Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ABUSUABO · ƆHYE

Sɛnea Wobɛyɛ Adamfo a Ɔgye Nko Ara

Wo na daa wutie, daa wobɛba, daa wukata ɔkwan no so. Wɔntaa mmisa sɛnea wo ho te. Ɛha yɛkyerɛ sɛnea wobɛkan nea ɛrekɔ so ankasa, sɛnea wobɛbisa biribi a wobɛsan agye a ɛrennsɛe adamfofa no, ne sɛnea wubehu bere a aso sɛ wotwe wo ho.

A woman sitting on a rock in front of a building

Photo by John Lord Vicente on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Ask plainly for support, just once.
  • Watch what they do, not say.
  • Shrink the role without a goodbye.

Ɔbrɛ bi wɔ hɔ a efi adamfofa pɔtee bi mu. Wuwie telefon no a woadi dɔnhwerew baako, na wuhu sɛ frɛ no nyinaa yɛ ne dea. Ne haw, n'adwuma, ne tete-mpena, ne nhyehyɛe. Wode tie pa, nea wo ankasa wopɛ sɛ wonya, na baabi wɔ mu hɔ no, wo ankasa wo nnawɔtwe no amma da. Bere a etwaam no nso amma da.

Ebia woahyɛ ase ama ne frɛ no akɔ voicemail mu. Ebia wote afenhia ketewa bi sɛ woadwene saa mpo, efisɛ ɔnyɛ onipa bɔne na wodɔ no ampa. Nneɛma abien no nyinaa betumi ayɛ nokware. Wubetumi adɔ obi na woaboro wo ho wɔ ne ho.

Saa asɛm yi wɔ hɔ ma saa tebea pɔtee no. Ɛnyɛ sɛ wobɛtwa nkurɔfo afi mu, na ɛnyɛ sɛ wobɛserew na woagye ho akorɔnt daa. Ɛyɛ ma mfimfini a ɛyɛ den na mfaso wɔ so kɛse no: sɛnea wobɛte nea enti adamfofa dan kɔ fa baako so, sɛnea wobɛbisa pii a ntɔkwaw nni mu, ne sɛnea wobɛkan nsɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ wotena na wosiesie anaasɛ wotwe wo ho komm.

Nea "ɔgye nko ara" taa kyerɛ

Eye sɛ wobɛbrɛ wo ho ase ansa na woato din ato obi so. Adamfo a ɔgye nko ara betumi ayɛ tebea ahorow pii a esesa a ɛhyɛ ataade koro.

Ɛtɔ da bi a, ɛyɛ bere bi. Nkurɔfo a wɔrefa awaregyae mu, abofra foforo, awofo a wɔayare, adwuma a apa, betumi ayera ampa wɔ wɔn ankasa asetena mu kakra na wonnya pii a wɔde bɛma. Ɛno nyɛ suban mu mfomso. Ɛyɛ afe a ɛyɛ den. Adamfofa a ɛdan fa baako so kakra na afei ɛsan teɛ no nyɛ adamfofa a ɛkɔ fa baako so. Ɛyɛ nea ɛyɛ daa, a wɔakyere no bere bɔne mu.

Ɛtɔ da bi a, ɛyɛ su bi a mo mu biara antoo din da. Wobɛyɛɛ otiefo mfiase no, ɔbɛyɛɛ ɔkasafo, na nhyehyɛe no yɛɛ den ara kwa. Ebia onnim sɛ nkae no te sɛnea ɛte no. Mpɛn pii no, ɛyɛ nkurɔfo nwonwa ampa sɛ wɔbɛte sɛ adamfo bi te nka sɛ wonhu no, efisɛ wɔn mu de, na wɔte nka ara kwa sɛ wɔboa wɔn.

Na ɛtɔ da bi a, nokware, ɛyɛ nhyehyɛe a esesa daa a ennsesa sɛ deɛ ɛrekɔ so wɔ wo asetena mu yɛ dɛn ara. Wobetumi akɔ ayaresabea na nkɔmmɔbɔ no bɛsan akɔ ne so wɔ simma anum mu. Ɛno ne ɔkwan a ɛfata sɛ wode si wʼani so.

Adwene a ɛwɔ sɛ wobɛkyekyɛ eyinom mu no yɛ tɛkrɛma. Nsiesie no yɛ soronko ma biara, na worentumi mfa nea ɛfata kosi sɛ wubehu nea wowɔ mu.

Nea enti a nhyehyɛe a ɛnyɛ pɛ no ma wobrɛ

Eyi nyɛ sɛ wuhia ade dodo anaasɛ wobu nkontaabu. Ade pɔtee bi wɔ hɔ a ɛma adamfofa a ɛkɔ fa baako so no ma wobrɛ, na ɛda adi wɔ nhwehwɛmu a ɛfa sɛnea mmoa yɛ adwuma wɔ nkurɔfo ntam ho.

Adamfofa yɛ nneɛma pa a wubetumi ayɛ ama wʼakwahosan no mu baako. Nnamfo pa tew wo haw so, ma wo su gye wo, na wɔde wɔn ahyɛ asetena a ɛware na akwahosan wɔ mu ho. Mayo Clinic ka asɛm no sɛ adamfofa no su pa na ɛho hia, ɛnyɛ din dodow a ɛwɔ wo telefon mu. Nnipa kakra a wɔwɔ wʼakyi ampa no boro nnamfo dodow a wonni hɔ ma wo.

Nea ɛho hia ma wo tebea ni. Mfaso no te sɛ nea egyina sɛ ɔkyɛ ne onya no kɔ fa abien no nyinaa so. Nhwehwɛmu kɛse baako a edii mpanyin mpempem akyi mfeɛ aduonu boro fii hu sɛ nkurɔfo a wɔn akyɛ ne onya mmoa no yɛ pɛ no, na owu ho asiane sua wɔ mfeɛ no mu sen nkurɔfo a wɔkyɛ pii anaasɛ wonya pii. Ɔma a ɛkɔ fa baako so daa nyɛ nea akwahosan wɔ mu. Nkaridwene na ɛyɛ.

Enti adesoa a wote no nyɛ wo suban mu mfomso. Wo nipadua ne w'adwene rehu biribi a ɛyɛ nokware: abusuabɔ a mmoa kɔ fa baako so nko ara bɔ wo ka. Sɛ woto eyi din a ɛyi afɛnhia no fi nea wopɛ sɛ wosan nya bi no mu.

Ansa na woaka biribi no, bisa wo ho nsɛm abien

Afɛnhia pɛ sɛ ɔto saa anammɔn yi twa na ɔkɔ ntɔkwaw no mu tee. Brɛ wo ho ase simma baako.

Nea edi kan: enti mabisa biribi ankasa? Yɛn mu pii kyɛ na kyɛ na yɛtwɛn komm sɛ wobehu yɛn, na afei yɛn werɛ how bere a onipa a aka no nkenkan yɛn adwene. Sɛ woannka da sɛ "Ɛyɛ me nnawɔtwe a ɛyɛ den, metumi aka biribi ho asɛm anaa?" a ɛnde adamfo no nnii sɔhwɛ bi a wode sii hɔ no so. Wɔmfaa sɔhwɛ no maa no da. Ɛtɔ da bi a, nsiesie no nyinaa ne sɛ wobɛbisa pefee, na woahwɛ nea ɛbɛba.

Nea ɛto so abien: dɛn na mepɛ wɔ ha ankasa? Nkaridwene pii wɔ onipa yi ho? Baabi ketewa ma no wɔ wʼasetena mu? Awiei? Ɛnsɛ sɛ wunim no pefee. Nanso sɛ woatu wo ani asi "Mepɛ sɛ adesoa sua wɔ me so bere a yɛkasa wie" so a ɛde wo bɛkɔ baabi. Sɛ woatu wʼani asi "Mepɛ sɛ wɔte nea wɔama mafa mu no ase awie koraa" so a ɛtaa sɔ ntɔkwaw nko ara.

Sɛnea wobɛbisa biribi a wobɛsan agye

Botae no ne sɛ wobɛda no adi pefee na wobɛ ayamye bere koro mu, nea ɛyɛ den sen sɛ wobɛyɛ emu biako nko ara. Cleveland Clinic akwankyerɛ a ɛfa ɔhye a akwahosan wɔ mu ho yɛ akwankyerɛ pa wɔ ha: ka no pefee na nyɛ ho ahyensode, na fa wo ankasa osuahu kasa sen sɛ wobɛkyekyere asɛm atia onipa a aka no. "Me" nsɛm yɛ adwuma pii, efisɛ ɛka kyerɛ obi sɛnea nneɛma si wɔ wo ho a wɔmmuu no atɛn.

Akwan kakra a eyi betumi ayɛ wɔ adamfofa ankasa mu:

  • Bisa tee bere a wuhia mmoa. "Manya nnawɔtwe a ɛyɛ den paa na mepɛ sɛ meka asɛm ampa. Wowɔ simma aduonu ma me anwummerɛ yi anaa?" Wonyɛ ahyensode. Wode hokwan pefee rema no sɛ ɔmmra mmɛboa.
  • Bɔ nhyehyɛe no din brɛoo, a asisi nni mu. Sɔ "Mahu sɛ meyɛ otie pii bere a yɛkasa, na nnansa yi de mahia fa-abien-mu pii," sen "wummisa me asetena ho asɛm da." Nea edi kan no to nsakraeɛ ahyɛ ase. Nea ɛto so abien no to akotade ahyɛ ase.
  • Ka nea wuhia, ɛnyɛ nea ɛnyɛ ɛ nko ara. "Ɛbɛyɛ ade kɛse sɛ wobɛhwɛ me so ɛtɔ da bi sɛnea mehwɛ wo so no" ma no ɔpon ankasa a ɔbɛfa mu.
  • Ma ɛnyɛ aniwu kakra. Komm tiawa bi a esi bere a woaka asɛm ankasa no nyɛ ɔsɛe. Ɛyɛ nnyigyei a obi te asɛm no mu.

Afei hwɛ nea wɔyɛ, ɛnyɛ nea wɔka nko ara. Adamfo a ɛfata sɛ wokora no betumi anya nwonwa, aniwu kakra mpo, na afei ɔbɛbɔ mmɔden. Mmɔdenbɔ no ne nsɛnkyerɛnne no. Ɛrenyɛ pɛ, na ɛho nhia sɛ ɛyɛ pɛ. Worehwɛ nkɔso, ɛnyɛ kafrɛ a mfomso nni mu.

Bere a nhyehyɛe no nsesa

Ɛtɔ da bi a wubisa pefee, ayamye mu, bɛboro pɛnkoro, na biribiara nsesa. Nkɔmmɔ no san kɔ ne so. Wo nnawɔtwe a ɛyɛ den no bɛyɛ "ɛno yɛ tan" ntiantia ansa na ɔasan akɔ ne dea so. Bere kakra akyi no wobɛnya wo mmuae, na ɛyɛ nokware.

Sɛ ɛba saa a, wowɔ akwan pii sen "tena ase" anaasɛ "twa mu."

Wubetumi ate dwumadie no so a ɛnyɛ nkradi a ɛyɛ hu. Fa bere tenten na bua. Ma dɔnhwerew baako sen awia mu nyinaa. Gyae sɛ wobɛyɛ nea daa wodi kan to nsa fa, na hwɛ nea aka bere a wonyɛ saa. Adamfofa a ɛkɔ fa baako so pii san siesie ne ho komm wɔ saa kwan yi so, a obiara nhia awiei sane biara.

Wubetumi nso akora wɔn, nanso gyae sɛ wobɛfa wɔn sɛ obi a wɔnyɛ no. Sɛ adamfo bi yɛ anigye wɔ apontow ase nanso ne so nni mfaso bere a worete yaw a, wowɔ ho kwan sɛ wʼani gye apontow no ho na wode wo haw ankasa kɔ baabi foforo. Ɛnyɛ obiara na wɔbɔɔ no sɛ ɔnkura biribiara. Ɛyaw no taa fi sɛ wʼani da mmoa a emu dɔ so fi obi a daa ɔde nea ɛyɛ hare no nko ara mae no hɔ.

Na ɛtɔ da bi a, ade a ɛyɛ ayamye, ma wo, ne sɛ woma ɛyera. Ɛno mma wo ho nnyɛ nwini anaasɛ ɛmma ɔnyɛ ɔtamfo. Nkurɔfo nyini kɔ akwan ahorow so. Adamfofa betumi ayɛ nokware ne pa na asan awie.

Asɛm bi a ɛfa afɛnhia no ho

Sɛ wo na wode ma a, ebia wʼabrabɔ nyinaa wɔakamfo wo wɔ ho. Wubetumi de wo ho ato so. Wo ho yɛ obi ade. Wuye paa wɔ ho a wobɛba. Sɛ wotwe wo ho a, ebetumi ate sɛ woredi wo ankasa fã pa a ɛwɔ wo mu no huammɔ.

Ɛnte saa. Wʼahoɔden ho banbɔ ne nea ɛma wokɔ so yɛ ayamye ma nkurɔfo a wɔde ma wo no. Ɔhye nyɛ asotwe a wode ma obi. Ɛyɛ ɔhama a ɛma wo ho yɛ bɔɔ a ɛbɛma woatumi atena adamfofa a ɛyɛ pa ma wo ankasa mu.

Sɛ ɔma a ɛwɔ wo abusuabɔ mu no kɔ akyiri sen adamfo baako, sɛ wuhu wo ho sɛ woreboro so ma baabiara na wuntumi nka "dabi," anaasɛ ankonam ne afɛnhia ahyɛ ase sɛ ɛda wo bo so nna pii a, ɛno fata sɛ wode ka kyerɛ ɔyaresafo a ɔde adwene som (therapist). Nhyehyɛe a ɛte saa taa san kɔ akyiri sen adamfofa biako, na obi a wabu nimdeɛ pa betumi aboa wo ma woahu ase. Sɛ wode wo nsa kɔ saa mmoa no so a ɛnyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woadi nkogu wɔ adamfofa mu. Ɛno ne sɛnea wo nya nimdeɛ pa wɔ ho, a fã a ɛyɛ sɛ woma wɔhwɛ wo so nso ka ho.

Nsɛm a wonyae

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.