Afotusɛm ntiantia
- Bɔ no din komm: Ahoɔyaɛ akyere me seesei ara.
- Twɛn simma aduonu ansa na waka biribiara.
- Bisa nkuranhyɛ, na ɛnyɛ sɛ wɔnnyae.
Obi sere wo hokafoɔ aseresɛm kyɛ kakra dodo. Adamfo bi din ba so daa. Wohunu mfoni mmienu a wɔamfa wo din anka ho, na nsuo nwunu ketewaa bi tɔ fa wo yafunu mu. Na woannhyehyɛ sɛ wobɛte biribi nka. Atenka no ankasa baeɛ, a ne mu asi pi, na afei ɛreka asɛm wɔ wo tirim.
Ɛno ne ahoɔyaɛ. Ɛka obiara ho kakra. Ɛyɛ atenka a ɛtaa ba mu baako, na saa ara nso na ɛyɛ deɛ, sɛ woka fa ho pefee a, aniwuo ka wo, na ɛno ara enti na mmom wɔyɛ ho biribi sen sɛ wɔbɛka ho asɛm. Nnipa hwɛ afiri wɔn fon mu. Wɔyɛ komm na wɔyɛ nwunu. Wɔhwehwɛ akasakasa fa biribi foforɔ koraa ho. Atenka no ankasa nyɛ ɔhaw no. Deɛ yɛde yɛ no na mpɛn pii ɛyɛ ɔhaw.
Saa asɛm yi fa sɛnea wobɛte deɛ ahoɔyaɛ yɛ ase, deɛ enti a ɛsɔ wo mu saa, ne sɛnea wobɛka akyerɛ onipa foforɔ ankasa a nkɔmmɔbɔ no ɛnnane asɛnnibea ho.
Ahoɔyaɛ ne anibereɛ nyɛ adeɛ korɔ
Yɛde nsɛmfua no di dwuma sɛ deɛ ɛyɛ pɛ, nanso ɛtwe adwene si ehu ahodoɔ mmienu so. Anibereɛ ne sɛ wopɛ biribi a obi foforɔ wɔ, n'adwuma, n'ahomeka, ne ne nkitahodie. Ahoɔyaɛ ne ehu a wusuro sɛ wobɛhwere biribi a wowɔ dada akyɛ obi foforɔ. Cleveland Clinic to ɛhyeɛ no pefee: anibereɛ fa nea wobɛnya ho; ahoɔyaɛ fa nea wobɛbɔ ho ban ho. Sɛ ahoɔyaɛ ka wo a, na wo mu baabi asi gyinaeɛ sɛ biribi a ɛsom wo bo wɔ asiane mu.
Ɛfata sɛ wodwene yei ho, ɛfiri sɛ ɛsakra sɛnea wohunu adeɛ no nyinaa. Ahoɔyaɛ a ɛbɛtwa wo mu no, ase pɛɛ, ɛyɛ sɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ wʼani ku ho. Wonnya ahoɔyaɛ wɔ nneɛma a wʼani nnye ho ho. Ɔhaw no firi aseɛ ɛberɛ a kɔkɔbɔ no bɔ dendendennen na ɛtaa ba sen sɛnea tebea no ankasa te.
Deɛ enti a ɛbɔ wo denden saa
Ahoɔyaɛ nkɔ nko. Mpɛn pii, ɛtena biribi a atwam dada na ɛyɛ komm so na ɛba.
Mpɛn pii, saa biribi no ne ahotoso a ɛnni hɔ, kokoa mu nne bi a ɛkeka sɛ *me so nnu, na akyire yi wɔbɛhunu.* Sɛ wonnye wo ara wo boɔ nni yie a, berɛ biara a emu nna hɔ no, wohunu no sɛ adanseɛ. Ani a wɔbɛto so no bɛyɛ atemmuo. Cleveland Clinic bɔ ahotoso a ɛnni hɔ ne wo ho boɔ a wobu no ketewa din sɛ nea ɛtaa hyɛ ahoɔyaɛ akyi kɛseɛ, ne toto a ɛkɔ so daa, kane hwammɔdie, ne, ɛtɔ da a, dadwene a ɛde ne ho bata biribiara a ɛbɛn ho.
Honam fam nso wɔ mu bi. Asiane ho nhyehyɛeɛ korɔ no ara a ɛhwɛ asiane ankasa so no nnhunu nsonsonoeɛ pa ara wɔ ɔsebɔ ne adwene a ɛka sɛ *anka wɔn ani bɛgye kyɛn sɛ mewɔ hɔ* ntam. Ɛtu ntɛm ara. Wʼakoma bɔ ntɛm, wʼadwene si pi, na wʼadwene firi aseɛ bɔ nsɛm a ɛnsii. Yeinom mu biara nyɛ suban mu sintɔ. Ɛyɛ kɔkɔbɔ dada a ɛreyɛ adwuma korɔ a ɛnim.
Na afei ɔhaw ankasa no nie. Ɛtɔ da a, ahoɔyaɛ kyerɛ biribi ankasa. Hokafoɔ a ɔde nokorɛ resie biribi anaa ɔretwe ne ho no tumi hyɛ ahoɔyaɛ a ɛyɛ nokorɛ mu. Atenka no mmfa asɛnkyerɛ mma a ɛkyerɛ wo sɛ ɛyɛ nkasee a ɛfiri wo kane anaa mmuaeɛ a ɛfata ma seesei tebea. Ɛno ne adwuma no: sɛ wobɛhunu deɛ wo ne no redi ansa na woayɛ ho biribi.
Toto afidie no
Ahoɔyaɛ bi wɔ hɔ a ɔne wo nkitahodie nni hwee yɛ na ɛfa skrini ho koraa. Wode wo nsa hwɛ, na deɛ ɛyɛ fɛ nko ara na ɛwɔ hɔ, obi akwamma a ɛnyɛ no den, obi hokafoɔ a ɔdɔ no, obi a ɛte sɛ nea ɔwɔ adeɛ a komm mu wusuro sɛ ɛnni wo hɔ. Toto ne ahoɔyaɛ akwe a ɛpɛ, na ewiase foforɔ yi de bi ba ma wo a ɛnni awieeɛ.
Afidie no ne sɛ, wode wo mfimfini a ayɛ basaa nyinaa toto afoforɔ akyi a wɔasiesie ho. Wonim akyinnyegyeɛ biara a woanya wɔ wo nkitahodie ho da. Wonnim wɔn deɛ mu biara. Enti akontabuo no akyea firi ahyɛaseɛ, na ɛba mu saa ara berɛ biara: obiara ahunu mu, na wo deɛ, wonhunuiɛ.
Sɛ wohunu yei a, ɛmma atenka no nyera, nanso ɛsesa sɛnea wo ne no di. Sɛ ahoɔyaɛ asorɔkye pue firi asɛm a wohunu wɔ intanɛt so, na ɛnyɛ berɛ ankasa a wo ne onipa ankasa wɔ mu a, ɛno yɛ nsɛm a mfasoɔ wɔ so. Mpɛn pii ɛkyerɛ sɛ atenka no fa wo ho, wo suro, sɛnea wote nka wɔ baabi a wogyina, na ɛnnfa biribiara a onipa a ɔda wo nkyɛn no ayɛ ho. Ɛtɔ da a, adeɛ a ɛyɛ ayamyɛ sen biara ne sɛ, wode fon no bɛto fam na woahwɛ onipa ankasa a ɔwɔ dan no mu, na ɛnyɛ akansifoɔ a wɔyɛ nsusuwansɛm a wɔwɔ ahwehwɛ no so.
Ansa na wobɛka asɛm biara, kɔ n'ase
Adwene a ɛba, ɛberɛ a ahoɔyaɛ foro no, ne sɛ wobɛsie no anaa wobɛto agu obi so. Abienu nyinaa dane ba wo so. Ahoɔyaɛ a wɔasie pue nkyɛn mu sɛ adwenemhunu ne akwansini. Ahoɔyaɛ a wɔto gu obi so no ba sɛ soboɔbɔ, na soboɔbɔ ma nnipa bɔ wɔn ho ban sen sɛ wɔbɛbɛn.
Enti anammɔntuo bi da ntam hɔ, na ɛyɛ wo nko ara dea.
- Hunu no a wonntie no. Sɛ atenka no ba a, bɔ no din pefee kyerɛ wo ho: *Ahoɔyaɛ akyere me seesei ara.* Saa din a wobɛbɔ ketewa no yɛ adwuma ankasa. Amoa mu mfoni ho nhwehwɛmu a adwene ho abenfoɔ frɛ no atenka din-bɔ kyerɛ sɛ, sɛ wode atenka hyɛ nsɛm mu a, ɛbrɛ dwumadie a ɛwɔ amoa kɔkɔbɔ dwaberɛm no ase. Sɛ wobɔ no din a, ɛnkyerɛ sɛ woreyɛ wo ho basabasa. Woresiesie wo ho.
- Twɛn ma foro no ntwam. Atenka a emu yɛ den biara mforo a ɛdi kan no na wode wo ho to so sua koraa. Ma no simma aduonu ansa na waka anaa woayɛ biribiara. Atenka a ɛte sɛ yei ho biribiara nhia mmuaeɛ a ɛba ntɛm ara.
- Bisa deɛ ɛrebɔ ho ban. Ahoɔyaɛ akyi no, mpɛn pii, ahiadeɛ bi a ɛyɛ mmerɛ na ɛda hɔ: sɛ wobɛte nka sɛ wɔapaw wo, sɛ wobɛte nka sɛ wowɔ banbɔ mu, sɛ wobɛte nka sɛ wo ho hia saa onipa yi. Hwehwɛ ɛno, na woahunu deɛ ɛfata sɛ woka ho asɛm ankasa.
- Yi anansesɛm no firi nokwasɛm no mu. Twerɛ deɛ wohunuu ankasa, wɔ ɔkwan pefee so, na twerɛ deɛ wʼadwene de asi so no nso wɔ soro. Ɛtokwan a ɛda saa nsɛm mmienu no ntam no na mpɛn pii ɛyɛ ɔhaw no nyinaa.
Yei nyɛ sɛ wobɛkasa ayi wo ho afiri atenka no mu. Ɛfa sɛ wobɛba nkɔmmɔbɔ no mu a wokura nokorɛ bi a wobɛka sen sɛ wode soboɔ a emu nna hɔ, a emu yɛ hye bɛba.
Sɛnea wobɛka ho asɛm ankasa
Nkɔmmɔbɔ no botaeɛ nyɛ sɛ wobɛtwe bɔhyɛ anaa wobɛdi nkonim ama obi apae mu aka biribi. Ɛyɛ sɛ wɔbɛhunu wo, na wobɛma onipa foforɔ no abɛn biribi a ɛyɛ mmerɛ. Ɛno sesa sɛnea wobɛbue wʼano.
Fa wʼankasa osuahunu di kan, na ɛnyɛ wɔn suban. Biribi enti na ayaresafoɔ kɔ so hyɛ "Me" kasa mu den. Sɛ wode *Mete nka* firi aseɛ sen *Wo deɛ daa* a, ɛbrɛ onipa foforɔ no ho banbɔ ase, ɛfiri sɛ worema no mpomma akɔ wo mu na ɛnyɛ soboɔ nhyehyɛeɛ. Mayo Clinic kyerɛ akokoɔdurokasa ɛkwan yi so: woka deɛ ɛyɛ nokorɛ ma wo, tee, a basabasayɛ nnim, na ɛno ne sɛ wobɛmene anaa woato ahyɛ obi so no ntam kwan ware. Fa "Wo ne wɔn di nkitaho daa" toto "Mete nka anadwo yi sɛ wɔnhunu me, na mehunuu sɛ ahoɔyaɛ reka me" ho. Deɛ ɛdi kan no de banbɔ ba. Deɛ ɛtɔ so mmienu no de nkɔmmɔbɔ ba.
Nneɛma kakra a ɛboa sɛ woduru mu a:
- Bɔ atenka no din na fa to wo ho so. *Mete ahoɔyaɛ nka, na menim sɛ emu bi yɛ me deɛ a ɛsɛ sɛ meyɛ ho adwuma.* Saa kasamu baako no yɛ adwuma ma dan no dwo sen sɛ wobɛsrɛ nkuranhyɛ ɔfa kɛseɛ.
- Bisa deɛ wohia no wɔ ɔkwan pa so. Ɛnyɛ "gyae kasa a wo ne wɔn di," na mmom "ɛbɛboa me sɛ mɛte sɛ yɛn ntam yɛ."
- Kɔ so pɛ sɛ wobɛte aseɛ sen sɛ wobɛbisa nsɛm sɛ ɔtemmufoɔ. Nsonsonoeɛ da "hwan ni?" a wɔka no sɛ nsɛmmisa a emu yɛ den, ne "ka wɔn ho asɛm kyerɛ me" a wɔka no ɔdɔ mu ankasa ntam. Nnipa tumi te deɛ wopɛ sɛ woka no.
- Paw berɛ no. Ɛnyɛ wɔ apontoɔ ase, ɛnyɛ nkra so, ɛnyɛ ɔdasuom a mo baanu nyinaa moabrɛ. Nkɔmmɔbɔ no kɔ yie ɛberɛ a obiara nhyɛɛ nsuo mu.
Nhwehwɛmu a ɛfa nkitahodie a ɛkyɛ ho no kɔ so si dua baako no ara so. The Gottman Institute, wɔ mfeɛ pii a wɔde asua adɔfoɔ ho akyi, hunuu sɛ deɛ ɛpaepae wɔn a wɔdi nkonim no mu titire ne sɛnea wɔdi mmerɛ a emu yɛ den, a wɔn ho nni banbɔ no ho dwuma, sɛ wɔdane kyerɛ wɔn ho wɔn ho anaa wɔdane firi wɔn ho. Sɛ wode ahoɔyaɛ ba pefee mu, brɛoo a, ɛyɛ ɔdane a wode kyerɛ. Sɛ woyɛ ho biribi wɔ kommyɛ mu a, ɛyɛ ɔdane a wode firi.
Mfasoɔ foforɔ a ɛyɛ komm nso wɔ soɔ, sɛ woka no pefee. Sɛ woma obi a wode wo ho to no so de nsɛm to deɛ wote nka no so a, ɛtaa yi ano no ntɛm sen sɛ wo nko ara wobɛsoa. Adɔfoɔ mmienu ho nhwehwɛmu baako hunuu sɛ, sɛ hokafoɔ bɔ wo atenka din a, ɛbrɛ ahohiahia ase sen sɛ wo ara wobɛbɔ din, na deɛ ɛfiri mu baeɛ no yɛɛ den ɛberɛ a saa hokafoɔ no yɛ ayamhyehyeɛfoɔ kɛseɛ. Sɛ obi hyia wo wɔ atenka no mu a, ɛboa. Ɛno bi enti na sɛ wode ahoɔyaɛ sie a, ɛyɛ no bɔne, na sɛ woka ho asɛm, ahwɛyie a, ɛtumi ma no yɛ ketewa.
Sɛ wo na wɔreka akyerɛ wo a
Nkɔmmɔbɔ yi afa foforɔ no nso ho hia. Sɛ obi a wodɔ no ba wo nkyɛn bɛka sɛ ahoɔyaɛ reka no a, saa berɛ no yɛ mmerɛ. Wɔde biribi a aniwuo ka wɔn ama wo, na sɛnea wobɛgye no kyerɛ wɔn sɛ nokorɛdie ho wɔ banbɔ wɔ wo nkyɛn anaa.
Mfomsoɔ no yɛ deɛ ɛda adi pefee. Sɛ wobɛdane wʼani. Sɛ wobɛbɔ wo ho ban. Sɛ wobɛfa atenka no sɛ soboɔ a ɛsɛ sɛ wɔbua ho asɛm sen sɛ ehu a ɛsɛ sɛ wɔtie. Yeinom nyinaa kyerɛkyerɛ adesua korɔ no ara: mfa wo nneɛma a ɛyɛ mmerɛ no mmrɛ me. Enti berɛ a ɛtɔ so foforɔ no wɔrenyɛ saa. Wɔbɛyɛ komm, na ahoɔyaɛ no bɛkɔ fam asie, baabi a ɛsɛe adeɛ pa ara.
Mmuaeɛ a ɛyɛ no yɛ brɛoo. Ɛho nhia sɛ wopene ehu no so anaa wopa kyɛw wɔ biribi a woanyɛ ho. Wobɛtumi ama onipa no ahunu ara kwa sɛ woateɛ wɔn na worenkɔ baabiara. "Mete deɛ enti a ɛyaa wo no ase, na mʼani gye sɛ woka kyerɛɛ me" nsɛe wo hwee na ɛtɔ ahotoso pii. Nkuranhyɛ a wode ma kwa, ansa na wɔabisa, taa ma ahoɔyaɛ adwene tɔ ne bo ase kɛseɛ sen nkuranhyɛ a wɔde nhyɛsoɔ atwe afiri wo mu. Yeinom mu biara nkyerɛ sɛ wobɛgye ɔhyɛ anaa ɔhwɛ sɛ ɔdɔ no boɔ. Ɛkyerɛ sɛ wode ahwɛyie bɛhwɛ atenka a ɛyɛ nokorɛ na ɛnni banbɔ so ɛberɛ a wɔde ba wo nkyɛn adwene pa mu.
Sɛ ahoɔyaɛ nyɛ deɛ ɛtaa ba bio a
Ɛhyeɛ bi wɔ hɔ, na ɛfata sɛ wonim baabi a ɛwɔ.
Ahoɔyaɛ a ɛtaa ba no twam. Wote nka, wote aseɛ, ebia woka ho asɛm, na ɛgo. Deɛ ɛhia ɔhwɛ pii no ne deɛ ɛfa biribiara so. Sɛ worehwɛ obi fon anaa baabi a ɔwɔ, worehia nkuranhyɛ berɛ biara na wonte nka da sɛ wɔahyɛ wo den, woredware kɔ nsɛm a ɛyɛ hu koraa mu nna dodoɔ so, anaasɛ wote nka sɛ ahoɔyaɛ redane abufuo a wontumi nni so pɛpɛɛpɛ a, ɛno nyɛ abrabɔ pa mu sintɔ. Ɛyɛ sɛnkyerɛnne sɛ atenka no atra tebea no so na ɛfata mmoa ankasa. Adwenemuhwɛfoɔ bɛtumi aboa wo ma woasan akɔ ne nhini so, na adɔfoɔ afotuo bɛtumi aboa nnipa mmienu ama wɔasan asiesie ahotoso a ahoɔyaɛ no kɔ so sɛe no.
Adeɛ baako bio, ɛfiri sɛ ɛho hia. Sɛ ahoɔyaɛ a ɛwɔ wo nkitahodie mu no ne ɔhyɛ suban, ɔhwɛ, ahunahuna, anaa biribiara a ɛma wusuro pɛn aba a, ɛno yɛ tebea a ɛsono no koraa, na ɛfata sɛ wobɛfrɛ obi a ɔboa nnipa a wɔwɔ nkitahodie a banbɔ nni mu. Ɛfata wo sɛ wobɛte nka sɛ wowɔ banbɔ mu wɔ nnipa a wodɔ wɔn no mu.
Ɛbɛtumi aba sɛ ahoɔyaɛ bɛsan aba wo nkyɛn. Ɛnyɛ hwee. Ɛnkyerɛ sɛ biribi asɛe wɔ wo mu anaa wo nkitahodie mu. Ɛkyerɛ sɛ wʼani ku biribi ho, na atenka no baa sɛ ɛrebɛka akyerɛ wo saa, a ɛnkɔ pɛpɛɛpɛ, sɛnea ɛyɛ no daa. Wo na wobɛsi deɛ ɛbɛsi akyire yi ho gyinaeɛ. Wobɛtumi ama no adi wo so, anaasɛ wobɛtie no, ahunu deɛ ɛyɛ nokorɛ, na woaka nokwasɛm no akyerɛ onipa a ɛsɛ sɛ ɔte.
Nea efi
- Cleveland Clinic, How To Deal With Jealousy
- The Gottman Institute, Research Overview
- Mayo Clinic, Being assertive: Reduce stress, communicate better
- National Library of Medicine (PubMed), You Name It: Interpersonal Affect Labeling Diminishes Distress in Romantic Couples