Afotusɛm ntiantia
- Tell yourself "that's their weather, not mine".
- Offer "that sounds hard" without owning the fix.
- Mute the chat that drains you.
Ɔbrɛ bi wɔ hɔ a ɛnka nna a woadae ho hwee. Wofi nkɔmmɔbɔ bi mu kɔ na woate nka sɛ woayɛ duru sen bere a edii kan no. Wʼabogye amia. Suro ketewa bi abɛtena hɔ. Wosan ka nsɛm a wɔkaa no wʼawia mu nkae no nyinaa wɔ wo tirim. Sɛ onipa pɔtee bi ba wʼadwene mu seesei a, na wunim onipa a yɛreka ne ho asɛm dada.
Ebia ɛyɛ ɔwofo a ɔdane telefon frɛ biara ma ɛyɛ anwiinwii nhyehyɛe. Adwumayɔnko a ɔfa adwumam sɛ ahomeguan tenten. Adamfo a ɔfrɛ wo bere a wim repae nko ara na ɔnnfrɛ wo da a ani atew. Wonyɛ onipa bɔne sɛ woate nka sɛ wɔama wo ho atɔ piti. Woyɛ onipa teta a worebua biribi a ɛyɛ nokware.
Saa nokwasɛm no wɔ din, na sɛ wote ase a, ɛsesa sɛnea wode di dwuma.
Ɛnyɛ wʼadwene mu na woreyɛ. Su yɛ nea ɛda obi.
Nkate kɔ nnipa ntam, mpɛn pii a obiara nsi gyinae sɛ ɔde bɛma. Adwene ho nimdefo frɛ no emotional contagion (su a ɛda obi sɛ yare). Cleveland Clinic kyerɛkyerɛ mu pefee: nnipa foforo nkate ne wɔn nneyɛe nya wo deɛ so nkɛntɛnso, mpɛn pii a wunnim sɛ ɛreba. Efi mmofraase, bere a abofra serew gua onipa a ɔreserew so, na ennyae da. Yɛkenkan yɛn ho yɛn ho bere nyinaa, denam nne, sɛnea obi gyina, sɛnea ne ano ate, na yɛn nipadua nso kyere ne ho komm sɛ ɛne no bɛhyia.
Mpɛn pii no, eyi yɛ akyɛde. Ɛno na ɛma dan a aserewdwom ahyɛ no ma twe wo, ɛno na ɛma adamfo a ɔyɛ komm tumi ma wo ho dwo wo. Nanso saa hama koro no ara yɛ adwuma wɔ akyirikyiri kwan so nso. Di dɔnhwerew baako wɔ obi a abufuw ahyɛ no ma ho na ebia woagye bi, te sɛ nea wugyina ogya kɛse bi ho pɛɛ na wokɔ fie a wisie hua wo ho.
Nea ɛsɛ sɛ wotena ho ni. Ebia su bɔne na ɛda obi sɛ yare kɛse. Nhwehwɛmu a wɔyɛɛ wɔ 2024 wɔ nhoma PLoS One mu hui sɛ ɔkwan a obi tumi gye su *pa* ne su *bɔne* no yɛ su soronko ankasa, na su bɔne no ne ahopopo, awerɛhow, ne nhyɛso bata pɛɛ. Nnipa foforo awerɛhow gye yɛ nea ɛda wo soronko ho ne nea ɛyɛ wo ahɔden mu mmerɛw, na bere kɔ a, ɛsɛe wo su ankasa.
Enti sɛ wote nka sɛ wɔatwe wo aba fam wɔ bere a wode obi a ɔyɛ duru di akyi a, ɛnyɛ mmerɛwyɛ anaa atewmu dodow. Ɛyɛ wo nipadua nkanmu su a ɛyɛɛ no sɛ ɛnyɛ kɛkɛ. Botae no nyɛ sɛ wugyae nneɛma ho nka tee. Ɛyɛ sɛ wugyae nneɛma a ɛnyɛ wo dea no nyamu.
Komam nhwehwɛ ntiantia ansa na woayɛ biribiara
"Su bɔne" yɛ asar a ɛtrɛw, na ɛnyɛ obiara a ɔwɔ mu na ehia mmuae koro no ara. Ansa na woatwe nkyerɛwde a ɛyɛ den no, ɛsɛ sɛ wuhu nea wo ne no redi.
Nnipa bi refa biribi mu. Owufo werɛho, akwahosan ho hu, adwumam bere a ɛyɛ den paa. Wɔn duru no yɛ bere bi, ɛnyɛ wɔn su, na nea wohia ne abotare, ɛnyɛ ahye. Harvard Health ka asɛm a ɛyɛ brɛoo wɔ ha: abusuabɔ mu ɔhaw pii fi tebea horow mu, ɛnyɛ abusuabɔ no ankasa a asɛe. Adamfo a ɔwɔ bosome a ɛyɛ duru mu no nyɛ ɔhaw a ɛsɛ sɛ wodi ho dwuma.
Nnipa bi yɛ nnamfo a ahoɔden nni wɔn mu kɛkɛ. Wɔka wɔn haw, wɔn ani da nea ɛnyɛ fɛ so, ɛyɛ den sɛ wo ne wɔn bɛtena bere tenten. Wɔnyɛ atirimɔdenfo. Wɔbɔ wo ka biribi kɛkɛ, na nea ɛbɛsiesie ne dodow ne mpɛn dodow, ɛnyɛ sɛ wode biribiara bɛba awiei.
Na nnipa bi ma wo ho yɛ wo basaa daa ɛmfa ho nea ɛrekɔ so wɔ wɔn asetena mu. Wɔkasa tia wo, wɔbu sika so, wɔtwe wo aso sɛ wowɔ ahiade, wɔma wote nka sɛ woyɛ ketewa. Ɛno yɛ tebea soronko, na ɛhwehwɛ ahye a ɛyɛ den, akyirikyiri kɛse, na ɛtɔ da bi mmoa a efi abɔnten.
Ɛho nhia sɛ wode din to obi so daa. Hwɛ kɛkɛ, nokware mu, nea wugyina mu no. Anammɔn a ɛfata no gyina so.
Sɛnea wobɛbɔ wo asomdwoe ho ban, wɔ adeyɛ mu
Ɛmfa ho dummu biara no, nneɛma kakraa bi boa ankasa. Yi nea ɛfata.
Si gyinae sɛ hena na ɔto wo su
Nsesae a mfaso wɔ so paa no yɛ nea ɛda mu. Nnipa foforo su yɛ nsɛm a ɛfa *wɔn* ho, ɛnyɛ ahyɛde ma *wo*. Sɛ obi ba a abufuw ahyɛ no ma a, wo nipadua pɛ sɛ ɛyɛ saa ara. Wubetumi ahu saa twe no na woapo. Asɛm komm bi a nnipa bi de sie wɔ wɔn akyi: *ɛno yɛ wɔn ewiem tebea, ɛnyɛ me dea.* Ɛte sɛ biribi ketewa. Ɛtwa su-gye a ɛkɔ so kɛkɛ no mu wɔ bere pɛɛ a ɛrefi ase no.
Fa kwan kakra to mo ntam
Wubetumi adɔ obi na woasan atew dodow no so ara. Harvard Health, a ɛrekyerɛw fa abusuabɔ mu ɔbrɛ ho no, ka no tee: gyina obi akyi na to ahye sɛnea abusuabɔ no nyɛ adesoa pii. Sɛ adamfo bi frɛ wo wɔ ahohia mu bere nyinaa a, ɛho nhia sɛ wugyae biribiara bere biara. "Mepɛ sɛ mete eyi ho asɛm. Metumi afrɛ wo anadwo nnɔnson?" ma wɔn wʼaniberesoa ankasa na ɛsan de wʼawia no ma wo. Nsrahwɛ a ɛyɛ tiawa. Bi a ɛsua. Nantew na ɛnsen sɛ wobɛtena fam tenten. Akwantwemu nyɛ atirimɔden. Ɛno na ɛma wutumi kɔ so ba koraa.
Mfa wʼani nsi wɔn siesie so
Nnipa a wɔn su nyɛ fɛ daa no taa twe wo kɔ kontompo mu: wɔka wɔn haw, wode ano aduru ma, wɔkyerɛ deɛ enti a biara renyɛ adwuma, wobɔ mmɔden kɛse, wɔkɔ fam kɛse, na wofi hɔ a woabrɛ na ɛsono kwan bi so woahyɛ su a wonyɛe ho asodi. Wubetumi afi saa kontompo no mu. Wɔama wo kwan sɛ wode ayamye betie a wonkyɛ wo ho mma sɛ wobɛsiesie nkate a ɛnyɛ wo dea sɛ wobɛsiesie. "Ɛno te sɛ ade a ɛyɛ den paa" yɛ mmuae a edi mu. Wonni gye ho ka.
Hwɛ baabi a wofa nea ɛnyɛ wo dea to wo ho so
Ɔhaw a ɛwɔ ha pii fi asodi a ɛnnyɛ wo dea da a wofa to wo ho so mu. Mayo Clinic Health System kyerɛ sɛ daa daa ahopopo pii fi sɛ obi fa nnipa foforo nkate, nneyɛe, ne nsusuwii ho asodi. Bere a wuhu wo ho sɛ woresiesie sɛnea obi foforo te nka, worenantew kosua so, woredi kan abrɛ wʼamanneɛ ase sɛnea wɔn ani rentew a, ɛno yɛ nsɛnkyerɛnne. Wɔn anibue no yɛ wɔn dea sɛ wɔsoa.
Ka ahye no pefee, na fa kafrɛ no gu
Sɛ ehia sɛ woto ahye ankasa a, ɔkwan a nhwehwɛmu gyina akyi no yɛ nea ɛnyɛ fɛ nanso ɛyɛ adwuma. Ka nea wuhia, komm na tee. Mma wo nne so, mfa nkyerɛkyerɛmu pii mma, na ko tia su a ɛpɛ sɛ wokyerɛ deɛ enti kosi sɛ wobɛbrɛ. "Merennka me awaregyae ho asɛm wɔ aduan ase." "Mewɔ bɛyɛ sima aduonu nnɛ." "Momma yɛnnyae adwuma wɔ adwuma mu." Ahye a wokyerɛ ase akwan du nyinaa frɛ akasakasa fa biara ho. Ahye a woka no pɛnkoro, ayamye mu na kafrɛ biara nni mu, yɛ nokwasɛm a ɛfa sɛnea woyɛ ade ho kɛkɛ.
Hwɛ kwan sɛ akyiri yi wote nka sɛ afɔdi aka wo kakra. Saa afɔdi no yɛ teta na ɛnkyerɛ sɛ woayɛ mfomso bi. Ɛyɛ nkate a ɛfi ahonua foforo a wode reyɛ adwuma. Ɛyera bere a woyɛ no daa no.
San hyɛ nea wɔsɛe ma
Sɛ wuntumi nkwati onipa a ɔsɛe wo koraa a, te sɛ obusuani a mo nyinaa te baako anaa adwumayɔnko a ɔbɛn wo a, bɔ wo ho mmɔden hyɛ ma. Bere a wo ne nnipa a wɔma wo so no di no nyɛ sika berɛboɔ wɔ ha. Ɛyɛ ahwɛyiye. Su a ɛda obi a ɛgye wɔn su no koro no ara betumi agye nea ɛyɛ pa, enti hwehwɛ adamfo a ɔma woserew, obusuani a ɛyɛ mmerɛw sɛ wo ne no bɛtena. Sɛ wokɔ fie na wisie hua wo ho a, ɛno yɛ biribi. Sɛ wokɔ tena ogya foforo bi ho akyiri yi a, ɛboa ma efi.
Nea wobɛka ankasa
Nnipa pii nni ahye adwene ho ɔhaw. Wodi ɔhaw wɔ sima fa no mu bere a anim ankasa bi da wʼanim na nsɛm no mma. Enti ɛboa sɛ wode nsɛm kakra besie ansa na ehia wo. Wonni nsɛm bi a woama atena wo tirim. Wugye wo ho fi mmɔborɔdi a wode bɛyɛ no ho.
Bere a obi kɔ so twa anwiinwii koro no ho hyia:
- "Mihu sɛ eyi ahyɛ wo so paa. Minni siesie, nanso m'ani agye sɛ woaka akyerɛ me."
- "Mepɛ sɛ meyɛ aso pa ma eyi. Yɛbetumi de ato fam kakra na yɛasan afa bio akyiri yi?"
Bere a haw no dane nkonkonsa anaa obi a anka wompɛ sɛ wosɛe no:
- "Nokware ni, anka mempɛ sɛ mehyɛ wɔn ho."
- "Ɛno da mo baanu ntam. Mefi mu."
Bere a ehia sɛ wofi hɔ na wɔkɔ so:
- "Ɛsɛ sɛ mefi adi, nanso mewɔ wo ho dwen."
- "Momma yennyae ha nnɛ. M'ahye adu wɔ nneɛma a ɛyɛ den ho."
Bere a abisade bi bɛbɔ wo ka sen nea wowɔ:
- "Mintumi mfa eno nto me so mprempren."
- "Ɛno rennyɛ adwuma mma me."
Hyɛ nea ɛnni eyinom nyinaa mu no nso. Ɔkwan tenten a wode bɔ wo ho ban biara nni mu, nteaseɛ kɛse biara nni mu, kafrɛ a wɔde aboa kafrɛ so biara nni mu. American Psychological Association kyerɛ adeyɛ koro no ara wɔ ayaresa adwuma mu: gyina ansa na woapene so, na fa biribi te sɛ "ma mensan mmɛka eno ho asɛm nkyerɛ wo" gye wʼadagyaw. Mmuae tiawa kura mu. Nsɛm pii a wode bɛka no, na wode kwan pii a obi betumi afa so ne wo ako no rema no.
Sɛ saa nsɛm yi mu biara ka a ɛyɛ wo sɛ ɛyɛ animtiaabu a, ɛsɛ sɛ wohwehwɛ mu. Yɛn mu pii wɔtetee yɛn sɛ yɛmfa yɛn ankasa yɛn ahye nyɛ biribi a yɛsrɛ ho kafrɛ. Ɛnyɛ saa. Ahye a wode ayamye ka yɛ nneɛma a obu wom a wubetumi ama obi, efisɛ ɛka nokware kyerɛ wɔn fa nea wubetumi ne nea wuntumi nyɛ ho, na ɛnyɛ sɛ akyiri yi wobenya wɔn ho abufuw komm.
Sɛnea ɛte wɔ wo kotoku mu
Su bɔne pii mmfa onipa anim mma bio. Ɛfa screen so ba, wɔ kuw nkɔmmɔbɔ a ɛnna da, feed a ɛma abufuwhyew akatua, obusuani a ɔpue wɔ comment mu kɛkɛ sɛ ɔbɛko. Su-gye no yɛ adwuma denam telefon so te sɛ sɛnea ɛyɛ wɔ mukaase pon ho, na ɛtɔ da bi a ɛyɛ bɔne, efisɛ awiei nni mu na nne biara nni hɔ a ɛbɛbrɛ ano no ase.
Cleveland Clinic ankasa afotu a ɔde ma su-gye no ho ka sɛ wobɛtew media a wɔde di nkitaho ne kasɛm so. Ɛnyɛ sɛ wode wo ho behintaw wiase. Ɛyɛ sɛ wobɛpaw dodow a ɛhwie gu wo so, ne bere a ɛbɛyɛ. Nneyɛe kakraa bi boa kɛse. Ka nkɔmmɔ a ɛma wo ho yɛ wo basaa no ano to mu sen sɛ wobefi mu na woahyɛ asɛm ase. Si gyinae sɛ worenkenkan kasɛm wɔ mpa so, anaa anɔpa pɛɛ, anaa awiei pɛɛ. Gyae account a ɛma wʼakoma yɛ wo ya daa no akyidi, sɛ wopene so mpo a. Eyinom mu biara nyɛ guan a woreguan. Ɛyɛ ahye koro no ara a anka wode bɛto onipa ho, a wode redi dwuma wɔ afiri a ɛhyɛ wo nsam na edi wʼakyi baabiara so.
Bere a ɛsen onipa a ɔyɛ den
Ɔhye bi wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ yɛbɔ din pefee. Den yɛ biribi. Pirayɛ yɛ biribi foforo.
Sɛ obi a ɔwɔ wo asetena mu brɛ wo ase daa, na ɔhwɛ nea woyɛ anaa nea wuhu, na ɔma wusuro, na ɔdane wo nsɛm kosi sɛ wobɛyɛ adwene mmienu wɔ wʼankasa wo nkae ho, anaa ɔma woyɛ ketewa na ahopopo ka wo kɛse asram pii a, ɛno nyɛ su soronko a wode bɛyɛ wo ho komm. Ɛyɛ abusuabɔ a ɛrepira wʼakwahosan, na ɛho nhia sɛ wo nko ara siesie. Yaresafo (therapist) betumi aboa wo ma woahu nhyehyɛe no pefee na woahu wʼakwan ankasa, a ɔde ahobammɔ kwan ka ho. Sɛ eyi mu biara fa wo banbɔ ho hu ho a, ɛno yɛ ade a enti ɛsɛ sɛ wopɛ mmoa seesei, ɛnyɛ akyiri yi.
Na sɛ abusuabɔ a ɛyɛ den no twe no nkakra atwe wo akɔ baabi a ɛyɛ duru, sɛ wode wʼani nna, woresuro nna no, woate nka sɛ anidaso nni hɔ anaa adesoa no mfata sɛ wosoa a, mesrɛ wo, fa no sɛ nsɛnkyerɛnne a ɛyɛ. Ka kyerɛ dɔkota anaa adwene mu akwahosan ho onipa. Ka kyerɛ obi a wugye no di. Eyinom mu biara nkyerɛ sɛ woanni nneɛma so yiye anaa wo ho yɛ mmerɛw dodo. Ɛkyerɛ sɛ woasoa nea ɛsen nea ɛsɛ sɛ onipa baako soa, na nnipa bi wɔ hɔ a wɔn adwuma nyinaa ne sɛ wɔbɛboa wo ma woato fam.
Wo asomdwoe ho banbɔ nyɛ sɛ wobɛyɛ den anaa woato nnipa apam da. Ɛyɛ sɛ wokora wo ho mu kɛse a ɛbɛyɛ na biribi aka a wode bɛma nnipa a wɔfata, na nea edi kan no, wo ankasa.
Nea efi
- Cleveland Clinic, Your Emotions Are Contagious
- PLoS One, Susceptibility to positive versus negative emotional contagion (via PubMed Central)
- Harvard Health, Coping with relationship fatigue
- American Psychological Association, The benefits of better boundaries