adwennwene foforɔ hyɛ kommyɛ no mu ma. Nneyɛe ma tumi no kwan a ɛbɛfa so na ɛma wʼadwene biribi a ɛkura mu prɛko pɛ. Honam no hyew ahosiesie no bere a rhythm no kura wʼadwene mu.

Wonhia sɛ wopere ho ankasa wei. Nokwasɛm ne sɛ da a haw aka wo no, ɛsɛ sɛ woyɛ saa. Tu a ɛyɛ den yɛ haw a ɛyɛ ne dea wɔ honam so, na ɛwom sɛ ɛtɔ da a ɛyɛ papa wɔ ne baabi deɛ, nanso ɛnyɛ deɛ nkwagyenam a apaapae rebisa. Brɛoo ne rhythm di nkogu denam atirimuɔden ne ɔbrɛ so bere a botaeɛ ne sɛ wobɛsiane aba fam.

Wonhia gym, dɔnhwere, anaa honam mu apɔmuden gyinabea

Gyidie a ɛsi nnipa dodow no kwan nie: adwene sɛ nneyɛe bu sɛ ɛyɛ tu a ɛyɛ den ankasa. Adesua, nhyehyɛe, simma aduanan-anum a fifire ba a wonni. Enti sɛ da no bubu a, nneyɛe ne adeɛ a edi kan a ɛkɔ, bere a anka wobɛnya ho mfasoɔ kɛseɛ.

Ma saa gyinabea no nkɔ. Wo nkwagyenam mmu wo nneyɛe ho atɛn. Ɛyɛ adwuma ma nneyɛe, na ɛyɛ adwuma ma nneyɛe ketewa a ɛyɛ daa a ɛyɛ nwanwa dodow.

  • Simma du anammɔntuo a wode twa dan no ho, sɛ ɛbɛyɛ yie a wɔ abɔnten.
  • Atrapoe a woforo, anaa kaa a wode si baabi a ɛwɔ akyirikyiri wɔ baabi a wogyina kaa no ho boapa.
  • Nteneam wɔ wʼɛpono ho, anaa sɔre na kyini wo mmati dɔnhwere biara.
  • Asaw a wosaw nnwom mmienu wɔ wo mukaase bere a adidie renoa.
  • Nantew bere a wode telefoon redi nkitaho sen sɛ wobɛtena ase ayɛ.

Yeinom mu biara nyɛ sɛ nneyɛe, nanso ne nyinaa yɛ adwuma. Honam mu apɔmuden gyinabea nyɛ ɔkwansiwdeɛ wɔ ha. Ɛnsɛ sɛ woyɛ agodifoɔ anaa wʼani gye honam mu na ama wode nneyɛe adi dwuma ama haw. Adwumayɛ kɛseɛ nyɛ asɛm no. Ɛyɛ sɛ woma tumi no baabi a ɛbɛkɔ.

Deɛ ɛho hia paa ne sɛ ɛyɛ daa. Nneyɛe kakra a woyɛ no mpɛn pii yɛ wo haw ho adwuma kɛseɛ sen mmɔdenbɔ kɛseɛ prɛko pɛ wɔ bosome mu a ɛma wo honam yɛ wo ya na ɛbu wʼaba mu. Sɛ wofiri hwee ase a, fi ase ketewa a ɛyɛ nwanwa. Anammɔntuo a wode kɔ ntwea so bu. Fi hɔ kyekyere.

Bere a wonni ahoɔden mma no

Haw fa a ɛyɛ atirimuɔden ne sɛ ɛyi ahoɔden ankasa a anka wode bɛyɛ adeɛ a ɛboa. Nna a ɛyɛ den paa no so, anammɔntuo tiawa mpo betumi ayɛ sɛ ɛdɔɔso. Enti yɛ no ketewa kɔsi baabi a sɛ woka sɛ dabi a, ɛnyɛ nyansa.

Ma botaeɛ no nyɛ ketewa a ɛyɛ aniwu. Hyɛ wo mpaboa. Nantew kɔ kaa kwan no awieɛ. Ka kyerɛ wo ho sɛ wobɛtumi adan wo ho prɛko pɛ, na ka no nokware. Mpɛn pii no, na ɔsɔretia no fa ofii ase ho, ɛnyɛ nteneam, na sɛ wofi ɛpono no ano kɔ a, deɛ ɛkae no ba mmerɛ. Sɛ amma saa a, woatu, na ɛno da so bu.

Yɛ no brɛoo bere a woabrɛ. Haw ne ɔbrɛ mfrɛ tu a ɛyɛ den bere biara. Anammɔntuo a ɛyɛ brɛoo, nteneam kakra a ɛyɛ mmerɛ, simma kakra a wotu wo honam a wompiapia no betumi ama wo nhyehyɛeɛ adwo a ɛmfa biribi nka adesoa no ho. Tie deɛ wuhia ankasa.

Na fa to biribi a woyɛ dada so. Su foforɔ a ɛtena ase no taa yɛ deɛ wode aboa dada ho. Nantew awiabere akyi pɛɛ. Kyini bere a kɔfe renoa. Twa dan no ho ɔdan ansa na woahwɛ email. Worenfa adwuma foforɔ nka wʼasetena ho. Wode nneyɛe redi wo da a ɛwɔ hɔ dada no mu.

Hwehwɛ su a wobɛsan akɔ so ayɛ ankasa

Nneyɛe a ɛyɛ papa ma haw ne deɛ wobɛsan akɔ so ayɛ. Ɛno ara. Nhwehwɛmu a ɛde ɔkwan baako ne baako gu nsa no taa ba baabi koro: deɛ ɛboa ne sɛ woyɛ, sen deɛ ɛhe na wopɛ.

Sɔhwɛ ketewa baako de haw nnwuma a obi de ne ho yɛ mmiɛnsa hyiae adapɛn enum mu: honam nneyɛe, mindfulness nteneam mu adwene, ne ahome-so adwene su bi. Mmiɛnsa no nyinaa maa nnipa haw a wɔte nka, ehu, ne atenka a ɛba fam no ba fam, na ɛmaa wɔn nna yɛɛ yie. Baako koraa anni mmiɛnsa no so nkogu pefee. Adesua a ɛfata sɛ wofa firi mu nyɛ deɛ ɛdii nkogu. Ɛyɛ sɛ ɛpono no mu trɛ. Wonhia sɛ wohwehwɛ nneyɛe su baako a ɛyɛ pɛ no. Wuhia sɛ wohwehwɛ baako a wonsuro no.

Enti di deɛ ɛnte sɛ adwuma den akyi. Sɛ wokyiri mmirikatu a, ntu mmirika. Nantew, guare, yɛ turom adwuma, sa sakre, saw, to bɔɔl ma ɔkraman, di wo mma akyi wɔ adiwo. Ebinom hia anammɔntuo a wode wo ho a wo nko ara dinn na ama wo ho asiane aba fam. Afoforɔ hia adesua anaa adamfo nkurɔfoɔ, baabi a sɛ woba ma obi foforɔ a ɛma wopue da a anka worenkɔ mma wo ankasa ho. Abien no nyinaa yɛ nokware. Deɛ ɛfata wo su no ne deɛ wobɛkɔ so ayɛ wɔ abosome mmiɛnsa akyi.

Hwɛ sɛnea wo ho te wɔ akyire yi, ɛnyɛ bere a woreyɛ no nko. Nneyɛe taa te sɛ adwuma a ɛrekɔ mu na ahomedie a ɛrepue. Sɛ wode simma aduasa a edi kan no nko ara bu ho atɛn a, wobɛgyae ansa na ɔfa a ɛboa no aba. Fa wʼadwene si wo a wobɛsan abɛhyɛn ɛpono no mu no so.

Fa kɔ abɔnten bere a wobɛtumi a

Sɛ wowɔ baabiara a wobɛtu wʼadwene si baabi a wobɛtu no so a, fa abɔnten. Anammɔntuo koro no ara taa yɛ wo haw ho adwuma kɛseɛ wɔ ewim a ɛda hɔ no ase sen treadmill so a wʼani kyerɛ fasuo. Ɔfa bi yɛ hann no, ɔfa bi yɛ baabi nsakraeɛ, na ɔfa bi yɛ sɛ wowɔ baabi a wʼamene kan sɛ ɛso sen ɔhaw a wode pue ɛpono no ano. Simma kakra mpo wɔ nnua mu anaa nsuo ho wɔ akɔneaba a ɛma adwene a ɛyɛ den dwo.

Wonhia kwaeɛ anaa kwan tenten. Abɔnten a nnua dua ho, parke akonnwa, ewim fa bi a ɛfiri wʼakyi atwedeɛ so. Botaeɛ no ne sɛ wobɛyi wʼani afiri screen no so na woama wo honam akɔ baabi a ɛtrɛ kakra. Awia hann boa wo nna wɔ biribiara akyi, deɛ ɛkyerɛ sɛ abɔnten anammɔntuo reyɛ nnwuma mmienu prɛko pɛ dinn.

Bere a nneyɛe nnɔɔso

Nneyɛe ne nneɛma a ɛyɛ daa a wowɔ no baako a wode di dwuma ma haw a ɛyɛ daa duru no. Ɛyɛ wʼadwene ne wo honam papa ankasa, na nna pii deɛ ɛbɛyi ano a ɛyɛ den no. Ɛsane wɔ anohyetoɔ, na ɛfata sɛ yɛka ho nokware.

Sɛ wʼatenka a ɛba fam, ehu, anaa haw kɔ so adapɛn pii a, sɛ ɛresɛe wo nna, wʼadwuma, anaa nnipa a wʼani ka wɔn ho, anaasɛ wode nneyɛe redi nkata atenka a ɛkɔ so ba ɛmfa ho sɛnea wokɔ akyirikyiri a, ɛno yɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ fa mmoa foforɔ ba mu. Ɔdɔkota anaa ɔyaresafoɔ betumi aboa wɔ akwan a anammɔntuo ntumi, na sɛ wokɔ pɛ saa mmoa no a, ɛyɛ adeyɛ a ɛyɛ den, ɛnyɛ nkwagyenam nkogu.

Nsɛnkyerɛnneɛ pɔtee kakra fata sɛ wɔbobɔ din. Sɛ nneyɛe fi aseɛ yɛ sɛ ɛhyɛ wo, sɛ wuntumi nhome a afɔdie nni mu, sɛ woretwe wo honam aso sen sɛ wohwɛ no yie a, abusuabɔ no adane biribi a ɛhia hwɛ sen kwan tenten foforɔ. Na sɛ wowɔ apɔmuden yare anaa wonyɛɛ adwuma adapɛn pii a, hwɛ ntɛm a wo ne wo dɔkota hwɛ ansa na woakɔ soro no yɛ ɔhwɛ a ɛyɛ nyansa, ɛnyɛ ɔkwansiwdeɛ.

Yeinom mu biara nsa adeɛ a ɛyɛ tea a ɛda yei nyinaa mfinimfini no. Wɔyɛɛ wo honam sɛ ɛnneyɛ, na sɛ wotu no yɛ akwan a ɛyɛ ayamyɛ na ɛteɛ paa a wode bɛka akyerɛ nkwagyenam a adesoa adɔɔso sɛ ɛyɛ asomdwoeɛ sɛ ɛbɛsiane aba fam baako. Da a ɛyɛ den so, ɛnsɛ sɛ wosiesie biribiara. Ɛsɛ sɛ wokɔ anammɔntuo tiawa na woma wo honam yɛ deɛ ɛnim sɛnea ɔyɛ dada.

Nsɛm a Wɔgyina So

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.