Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

DI AFOFORO ANIM · NTAWNTAW

Sɛnea Wobɛbrɛ Bere A Emu Yɛ Hyew No Ase

Obi a ɔwɔ w'anim no bo afu, na mframa no asesa kɛkɛ. Sɛ woyɛ ɔhwɛfoɔ, yɔnko adwumayɛni, anaa wo nko ara ne ti a aka a ɛyɛ brɛoo wɔ dan no mu a, ɔkwan bi wɔ hɔ a wode bɛbrɛ yam no ase a wonsan w'akyi na wompae. Sɛnea ɛyɛ adwuma ankasa ni.

Black framed eyeglasses on white round table

Photo by Samuel Oakes on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Breathe out long before you speak.
  • Reflect back what you just heard.
  • Let a few silent seconds sit.

Susuw simma a ɛsi nkɔmmɔbɔ akyi pɛɛ a emu yɛ hyew no ho. Yɔnko bi de asɛm bi bɔ pɔn no so. Ɔtɔfo bi nne foro. Wo ankasa w'anim yɛ hyew, wo abogye si, na asɛm bi yɛ wɔ w'anom a wunim dada sɛ ɛbɛyɛ wo nuhɔ. Obiara a ɔbɛn hɔ ayɛ komm. Nea ɛbɛsi wɔ simma aduasa a edi hɔ no mu no na ɛbɛkyerɛ sɛ eyi bɛyɛ ɔhaw a wobɛsiesie anaa ɔhaw a wode bɛkyinkyin nnawɔtwe pii.

Yɛn mu dodow no ara, wɔankyerɛ yɛn nea yɛnyɛ wɔ ha da. Yɛsuaa sɛ yebedi akyinnyegyeɛ so nkonim anaa yɛakwati. De-escalation yɛ ɔkwan a ɛto so abiɛsa, na ɛyɛ adwuma, ɛnyɛ suban. Wubetumi de boapɛ ayɛ no yiye.

Ade a edi kan a ɛsɛ sɛ wunim ne sɛ wone obi a n'asɛm yɛ pɛ nni hɔ wɔ saa bere no, na obi a ɔwɔ w'anim no nso saa ara. Abufuw yɛ nipadua asɛm ansa na ɛyɛ adwene asɛm. Sɛ wote nea ɛrekɔ so wɔ ase no ase a, adeyɛ a ɛfata no gyae sɛ ɛte sɛ nnaadaa na efi ase yɛ sɛ ɛda adi.

Nea ɛrekɔ so ankasa wɔ amene a abufuw aka mu

Sɛ obi te nka sɛ wɔrehunahuna no, wɔrebu no fɔ, wɔatwa no ho ahyia, anaa wɔremmu no a, baabi ketewa a ne su te sɛ aprɛ a wɔfrɛ no amygdala bɔ alarm na ahopopo chemicals hyɛ nipadua no ma. Koma bɔ ntɛm. Honam yɛ den. Mogya kɔ akwaa mu. Na prefrontal cortex, kyɛfa a edi gyinaesie, hwɛbea, ne nsɛm a wɔdwen ho yiye ho dwuma no yɛ komm na ɛyɛ brɛoo. Ntamgyinafoɔ Diane Musho Hamilton, a ɔkyerɛw wɔ Harvard Business Review mu no, ka ntawntaw sɛ biribi a ɛsɛe yɛn amene ankasa. Wɔ ɔkasa a emu yɛ hyew mu no, mpɛn pii wo ne obi a ne nteaseɛ adwinnade fã akɔ akyi no na ɛrekasa.

Eyi ne kyɛfa a nnipa fa fa so. Saa ahopopo chemicals no nyera bere a ade a ɛkanyan no twam pɛ no. Ɛgye bere ma asa, mpɛn pii dɔnhwere fa fã pa. Saa nokware baako no sesa nhyiamu no nyinaa. Wonyɛ sɛ wopɛ sɛ obi a abufuw aka no penne wo so wɔ ahomeka koro no mu. Ɛno nni hɔ seesei. Woreyɛ sɛ wobɛbrɛ alarm no ase ara kosi sɛ obi a odwen ho bɛsan aba dan no mu.

Na ɛsan. Sɛ wode wo nne fa ne nne a, alarm mmienu boa wɔn ho na ɔkyim no ase si. Sɛ wugyina hɔ pintinn a, woma wɔn nervous system biribi a ɛyɛ komm a ɛbɛka ho. Onipa a wanya ahotɔ a ne ho atɔ no kɛse wɔ nkɔmmɔbɔ mu no wɔ tumi wɔ baabi a ɛrekɔ no so sen nea n'ano yɛ den no. Ɛno ne agorɔ no nyinaa, na ɛyɛ taa sɛ wɔdi so nkonim anaa wodi nkogu wɔ sɛnea woto wo ho so, ɛnyɛ ade a ɛyɛ nyansa a woka.

Fi wo ankasa wo nipadua ase

Wuntumi mmrɛ obi foforo yam no ase bere a wo dea reforo. Enti adeyɛ a edi kan no kɔ wo mu, na ɛgye bɛyɛ simma abiɛsa.

Ansa na woabua no, gye ahome brɛoo baako, a ɛware wɔ ɔkwan a wode home gu so sen sɛnea wode home ba mu. Twe wo mmati to fam. Gyae w'abogye. Sii w'anan. Eyi nyɛ ahome adesua a ɛwɔ daakye. Ahomegu tenten ne nsɛnkyerɛnne ntɛm sen biara a wubetumi de akɔ wo ankasa wo nervous system sɛ amanehunu no sua sen sɛnea ɛte, na American Psychological Association de ahome brɛoo ka adwinnade a wobetumi de ahotoso so ahwɛ abufuw so no ho. Woresan atɔ nteaseɛ simma kakra.

Sɛ wote nka ankasa sɛ ade no abu wo so, foro no yɛ den a wuntumi nnwene a, eye koraa sɛ woka na woagyae simma kakra. "Ma me simma kakra" yɛ kasamu a awie. Saa ara na "Mepɛ sɛ meyɛ eyi yiye, ma minnwene ho simma kakra" nso teɛ. Akyikyirim tiawa a wode din ato so no ntaa nyɛ ntawntaw bɔne, na mpɛn pii ɛgye no.

Brɛ onipa foforo no alarm ase

Sɛ wo ho tɔ wo a, adeyɛ kakra na ɛyɛ adwuma dodow no. Emu biara nhia sɛ wopene biribiara so.

Hwɛ baabi ne nsɛnkyerɛnne no

Ansa na nsɛm mpo bedu fam no, wo nipadua rekasa. Crisis Prevention Institute, a wɔkyerɛkyerɛ nnipa sɛnea wɔnsesa tebea a emu yɛ hyew sɛ adwuma no, de baabi a obi wɔ ho obu ne nipadua kasa a ɛnhunahuna to ne nhwɛso atifi. Mma w'aba mu nkata obi so. Mfa wo nsateaa nkyerɛ obi. Dan wo ho kakra kɔ nkyɛn sen sɛ wode wo koko bɛsi obi koko anim, a ɛkyerɛ sɛ ɔko. Ma wo nsa nhu na bue mu. Yɛ w'anim brɛoo. Amene a abufuw aka no rehwehwɛ ahunahuna, na nipadua a ahome no ka kyerɛ no sɛ ebi nni hɔ.

Tie sɛnea ɛyɛ wo nokware, efisɛ ɛyɛ saa

Instinct a ɛwɔ hɔ bere a wɔreto wo no ne sɛ wobɛbɔ wo ho ban, akyerɛkyerɛ mu, anaa woasiesie. Ko tia no. Ade baako a ɛbrɛ obi a abufuw aka no ase kɛse a wubetumi de ama ne nkate a ɛyɛ ankasa sɛ wɔate wɔn asɛm ankasa. Gyae rebuttal a worekyekye no. Ma onwie. Afei kyerɛ wo adwuma: "Enti wɔsesaa bere no na obiara anka ankyerɛ wo, na seesei wo na ɔboafo no ani so woayɛ bɔne." Wompene so sɛ wɔteɛ wɔ biribiara ho. Woreda no adi sɛ na woretie. Nnipa ntaa ntena hyew no mu kosi sɛ wɔagye adi sɛ onipa foforo no te ase ankasa.

Bɔ nkate no din, brɛoo

Neuroscience pa wɔ eyi akyi. UCLA nhwehwɛmu a ɛfa nea wɔfrɛ no affect labeling ho no hui sɛ sɛ wode nkate to nsɛm mu kɛkɛ a, ɛbrɛ adeyɛ a ɛwɔ amygdala mu no ase. Ɔyaresafoɔ Dan Siegel de din ketewa no gyee din: bɔ ne din na fa no mmrɛw. Wubetumi ayɛ eyi ama obi foforo, brɛoo. "Eyi yɛ den ankasa" anaa "Mihu sɛ eyi ho hia wo kɛse" betumi ayi yam hyew ankasa afi mframa no mu, efisɛ ɛka kyerɛ onipa no sɛ wɔahu ne tebea na ɛnsɛ sɛ ɔforo sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛda adi. Gyae nhwehwɛmu no. Nka adɛn nti na wɔte nka saa nkyerɛ wɔn. Gye to mu sɛ wɔte saa kɛkɛ.

Mfa adare no

Sɛ wɔakanyan nnipa a, wɔto nkokora gu. "Ɛda adi sɛ wonni biribiara ho." "Sɛnea ɛte daa." "Mo nnipa daa moyɛ eyi." Ɛnonom nyɛ asɛmmisa ankasa anaa asɛm a ɛteɛ, na sɛ wo ne wɔn gye ho akyinnyeɛ a, ɛtwe wo kɔ ɔko no mu tee. CPI akwankyerɛ ne sɛ gyae akyikyirim a ɛte saa na kɔ so kyerɛ ɔhaw ankasa no kwan. Wubetumi agye nkate a ɛhyɛ ase no atom a wonni asɛm a ɔde abɔ wo no ho. "Mete sɛ wo bo afu, na mepɛ sɛ misiesie eyi" sen wo suban ho bammɔ bere biara.

Ma kommyɛ nyɛ adwuma bi

Ko tia akɔnnɔ no sɛ wode biribi bɛhyɛ ahomegye biara mu. Kommyɛ simma kakra a ɛsi obi a wayi ne bo so akyi no ma ne sistim bere a ɛde tɔ ne ho na ɛkyerɛ sɛ wonyɛ ntɛm mpia no mfi hɔ. Kommyɛ yɛ wo den bere a wo ho yɛ den. Mpɛn pii ɛno ankasa ne nea bere no hia.

Adwennane bi a ɛsesa biribiara

Mmere a emu yɛ hyew dodow no ara te sɛ akansie a okunimdifoɔ ne ɔdamfoɔ wɔ mu. Mmere dodow a wowɔ saa adwene mu no, asɛm biara yɛ ɔko mu adeyɛ, na onipa foforo no tumi te nka.

Sɔ na gyina baabi foforo. Ɔhaw no ne ɔtamfoɔ no. Mo baanu mowɔ pɔn no fã koro rehwɛ no. "Dɛn ankasa na ɛbɛsiesie eyi ama wo?" anaa "Momma yɛnhwɛ baabi a eyi tɔ sin" no dan nhyiamu no nyinaa komm fi me-tia-wo kɔ yɛn-tia-basabasa no. Ɛnsɛ sɛ wobɔ nsesaeɛ no ho dawuru. Nnipa te wɔ wo nne mu, na wɔtaa ba fam behyia no.

Eyi nso ma woyɛ nokwafo wɔ nea de-escalation nyɛ ho. Ɛnyɛ akan. Ɛnyɛ sɛ wopene biribi a ɛnteɛ so sɛnea dede no begyae. Wubetumi atena ase a wo ho yɛ ɔdɔ na wo ho tɔ wo na woada no adi yiye: "Mepene sɛ wɔkasa kyerɛ me saa, na mepɛ sɛ misiesie eyi." Ahotɔ ne den nyɛ akyikyirim. Botae no ne sɛ wobɛyi yam hyew no afi nkɔmmɔbɔ no mu sɛnea ɛbɛyɛ a nnipa baanu a wɔn nyinaa redwen bio betumi adi asɛm ankasa no ho dwuma.

Sɛnea ɛte wɔ asetena ankasa mu

Sɛ woka bom a, adeyɛ no yɛ komm sen sɛnea ɛte wɔ list so. Ka sɛ yɔnko adwumayɛni bi de abufuw ba efisɛ wosii gyinae a wɔanka ankyerɛ no, na ne bo afu.

Ofi ase hyew: "Mintumi nnye nni sɛ woyii me fii eyi mu. So wubu nea meyɛ koraa ana?"

Wummua nsɛm a ɔde reto wo no. Nea edi kan no wugye ahome, ahomegu baako, w'anan wɔ fam, ansa na asɛm baako mpo. Woma wo nsa hu na wode dan wo ho kɔ nkyɛn kakra sen sɛ wode wo koko bɛsi ne koko anim. Afei wokɔ nkate no so, ɛnyɛ akusua no: "Wo bo afu, na nokware ni, sɛ wodii gyinae faa me ti so a, anka me nso me bo befu." Hyɛ nea woanyɛ no nsow. Woanbɔ wo bu a wode bu wɔn no ho ban. Wonkyerɛkyerɛɛ bere nhyehyɛe no mu seesei. Womaa yam hyew no baabi a ɛbɛkɔ.

Wɔn pia bio, ɛyɛ brɛoo kakra saa bere yi: "Ɛsɛ sɛ wubisaa me." Afei wosan ka kyerɛ wɔn sɛnea wɔde adu fam: "Woteɛ sɛ anka ɛsɛ sɛ wowɔ saa nkɔmmɔbɔ no mu, na woanka ho." Kommyɛ tiawa. Afei adwennane no: "Mepɛ sɛ mihu sɛnea eyi sii na mahwɛ sɛ ɛrensi bio. So yebetumi ahwɛ ho abom?"

Biribiara a ɛwɔ ha nyɛ nnaadaa. Woampene biribiara a wonnye nni so, na woankɔ fam. Woapo ara sɛ wobɛde gya aka ho, na woama onipa a wɔakanyan no kwan a ɛdɔɔso sɛ ɔbɛsan aba ne ho mu. Ɛno ne de-escalation no taa yɛ: gyinaesi nketewa nnidiso a ɛyɛ sɛ wonnma ɛnnyɛ bɔne, a onipa baako a ɔda so tumi paw wɔ dan no mu no na ɔyɛ.

Bere a emu adwo

De-escalation yi obi fi zone kɔkɔɔ no mu. Ɛnsiesie nea ɛkanyan no no. Sɛ yam no si a, bɔ nea edi hɔ a wobɛyɛ no din pefee na ma ɛnyɛ ketewa. "So yebetumi atena ase nnɔn abien na yɛafa mu yiye?" ma nkɔmmɔbɔ no baabi a ɛbɛkɔ na ɛkyerɛ sɛ wonyɛ sɛ woreyi wɔn afi dan no mu kɛkɛ.

Na san kɔ akyi bere bi sɛ wo na wuhweree w'asɛe. "Na meyɛ wo den anɔpa yi na mepɛ sɛ meyɛ no yiye" ɛnyɛ wo hwee na ɛtɔ ahotoso bebree. Nnipa kae nea osiesiee nneɛma kyɛ sen nea ɔhweree.

Bere a wobɛsan w'akyi anaa woapɛ mmoa

Ɛnyɛ bere a emu yɛ hyew biara na ɛyɛ wo dea sɛ wodi ho dwuma, na sɛ wunim saa a, ɛyɛ adwuma no fã. Sɛ obi rehunahuna wo, sɛ wote nka sɛ wonni ahobammɔ wɔ honam fam, anaa sɛ tebea bi resiane akɔ basabasayɛ mu a, wo dwumadi nyɛ sɛ wo nko ara bɛbrɛ ase. Twe wo ho, frɛ nnipa foforo, na fa ahobammɔ ban anaa atumfoɔ a ɛfata ka ho. Nkɔmmɔbɔ kwan biara nsom bo sen wo ahobammɔ.

Sɛ ntawntaw a ɛwɔ adwuma mu abɛyɛ sɛ dawuro a wɔbɔ no daa, onipa koro no ara, abufuw koro no ara, nnawɔtwe biara a, ɛno yɛ nhwɛso, na nhwɛso taa hia ade pii sen adwuma a wode yɛ bere no mu. Fa ɔhwɛfoɔ, HR, anaa adwuma mu ntamgyinafoɔ ka ho. Na sɛ wuhu sɛ wo na wokɔ so yi wo bo so, woto nnipa so, wosan susuw ako ho dɔnhwere pii, wusuro nkitahodi a, ɛno fata sɛ wofa no aniberɛ so na ayamye na wode fa no aniberɛ so. Abufuw a edi w'asetena so no, wɔtumi sa, na wo ne dɔkota anaa therapist a wobɛkasa yɛ adeyɛ a ɛyɛ den, a ɛyɛ taa, ɛnyɛ ade a etwa to.

Nanso, mpɛn pii no, ɛba gyinaesi komm baako a wosi wɔ simma kakra a emu yɛ hyew mu: sɛ wobɛnya ahotɔ bere a obi foforo ntumi. Wobɛyɛ ahotɔ a dan no fɛm. Ɛno nyɛ adwuma a ɛyɛ mmerɛw. Da a emu yɛ den no, ɛno ne ade a mfaso wɔ so sen biara wɔ ɔdan no mu.

Nea efi mu

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.