Afotusɛm ntiantia
- Name the behavior, not their character.
- Repeat the line, don't add heat.
- Let the small stuff go.
Ɔbrɛ titiri' bi wɔ hɔ a efi onipa baako a ne ho yɛ den. Ɛnyɛ ntɔkwa akɛse no. Nsu a ɛtɔ brɛoo no. Adwumayɛni a obue gyinaesi biara a wɔawie ho mu bio. Onipa a ɔhwɛ wʼase a obu wʼabisade biara sɛ nkitahodi. Wo yɔnko a ne kasa kwan wɔ nhyiamu mu ma wosan kae no wɔ kwan a worefa akɔ fie so. Wofi ase di wɔn ho dwuma. Wobrɛ wo email ase mprɛnsa ansa na woasoma. Wugyae asɛm no mu sɛnea ɛbɛyɛ a nkɔmmɔbɔ no bɛba awiei.
Yɛn mu dodow no ara wɔ akwan abien mu baako a yɛfa so di eyi ho dwuma. Yɛyɛ mmerɛw, yɛkora asomdwoe so, na yɛnya abufuw wɔ kokoam. Anaasɛ awiei koraa yɛ abufuw, yɛtwe hye a emu yɛ den sen biara, na yɛte nka sɛ yɛyɛ onipa bɔne wɔ dapɛn no nkae mu. Abien no nyinaa fi gyidi atorɔ koro no ara mu: sɛ ayamyɛ ne den yɛ abɔdeɛ a ɛbɔ abira, na ɛsɛ sɛ wopaw baako.
Ɛnte saa. Adwene a ɛsɛ sɛ wokyekye ne sɛ wobɛfa hye a emu da hɔ pefee so na woda so ara yɛ ayamyɛ ankasa wɔ ho. Ayamyɛ ne den bere koro mu. Wubetumi asua, na ɛyɛ akwankyerɛ akwan a ɛyɛ komm sen biara no mu baako.
Dɛn nti na "ɔyɛ papa yɛ" gyaee adwuma yɛ
Afiri no ni. Sɛ woyɛ papa nkutoo, ɛnyɛ ade koro sɛ ayamyɛ. "Ɔyɛ papa" twe ne ho fi asɛm a emu yɛ den no ho. Ayamyɛ ka.
Amy Edmondson, Harvard nhwehwɛmufo a wadi mfe pii ahwehwɛ nea ɛma akuw nya banbɔ na ɛyɛ adwuma no, ka asɛm yi pefee. Adwene mu banbɔ, ɔse, ɛnyɛ sɛ woyɛ papa. Akuw a banbɔ wɔ mu nyɛ nea obiara ho tɔ no bere nyinaa. Ɛyɛ nea nnipa betumi aka nokware, agye wɔn mfomso atom, na wɔakasa atia ɔbra a ehu mma asotwe ho. Ahotɔ ne nokwasɛm yɛ nneɛma soronko, na sɛ wodi ahotɔ akyi a wo taa hwere nokwasɛm a ɛkura akuw bom no.
Saa nsakrae no ho hia wɔ onipa a ne ho yɛ den ho dwumadie mu. Sɛ woda so ara bata nneɛma ho de hwɛ sɛ woberi ntɔkwapɛ a, ɛnyɛ abusuabɔ no na worebɔ ho ban. Worema no ɔkɔm de no. Hye a worenbɔ ne din no nyera. Ɛsan tra so bio, na wo bu a wobu ɔfoforɔ no sɛe nkakra bere biara. Sɛ wofa hye a emu da hɔ pefee so a, ɛyɛ obu su. Ɛka kyerɛ obi sɛ wobu no kɛse araa ma woka nokware kyerɛ no.
Nya nteasee ansa na woagyina pintinn
Ahyeɛ dodow no ara di nkogu ansa na nkɔmmɔbɔ no afi ase mpo, efisɛ onipa a ɔreto no ankasa nnim nea ɔpɛ koraa. Ahyeɛ a emu nna hɔ pefee no, wopia tra so ɛyɛ mmerɛw. Enti yɛ adwuma a emu yɛ komm no kan.
Ahyeɛ fi ahonim mu nimdeɛ. Worentumi mmisa ade a wummɔɔ ne din. Ansa na woaka asɛm akyerɛ onipa a ne ho yɛ den no, fa nea wo ankasa pɛ no si pefee:
- Suban no ankasa ne dɛn? Ɛnyɛ "onni nidi." Sɔ hwɛ "obu mʼano mu ansa na mawie, wɔ akuw no anim." Bɔ adeyɛ no din, ɛnyɛ suban no.
- Dɛn na wo ankasa hia wɔ ananmu? Hye hia abisadeɛ a emu da hɔ pefee. "Ma menwie mʼasɛm, na afei mepɛ sɛ mete wo de" yɛ ade a onipa betumi ayɛ. "Bu nidi kɛse" nyɛ.
- Dɛn na ɛyɛ wo dea sɛ wokura wɔ ha? Wubetumi adi wʼabisade ne wʼankasa wʼakyirikyiri ho dwuma. Worentumi nni sɛ wɔpɛ no anaa. Si gyinae ahyɛnyɛ sɛ ɛyɛ wo fɛ saa, efisɛ ebia wɔrenpɛ, na wɔama wo kwan saa.
Ɛha na ayamyɛ no fi, ɛyɛ nwonwa sɛ. Sɛ emu da hɔ pefee na ahotɔ wɔ wo mu a, ɛho nhia sɛ wʼakoma yɛ awɔw wɔ akyi. Ahokyere no taa san kɔ mu bere a yɛn adwene nsi pi na yɛrema no kɔ akyi dodo.
Ka: asɛm no ankasa
Sɛ bere du a, ma bere no nyɛ ketewa na kasa no nyɛ kronkron. Hye a wɔde asɛm a ɛda hɔ pefee a komm wɔ mu de ma no si yiye sen asɛm tenten a wɔde pakyɛw bata ho anaa akasakasa kɛse.
Nhyehyɛe a ɛgyina bere a nhyɛso wɔ hɔ mu: bɔ asɛm no din, bɔ nea ɛde ba din, bɔ abisade no din. Cleveland Clinic ka no tiawa ma adwuma mu ahyeɛ: ka asɛm no ankasa pefee, ma onipa no nhu sɛnea ɛkaa wo, na ka sɛnea wopɛ sɛ wokɔ wʼanim. Nsɛm tiawa abiɛsa, a wɔka no pɛpɛɛpɛ.
Ɛte sɛ eyi:
"Sɛ nhyehyɛe sesa wɔ akyi a yɛapene so wie a, akuw no hwere da koro de san yɛ adwuma. Efi seesei rekɔ, mehia sɛ yɛto gyinaesi mu wɔ nhyiamu no mu na yɛma nsɛm foforo so ansa na nea ɛdi hɔ aba, ɛnyɛ akyi."
Hwɛ nea enni mu. "Mesrɛ wo, sɛ mede saa asɛm yi reba" nni mu. "Daa woyɛ" nni mu. Wonni wɔn suban ho ayaresa. Worekyerɛ suban ne nea efii mu bae na woreyɛ abisade baako a emu da hɔ pefee. Ɛno ne ne nyinaa. Wubetumi ayɛ ayamyɛ pɛpɛɛpɛ wɔ kwan a wofa so kasa mu bere a asɛmfua biara da so ara gyina pintinn no.
Nneɛma kakra a ɛma ɛnnan nkyɛn:
- Kasa fi wʼadwene mu, ɛnyɛ sɛ ɛyɛ atemmu wɔ wɔn dea so. "Mehia" ne "nea efii mu bae" tu kwan yiye sen "woma obiara."
- Gyina nokwasɛm a esisii ho, ɛnyɛ asɛm a woakyekyere afa nea enti ho. Nea enti no yɛ baabi a ntɔkwa fi ase.
- Ka abisade no pɛnkoro, pefee, na afei gyae kasa. Komm a ɛba hye akyi no yɛ ahokyere. Ma ɛntena hɔ. Mma woni so denam hye no san a wobɛtwe so.
Sɛ wopia tia (efisɛ ebia wɔbɛyɛ saa)
Onipa a ne ho yɛ den no taa bɛsɔ hye no ahwɛ, ɛtɔ da a denneennen. Wobetumi abɔ wɔn ho ban, ayɛ komm na wɔn werɛ ahow, agye nokwasɛm ho akyinnye, anaa wɔayɛ wo ɔhaw efisɛ wode bae. Eyi ne bere a ahyeɛ dodow no ara hwe ase, efisɛ ahokyere no foro na yɛyɛ mmerɛw sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛgyae.
Mma nnaadaa no nnye wo, na mma wo bo mfu sɛnea wɔyɛ. Adeyɛ no ne sɛ wobɛgyina pintinn na woasan aka asɛm no bio, komm so, a womfa hyew mmɛka ho:
"Mete sɛ wuhu no ɔkwan foforo so. Abisade no da so ara yɛ koro no ara. Wɔto gyinaesi mu wɔ nhyiamu no mu."
Wubetumi agye wɔn nkate atom na woada so ara afa hye no so. Saa nneɛma abien no nntia wɔn ho wɔn ho. "Mete ase sɛ eyi hyɛ wo abufuw" ne "na eyi ne nea mehia" betumi atena home koro mu. Wonni sɛ wudi akyinnye no so nkonim anaa woma wɔpene so. Wuhia ara ne sɛ wobɛfa wʼankasa wo gyinabea so a worenyɛ obi a wompɛ sɛ wobɛyɛ.
Ɛboa nso sɛ wobɛkae nokwasɛm a ɛho hia wɔ adan a nnipa ahyɛ mu ma ho: nkate trɛtrɛw. Sɛ wode wʼankasa wo ho ahooyaa hyia wɔn ahooyaa a, ɔsesa no nyinaa hyew na obiara a ɔrehwɛ no nya bi. Sɛ woda so ara hyɛ wo ho so a, ɛno nso tu kwan. Wo komm no reyɛ adwuma a ɛyɛ komm mpo bere a onipa baako no mfa ne ho mmata ho.
Na hye kyerɛ biribi nko ara bere a wofa so. Sɛ woaka sɛ gyinaesi awie bere a nhyiamu no aba awiei, na afei wubue baako mu bio efisɛ wopiaa wo a, woakyerɛ wɔn sɛ hye no sesa sɛ wɔde wɔn mu duru hyɛ so kɛse a. Nea wode wʼani bɛto so ne ade no nyinaa. Hye a wonkura mu yɛ anwiinwii kɛkɛ.
Mfa dan no nyinaa so
Onipa baako a ne ho yɛ den betumi asan ahyehyɛ wo dapɛn no nyinaa mu komm sɛ woma no kwan a. Enti banbɔ kakra ma wo, ɛnyɛ nkɔmmɔbɔ no nkutoo:
Ɛnyɛ animtiabu biara na ɛyɛ ɔko. Paw nkabom a ɛkɔ so de hawhaw akuw no anaa wo ankasa, na ma nneɛma nketenkete no nkɔ a wonyɛ nhyiamu foforo wɔ ho. Wʼahoɔden ho banbɔ yɛ adwuma no fa bi. Worentumi nni anim yiye fi baabi a abufuw a ɛwɔ fam daa wɔ.
Hwɛ nea woyɛ akyi nso. Sɛ adwumayɛni baako a ne ho yɛ den ma wobɔ akyinnye ho mpɛn wɔ ɔdasu mfimfini anaa wusuro Dwoda a, ɛno ankasa fata sɛ wohwɛ. Ka ho asɛm kyerɛ sohwɛfo a wonya ne mu ahotoso, ɔkyerɛkyerɛfo, anaa adamfo a ɔbɛka nokware akyerɛ wo. Na sɛ suban no kɔ biribi a ɛnyɛ den kɛkɛ mu (atirimɔden, ɔyaw, biribiara a ɛma wonte nka sɛ wonni banbɔ) a, ɛno nyɛ hye ho nkɔmmɔbɔ. Ɛno yɛ HR anaa akwankyerɛ ho asɛm, na ɛho nhia sɛ wo nko ara di ho dwuma. Sɛ ahokyere no si wo nna so, wʼakwahosan so, anaa sɛnea wuhu wo ho so a, ɔyaresafo betumi aboa wo ma woahu nea ɛyɛ tebea no ne adesoa a wode reka ho.
Botae no anyɛ sɛ wobedi onipa a ne ho yɛ den no so nkonim da. Ɛyɛ sɛ wobɛkɔ so ayɛ wo ho wɔ wɔn ho. Sɛ wobɛyɛ adwumayɛni a obetumi aka asɛm a ɛyɛ den no ayamyɛ so na ɔkyerɛ sɛ ɔkyerɛ fã abien no nyinaa. Nnipa kae onipa a otumi yɛɛ saa. Mpɛn pii no, ɔno ne onipa a wonya ne mu ahotoso kɛse.
Mfiri a wonyaa nsɛm fi mu
- Amy C. Edmondson, Psychological Safety
- Cleveland Clinic, How To Set Boundaries at Work Effectively
- Harvard Business Review, Rebecca Knight, How to Handle Difficult Conversations at Work
- Harvard Business Review, Monique Valcour, 8 Ways to Get a Difficult Conversation Back on Track