Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

WO HO AKWANKYERƐ · ANIDANEDANE WƆ NHYƐSO ASE

Sɛ Wobɛgye Amanneɛbɔne Na Wo Bo Antu

Apam no sɛeɛ. Yadeɛ ho nhwehwɛmu no baeɛ. Nkrasɛm no se "yɛbɛtumi akasa?" Eyi fa simma aduosia a ɛdi kan no ho, deɛ wo nipadua yɛ ɛberɛ a amanneɛbɔne to, deɛ enti na ɛtwe w'atemmuo pa firi adwumayɛ mu, ne sɛdeɛ wobɛgyina pintinn ara kɔduru sɛ wobɛpaw deɛ ɛdi hɔ a wobɛyɛ.

Sunlight streams through green forest trees

Photo by Joshua Whitney on Unsplash

Sɛ woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho a, ɛnyɛ wo nko ara. Wɔ US no, frɛ anaa mena 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), mena HOME741741 (Crisis Text Line), anaa frɛ 911 wɔ amanehunu bere mu.

Afotusɛm ntiantia

  • Pause for a breath before you respond.
  • Name the feeling, even just silently.
  • Choose only your next single step.

Nkrasɛm no ba ɛberɛ a woreyɛ biribi a ɛyɛ otɔn. Anaa frɛ no to ansa na nhyiamu reba kakra. Anaa obi ba w'adwumam, to ɛpono mu, na ne nim na woahunu dada. Sɛdeɛ amanneɛ no teɛ biara no, wo nipadua di kan na w'adwene aba akyi. Wo yafunu te. W'anim yɛ hye. Dan no so so te sɛ saa kasamu baako no kɛseɛ.

Saa adeɛ no nyɛ mmerɛyɛ, na ɛnyɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ worenni ho dwuma yie. Ɛyɛ abɔdeɛ ho nyansa, na ɛyɛ ntɛm, na ɛreyɛ adwuma sɛdeɛ wɔyɛɛ ne nhyehyɛeɛ pɛɛ. Ɔhaw no ne sɛ wɔyɛɛ saa nhyehyɛeɛ no maa ɔhaw a ɛyɛ soronko firi amanneɛbɔne pii a yɛnya seesei no. Sɛ wonim deɛ ɛrekɔ so wɔ saa simma a ɛdi kan no mu no ma wode wo ho gyina ano sɛnea wo nankoko reyɛ wo adwuma sen sɛ wɔbɛtwe wo wɔ w'ankasa kɔkɔbɔ akyi.

Eyi nyɛ sɛ biribiara renha wo. Wowɔ ho kwan sɛ wo werɛ how. Botaeɛ no sua na mfasoɔ wɔ so kɛse: sɛ wobɛkora w'adwene so ara kɔduru sɛ wonyɛ biribi wɔ simma a edi kan no mu a ɛbɛma dɔnhwere a edi hɔ no ayɛ bɔne kɛse.

Adɛn enti na w'amena di kan yɛ adwuma ansa na woaba

Amena mu fa bi a ɛhɔ kɔ no, ade ketewa bi a wɔfrɛ no amygdala wɔ hɔ. Bu no sɛ ogya wisie kyerɛfoɔ. N'adwuma nyinaa ne sɛ ɔbɛhwehwɛ asiane mu na wabɔ kɔkɔ ɛberɛ a ɔhunu bi ara pɛ, na ɔyɛ eyi ntɛm sen adwene a wonim. Sɛ ɔte asiane a, ɔto prɛko nsɛnkyerɛnneɛ ansa na amena fa a ɛyɛ brɛoo na ɛsusuw ade no awie dwene deɛ ɛrekɔ so koraa ho. Cleveland Clinic kyerɛ no pefee: sɛ wote nnyigyei a ɛ ho yɛ hu a wonim a, amygdala ma woyɛ ade ansa na amena no fa a aka asusuw deɛ ɛyɛ saa nnyigyei no ankasa ho.

Ɛno yɛ nwanwa berɛ a asiane no yɛ kaa a ɛredane reba wo so. Wopue kane na woadwene akyire, na akyiri-no-dwene no bɛtumi agye wo nkwa. Nanso saa kɔkɔbɔ koro no ara to ma adwumagyaeɛ e-mail, nhwehwɛmu mfomsoɔ, anaa hokafoɔ a ɔse "ɛsɛ sɛ yɛkasa." Wo nipadua ntumi nhunu nsonsonoɛ a ɛda honam mu asiane ne nsɛm a ɛyɛ yea ntam ntɛm. Enti ɛhwie adrenaline ne cortisol gu wo nipadua mu, w'akoma bɔ ntɛm, w'ahome yɛ hare, na woasiesie wo ho sɛ wobɛko anaa woaguan biribi a wuntumi nko anaa wunguan ankasa.

Eyi ne fa a ɛho hia kɛse ma wo bo a wobɛto so. Sɛ saa kɔkɔbɔ no reye dede a, ɛma w'amena fa a wo hia paa seesei no yɛ komm. Prefrontal cortex no, a ɛwɔ wo moma akyi pɛɛ, ɛhɔ na wokari akwan, hunu deɛ ɛbɛfiri mu aba, na woyi wo nsɛm yie. Wɔ nhyɛso a emu yɛ den ase no, ne mu sɔ no go na tete nkwagyeɛ mfiri no fa so. Harvard Health kyerɛ no saa: sɛ nhyɛso a ɛware anaa emu yɛ den di kan a, dwumadie sua wɔ mmeae a ɛhwɛ dwene a ɛkɔ soro so na ɛdɔɔso wɔ tete mmeae a ɛhwɛ nkwagyeɛ so. Nnipa bi frɛ deɛ ɛboro so no amygdala awiamfoɔ, berɛ a kɔkɔbɔ tia atemmuo no.

Ɛno enti na wo su a ɛba simma aduosia a edi kan no mu no taa yɛ adeyɛ a ɛnteɛ. Mmuaeɛ a wopɛ sɛ woto, ɔhwehwɛ a wopɛ sɛ woyɛ, ɛpono a wopɛ sɛ woto mu. Ɛno nyɛ wo ankasa wo na worekasa. Ɛyɛ ogya wisie kyerɛfoɔ no.

Simma aduosia a edi kan no fa wo nipadua ho, ɛnyɛ ɔhaw no

Wuntumi nsiesie tebea a emu yɛ den berɛ a wo nipadua wɔ kɔkɔbɔ kɛseɛ mu. Adwene mfiri no nyɛ adwuma. Enti adwuma a edi kan, ansa na gyinaeɛ biara, ansa na mmuaeɛ biara no, ne sɛ wode wo nipadua bɛsan aba fam kakra ara kɔduru sɛ w'amena fa a wode bu atɛm bɛsan ayɛ adwuma. Ɔhaw no bɛda so wɔ hɔ simma akyi. Ɛbɛtumi atwɛn.

Yɛ kakra, hyɛ da

Adeɛ baako a tumi wɔ mu sen biara a wobɛtumi ayɛ ɛberɛ a amanneɛbɔne to ne sɛ wonyɛ hwee. Ɛnyɛ daa nyinaa. Ahome biako mu. Akwannya a ɛda nkateɛ a ɛresɔre ne adeyɛ ho no, ɛhɔ na wo bodwo nyinaa te. Amanneɛbɔne biara dodoɔ no ara nhwehwɛ mmuaeɛ wɔ simma du a ɛdi hɔ no mu ankasa, sɛ mpo ɛte sɛ ɛhia saa. E-mail no, wobɛtumi abua no dɔnhwere baako mu. Nkɔmmɔbɔ a emu yɛ den no betumi aka nsɛm "me hia simma kakra na manya saa adeɛ no." Sɛ wotɔ ahome tiawa mpo ma wo ho a, ɛma wo amena fa a ɛkari nyansa no kwan sɛ ɛbɛsan aba pono no ho.

Ma w'ahome a wode firi mu no nware

Berɛ a woregye ahome no, home, na ma ahome a wode firi mu no nware sen deɛ wode gye no mu. Ahome a wode firi mu brɛoo yɛ akwan kakra a wowɔ a ɛkura w'ankasa wo ntini-firi so tumi. Ɛkyerɛ wo nipadua sɛ ɔhaw no retwam, na w'akoma bɔ di akyi. Wonhia kwankyerɛ a ɛwɔ din. Gye mu brɛoo kakra, firi mu brɛoo kɛse, mpɛn mmienu anaa mmiɛnsa. Ɛno dɔɔso sɛ ɛbɛyi ano a ɛkɔ soro no afiri so na woatumi ate w'adwene.

Bɔ deɛ wote nka no din

Eyi te sɛ ɛyɛ mmerɛ dodo sɛ ɛbɛyɛ adwuma, na nhwehwɛmu kyerɛ sɛ ɛnte saa. Sɛ wode nkateɛ to kasa mu, sɛ mpo komm mu, sɛ mpo "mesuro" anaa "me bo afu seesei ara" a, biribi a wobɛtumi asusu pue wɔ amena mu. UCLA nhwehwɛmu a amena ho ɔbenfoɔ Matthew Lieberman dii anim no hunuu sɛ sɛ wode din to nkateɛ so a, ɛma dwumadie kɔ soro wɔ prefrontal cortex mu na ɛma dwumadie sane wɔ amygdala mu. Sɛ wobɔ nkateɛ no din a, ɛde mfiri ketewa to kɔkɔbɔ no so.

Ɛrenyɛ ma nkateɛ no ayera, na ɛnte saa nso. Ano den no sane kakra, ɛnyɛ ɛkɔ zero. Nanso kakra no taa yɛ nsonsonoɛ a ɛda mmuaeɛ ne su a ɛba prɛko ntam. Amy Gallo, a ɔkyerɛw maa Harvard Business Review wɔ sɛnea wode wo ho gyina pintinn wɔ berɛ a emu yɛ den mu ho no, kyerɛ nkateɛ sɛ data afaafa a ɛtwam ɛnyɛ nokwasɛm a ɛsɛ sɛ wodi so. Sɛ wobɔ nkateɛ no din a, ɛyɛ akwantia ketewa wɔ wo ne ɛno ntam. Wofiri saa akwantia no mu a, wowɔ paw bio.

Sɛ wotumi dwene bio a

Sɛ w'ahome agyina ano na nteasuo no abrɛ aba dede a, wobɛtumi asan afa ahoma no. Nneɛma kakra boa wɔ ha, na emu biara nhwehwɛ sɛ wo ho dwo na mmom sɛ wobɛyɛ adeɛ pintinn ɛberɛ a nkateɛ no resi.

  • Nya nokwasɛm no yie ansa na woayɛ biribi atia asɛm no. Wɔ nteasuo a edi kan no mu no, w'adwene kyerɛw deɛ ɛyɛ den koraa no ankasa. Yadeɛ no bɛyɛ owuo atemmuo, kɔ a ɛnyɛ yie no bɛyɛ adwumakuo no awieeɛ, nkrasɛm a ɛyɛ tiawa no bɛyɛ adansedeɛ sɛ wɔrebɛpam wo. Brɛ wo ho ase ara kɔduru sɛ wobɛbisa: deɛ menim ankasa seesei ne deɛn, na deɛ merebu no atosɛm ne deɛn? Mpɛn pii tebea ankasa no yɛ den nanso wotumi tena ase, na atoyerɛnkyɛm no yɛ biribi a wo kɔkɔbɔ na ɛbɔɔ. Sɛ wokyerɛw nhwehwɛ mmienu no nkyɛn ne nkyɛn, deɛ wɔahyɛ no mu den ne deɛ wosuro no, a, ɛbɛtumi ama asiane no asane akɔ ne kɛseɛ ankasa so.
  • Bisa asɛmmisa a ɛma adeɛ da hɔ pefee sen sɛ woka kasamu. "Wobɛtumi akyerɛkyerɛ deɛ ɛsiiɛ no mu ama me?" tɔ berɛ, boaboa nsɛm ano, na ɛsiw wo kwan sɛ woagye gyinabea a anka wobɛnu wo ho. Ɛsane kyerɛ sɛ wo ho yɛ den ma obiara a ɔrehwɛ, a ɛsan ma wɔn nso ho dwo.
  • Pae deɛ ɛho hia seesei firi deɛ ɛyɛ sɛ ɛho hia kɛkɛ ho. Adeɛ kakra na ɛsɛ sɛ wosi ho gyinaeɛ saa berɛ no ankasa. Twerɛ deɛ ɛhwehwɛ gyinaeɛ ɛnnɛ ankasa na ma nkaeɛ no ntwɛn ara kɔduru sɛ woada so. Gyinaeɛ akɛseɛ a wosi wɔ amanneɛbɔne dɔnhwere a edi kan mu no ntaa nyɛ wo deɛ ɛyɛ pa.
  • Si w'anammɔn baako a ɛdi hɔ ho gyinaeɛ, ɛnyɛ nhyehyɛeɛ no nyinaa. Sɛ wobɔ mmɔden sɛ wobɛsiesie ɔhaw no nyinaa berɛ koro a, ɛbɛhyɛ wo so na ɛma kɔkɔbɔ no asan akɔ soro. Adeɛ baako a ɛdi hɔ ne deɛn? Frɛ no. San kenkan amanneɛbɔ no bio. Ka kyerɛ onipa baako a wode wo ho to ne so. Anammɔn a ɛdi hɔ no nko ara.

Hwɛ deɛ ɛnni saa nhwehwɛ no so: sɛ wobɛhunu biribiara mu, sɛ wo ho bɛtɔ wo wɔ ho, anaa sɛ woanya mmuaeɛ a ɛyɛ pɛ. Eyinom nni hɔ deɛ seesei, na sɛ wotaa wɔn akyi seesei a, ɛma ehu no mu dɔ kɔ. Pintinn boro pɛ.

Sɛ nnipa foforɔ rehwɛ a

Ɛtɔ da bi a amanneɛbɔne ba berɛ a woyɛ obi a afoforɔ hwɛ wo kwan. Adwumakuo bi te sɛ wɔatwa dwumadie no mu. Abusua bi te asɛm a emu yɛ den wɔ ɔtwɛn dan mu. Wo ankasa wo bo a wobɛto so no bɛyɛ adeɛ a obiara a atwa wo ho hyia no twe firi mu, ɛfiri sɛ su trɛ firi onipa kɔ onipa, na nnipa hwɛ obi a wɔhunu sɛ ɔgyina pintinn no yie kɛse. Sɛ wo bo tu na woteam a, wode bo a etu no ma dan no mu. Sɛ wogyina pintinn a, woma nnipa biribi a wɔbɛfɛm ara kɔduru sɛ wɔbɛnya wɔn ankasa gyinabea.

Eyi nkyerɛ sɛ wobɛdaadaa sɛ biribiara yɛ yie. Nnipa tumi hunu, na sɛ wodaadaa a, ɛsɛe gyidie a wɔwɔ wo mu. Ɛkyerɛ sɛ ma wo ho kwan na te ɔhaw no nka berɛ a woresi sɛdeɛ wode bɛsoa ho gyinaeɛ. "Eyi yɛ den, na yɛbɛfa no anammɔn baako baako" yɛ nokorɛ na ɛma wo ho dwo berɛ koro. Wobɛtumi abɔ ɔhaw no din na woda so ayɛ asomdwoeɛ wɔ dan no mu. Mpɛn pii saa kasamu no ne adeɛ a mfasoɔ wɔ so paa a wobɛka da no nyinaa.

Sɛ wobɛtumi a, ma dan no biribi tiawa a ɛda hɔ pefee a ɛdi hɔ a wɔde wɔn adwene besi so. Nnipa a ahodwiriw aka wɔn pɛ biribi a wɔde wɔn nsa ne wɔn adwene bɛyɛ, na adwuma a emu da hɔ pefee na ɛnyɛ kɛse twe obiara adwene firi atoyerɛnkyɛm no so kɔ asase pintinn so. "Momma yɛmmoaboa deɛ yenim ano na yɛnsan nhyia bere a edu nnɔnmiɛnsa" yɛ adeɛ ma kuo a wahuhu sen ɔkasa biara. Ɛsane tɔ deɛ ɛtɔ ma wɔn no bi ma wo: berɛ kakra ansa na ɛsɛ sɛ wɔsi biribiara ho gyinaeɛ. Ɛnsɛ sɛ wowɔ mmuaeɛ seesei. Ɛsɛ sɛ wokyerɛ anammɔn a ɛdi hɔ no na mone nantenam kɔ so nko ara.

Sɛ amanneɛ no yɛ deɛ emu yɛ duru a

Amanneɛbɔne nyinaa nyɛ adwuma mu nkogu. Ebi yɛ deɛ ɛsesa w'asetena mu, yadeɛ a emu yɛ den, owuo, aware awieeɛ, adehwere a wanhunu sɛ ɛreba. Simma a edi kan no abɔdeɛ ho nyansa yɛ pɛ, nanso kwan a ɛwɔ akyire no ware, na ɛsɛ sɛ wo ho yɛ wo brɛoo wɔ ɛno ho.

Sɛ amanneɛ kɛse saa a, botaeɛ no nyɛ sɛ wode wo ho bɛgyina pintinn nnɔnhwere pii. Ɛyɛ sɛ wobɛfa berɛ tiawa a ɛdi hɔ no mu a wo nko ara wunnyina ano koraa. Ka kyerɛ obi. Ma onipa a ɔdɔ wo ntena wo ho, nkyerɛ wo, anaa ɔnka telefon so ara. Ɛnsɛ sɛ wo ho yɛ den sɛdeɛ ebia wosusu. Ɛsɛ sɛ wonyɛ wo ho ankonam nko ara. Ahodwiriw no bɛnante asorɔkye mu, na ɛno yɛ nea ɛfata, na ɛnkyerɛ sɛ biribi asɛe wɔ wo ho.

Nsonsonoɛ wɔ yea a emu yɛ den a ɛba adehwere ankasa ho ne nkateɛ a wuntumi mfiri ase ntam, deɛ ɛtena hɔ adapɛn pii, ɛmene wo nna ne aduane akɔnnɔ, anaa ɛhyɛ aseɛ ma asetena ankasa yɛ deɛ ɛnni mfasoɔ. Deɛ edi kan no yɛ awerɛhoɔ a ɛreyɛ n'adwuma. Deɛ ɛto so mmienu no fata sɛ wode kɔ ɔyaresafoɔ anaa adwene ho ɔyaresafoɔ hɔ, ɛnyɛ da bi na mmom ntɛm ara. Sɛ amanneɛbɔne ma wote nka da bi sɛ wuntumi nkɔ so, anaa sɛ nnipa a wɔwɔ w'asetena mu no anya wɔn ti adwuma sɛ wonni hɔ a, mesrɛ wo, ntena saa ho wo nko ara. Kɔ ahohia abrabɔ telefon anaa ɔbenfoɔ hɔ ntɛm ara. Ɛnyɛ adeyɛ a ɛboro so. Ɛno ne deɛ saa mmoa no wɔ hɔ ma, na sɛ wode wo ho kɔ wɔn nkyɛn a, ɛyɛ adeɛ a ɛyɛ pintinn paa a onipa tumi yɛ.

Amanneɛbɔne pii nyɛ deɛ ɛsesa asetena mu, na emu pii no, wobɛdi ho dwuma sen sɛnea wosuro, titiriw sɛ wonim sɛ simma a edi kan a ɛyɛ basaa no yɛ wo kɔkɔbɔ nhyehyɛeɛ a ɛreyɛ ne tete, nokwafoɔ dwuma. Ma ɛnye dede. Home fa mu. Afei, sɛ w'ankasa w'adwene pa san ba wo nkyɛn a, fa anammɔn a ɛdi hɔ no. Ɛbɛsan aba. Ɛsan ba daa nyinaa.

Nsɛm a ɛfiri mu

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.