Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ABUSUABƆ · NTAWNTAW & SIESIE

Sɛnea Wode Anwiinwii Bɛto Gua A Wonkasa Ntia Onipa No

Nsonsonoe ankasa wɔ "saa ade yi nyɛ adwuma mma me" ne "wo na woyɛ ɔhaw no" kakyerɛ ntam. Baako bue ɔpon. Baako to mu denneennen. Sɛnea wode nea ɛhaw wo no bɛto gua na onipa no betumi ate ankasa no ni.

Man looking to woman sitting on black wooden bench in front of tall trees during daytime

Photo by Kelly Sikkema on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Drop "always" and "never" from your sentence.
  • Say "I felt" instead of "you are".
  • Raise one thing, then ask for a change.

Woakora mu nna pii. Nkukuwa no, nkrasɛm a aka akyi no, sɛnea wosii gyinae a wonka ho. Anadwo yi wuwie ka biribi, na wɔ sima aduasa mu no, mo baanu nyinaa moadu baabi a ɛyɛ tan. Wɔrebɔ wɔn ho ban, wo nso wode no rekɔ soro, na asɛm ankasa no, nea wopɛ sɛ wosiesie no, wonni ho nkɔmmɔ koraa.

Saa nea esii no ntaa mfa ho nea wode baeɛ no. Ɛfa sɛnea kasamu a edi kan no tɔɔ fam no ho.

Nsonsonoe wɔ anwiinwii ne kasatia ntam, na nsonsonoe no mfa ayamye anaa sɛ wobɛka wo tɛkrɛma ahɔm ho. Anwiinwii fa biribi a esii ho. Kasatia fa onipa ko a onipa no yɛ ho. "Wɔgyaw mukaase no ma ɛyɛɛ basaa bio na me bo afu" yɛ anwiinwii. "Woyɛ onihaw paa, wonsiesie hɔ da" yɛ kasatia. Nkukuwa koro no ara. Nkɔmmɔ a ɛsono koraa. Wobetumi asiesie nea edi kan no. Nea ɛto so abien no, ɛsɛ sɛ wobɔ wo ho ban tia, efisɛ woaka akyerɛ obi sɛ biribi nteɛ wɔ ne ho, na ɛkame ayɛ sɛ obiara nte saa nka nsusuw sɛ, *asɛm pa, ma minnwen ho.*

Adɛn nti na "wo" dum kanea no

Hwɛ nea ɛba wʼankasa wo nipadua mu bere a obi de "bere nyinaa wo" anaa "da wonyɛ" hyɛ ase. Biribi yɛ den. Wugu mmuae a wode betia so bere a wonwiei kasamu no mpo. Saa nipadua nyamu no ne ɔhaw no nyinaa, na onipa no nso wɔ bi.

Abusuabɔ ho nhwehwɛmuni John Gottman dii mfe pii hwɛɛ awarefo a wɔrekasa, na ne nsɛm a wɔtaa fa di no baako ne sɛ ɔkwan a nkɔmmɔ fa so fi ase no kyerɛ sɛnea ɛbɛba awiei wɔ bere pii mu. Mfiase a ɛyɛ den hyɛ bɔ sɛ awiei a ɛyɛ den bɛba. Ɔfrɛ onipa ko ho atua "kasatia" na ɔbobɔ no sɛ nhyehyɛe anan a ɛsɛe abusuabɔ komm no mu nea edi kan. Sɛnea Gottman kuw no ka no, kasatia sono anwiinwii a wobɛto, efisɛ anwiinwii fa asɛm pɔtee bi ho na kasatia yɛ "ɔtow a wɔtow onipa no ankasa."

Firi ni. Kasatia te sɛ nea ɛyɛ nokware kɛse. Bere a woapira a, "wo pɛ wo ankasa wo asɛm" betumi ayɛ nokware sen "me werɛ how," efisɛ ɔyaw no so na nea esii no sua. Nanso onipa-su atemmu no nyɛ mfaso sɛ ɛrehyew. Ɛka kyerɛ onipa no sɛ *woyɛ bɔne* sen sɛ *eyi anyɛ yiye,* na nea edi kan no, wuntumi nyɛ ho hwee. Biribiara nni hɔ a wode "wo pɛ wo asɛm" bɛyɛ sɛ wo ne no agye akyinnye.

Sɛnea anwiinwii a ɛtɔ fam ho te

Anwiinwii a obi betumi agye no taa wɔ afaafa pa abiɛsa. Ɛho nhia sɛ woka no nhyehyɛe so, anaa wokasa te sɛ adesua krataa. Ɛyɛ sɛ wode ka ho kɛkɛ.

  1. Ade pɔtee no. Bɔ nneyɛe ankasa no din, pɛnkoro, a nkyerɛkyerɛmu biara nka ho. "Wɔantua ka no wɔ bosome yi mu." Ɛnyɛ "wuntumi nnye wo ho nni wɔ biribiara ho da."
  2. Sɛnea ɛkaa wo. Ɛha na "me" yɛ n'adwuma. "Me ho yeraw me bere a mihuu late notice no." Woreka wʼankasa wʼosuahu, a obiara ntumi nnye ho akyinnye, sen sɛ wode botae bɛto wɔn so, a wɔbɛko atia.
  3. Nea anka wopɛ. Abisade, a ɛkyerɛ biribi a wobɛkɔ so sen biribi a wobegyae kɛkɛ. "Yebetumi de nkae nhyɛ hɔ na yɛakyɛ hena na ɔbɛhwɛ so?" Anwiinwii a abisade biara nka ho taa tɔ fam sɛ atemmu, efisɛ woabɔ nea ɛnyɛ yiye din na woagyaw onipa no a ɔnni baabi a ɔde bɛkɔ.

Enti sen sɛ "wuntumi nhwɛ sika so," ɛbɛn sɛ: "Wɔantua ka no wɔ bosome yi mu, na me ho yeraw me bere a krataa no baeɛ. Yebetumi ahu nhyehyɛe bi sɛnea ɛrenhwe onipa baako so?"

Hyɛ nea ɛnni mu no. "Bere nyinaa" biara nni mu. "Da" biara nni mu. Akyinnye fa nea enti a wɔyɛe biara nni mu. Wonyɛ sɛ wo bo mfuwii. Wokyerɛ abufuw no kwan kɔ tebea no so sen wɔn kra so.

Adɛn nti na "me" kwan no nyɛ deɛ ɛyɛ brɛoo kɛkɛ, na mmom ɛyɛ nokware kɛse

Nnipa bi te "fa I-statement di dwuma" sɛ ayamye nyansa, ɔkwan a wofa so tew ano sɛnea woremma obiara bo mfu. Nokware ni, ɛyɛ ɔkwan a ɛyɛ nokware kɛse a wode kasa.

Wunim wʼankasa wo nkate ankasa. Wunnim onipa no adwene ankasa. Sɛ woka sɛ "wo dwene me ho" a, woreka wɔn komam asɛm ho nsusuwii sɛ ɛyɛ nokwasɛm, na mpɛn pii no wuyɛ mfomso, anaa mpo wonhu mu fa kɛse. Sɛ woka sɛ "mete nka sɛ me ho nhia bere a nhyehyɛe no sesae a obiara anka ankyerɛ me" a, woreka ade baako pɛ a wowɔ ho tumi ankasa. Ɛno nti na ɛyɛ den sɛ wo ne no begye akyinnye. Ɛnyɛ asɛm a ɛyɛ brɛoo. Ɛyɛ nea ɛyɛ nokware kɛse.

Eyi ne nea yaresafo frɛ no assertive communication no koma, a wɔkyerɛ sɛ wokyerɛ wo ahiade ne wo nkate tee bere a wuda so bu onipa no. Mayo Clinic akwankyerɛ a ɛfa ahosroe ho de nhwɛso ketewa a ɛho da ma yɛn: ka "mempene so" sen "woadi mfomso." Baako kyerɛ wo gyinabea. Baako bu wɔn fɔ. Akyinnye koro no ara, nanso ɛyɛ hye soronko. American Psychological Association kyerɛ ahosroe saa ara, sɛ ɔkwan a ɛda nea wobɛmene wʼahiade ne nea wobɛhyɛ obi so afa nea wopɛ no ntam.

Anwiinwii a aboaboa ano bata

Anwiinwii bi wɔ hɔ a ɛkame ayɛ sɛ ɛtaa pue sɛ kasatia, na ɛsɛ sɛ yɛbɔ din efisɛ nnipa pii tɔ mu. Ɛyɛ nea woakora.

Ade ketewa no esii. Wonkae hwee, efisɛ ɛyɛɛ ketewa dodo sɛ wode bɛyɛ asɛm. Afei esii bio, na woyɛɛ komm bio, na seesei wowɔ folda. Bere a wubuee wʼano awiei koraa no, ɛnyɛ anadwo yi nkukuwa na woregye ho. Woregye abufuw a woamene no nnaawɔtwe abiɛsa atua, na ne nyinaa hwie gu onipa no so, efisɛ ade baako pɛ ntumi nyɛ nea ɛfata nkate dodow a ɛhyɛ akyi.

Eyi nti na "bere nyinaa wo" ne "da wonyɛ" yɛ nokware saa wɔ saa bere no mu. Ɛyɛ nokware ma folda no, bere a ɛnteɛ mma saa anadwo no mpo. Siesie no nyɛ sɛ wobɛte nka kakra. Ɛyɛ sɛ wobɛto ade ketewa no gua bere a ɛda so yɛ ketewa, bere a anwiinwii a ɛyɛ komm na ɛyɛ pɔtee no da so ne nea esii no sɛ. Anwiinwii a woto no ntɛm betumi atena sɛ anwiinwii. Anwiinwii a woakora bosome taa san pue sɛ onipa-su atemmu.

Sɛ wowɔ folda a ayɛ ma dada a, wobetumi aka ɛno nso. "Eyi sõ sen anadwo yi, na ɛno yɛ me dea efisɛ mantoa gua ntɛm. Metumi aka nhyehyɛe a mahyɛ no nso akyerɛ wo?" Saa kasamu no yɛ biribi a ɛyɛ nokware. Ɛfa wo fa a ɛwɔ kommyɛ no mu, na ɛkyerɛ sɛ nea ɛreba no yɛ ɔhaw a yɛn nyinaa bɛhwɛ, ɛnyɛ atemmu a wode rema.

Sɛnea wobɛyɛ eyi ankasa bere a wo bo afu

Sɛ wuhu nsonsonoe no ne sɛ woyɛ no saa bere no ara mu no yɛ adwumayɛ ho nimdeɛ abien soronko. Nneɛma kakraa bi a ɛma nea ɛto so abien no yɛ adwuma:

  • To ade baako gua. Sɛ wubue wʼano awiei a, ɔpɛ a ɛwɔ hɔ no ne sɛ wode biribiara bɛsoɛ. Ko tia no. Anwiinwii nhyehyɛe daa kenkan sɛ ɔtow a wɔtow onipa no, efisɛ siesie baako ntumi mmua ne nyinaa da. Yi nea ɛho hia kɛse mprempren.
  • Ma sima du a edi kan no nyɛ brɛoo. Ɛho nhia sɛ woyɛ brɛoo wɔ nkɔmmɔ no nyinaa mu. Ɛsɛ sɛ woyɛ brɛoo wɔ mfiase, efisɛ ɛno ne ɔfa a esi gyinae sɛ onipa no bɛkɔ so abue ne ho anaa ɔbɛyɛ ne ho dade. Fa sɛnea wote nka ne nea wopɛ di kan, ɛnyɛ atemmu.
  • Hwɛ wo bere. Ɛkame ayɛ sɛ ade titiriw biara nyɛ yiye bere a mo mu baako kɔm de no, wabrɛ, ɔrekɔ pon ano, anaa wanom nsa abiɛsa. "Mprempren yɛ, anaa bere pa bi wɔ anadwo yi?" nyɛ mmerɛwyɛ. Ɛyɛ nsonsonoe a ɛda nkɔmmɔbɔ ne ahyɛɛ ntam.
  • Kyere nsɛm a ɛkata biribiara so no. "Bere nyinaa" ne "da" yɛ ogyatuo a ɛdane anwiinwii kasatia. Bere a wote wo ho sɛ woreyɛ adwene sɛ wode bɛfa no, mpɛn pii no, woagyae nea esii ho asɛm na woahyɛ ase aka onipa ho asɛm. San kɔ ade pɔtee a esii ankasa no so.
  • Tena adeɛ a esii no so, ɛnyɛ ɔyareɛ no atemmu. "Woyɛ ohi-mu-onipa" yɛ ɔyare atemmu. "Bere a wosii nhyehyɛe no gyinae a wɔanka ankyerɛ me no, mete nka sɛ wɔato me gyaw" tena ade a esii ankasa no so. Atemmu hyɛ ntawntaw ase. Nsɛm a esii hyɛ siesie ase.

Bere a onipa no te no sɛ kasatia ara

Ɛtɔ da bi a woyɛ no yiye nanso wɔda so ara bɔ hu. Wokaa "me werɛ how" na wɔtee no sɛ "wopira me, woyɛ onipa bɔne." Ɛno ba, titiriw obi a wɔatena ase kasatia no ho, anaa obi a ɔwɔ nnaawɔtwe a ɛyɛ den wɔ ne ankasa mu.

Wuntumi nhwɛ sɛnea ɛbɛtɔ fam. Wubetumi apo sɛ wode no bɛkɔ soro. "Menka sɛ woyɛ ɔhokafo bɔne. Mereka akyerɛ wo sɛ ade baako yi haw me, efisɛ anka mɛka akyerɛ wo sen sɛ mɛyɛ komm." Sɛ woka pefee sɛ wonretow wɔn so a, ɛtumi twe nkɔmmɔ fi ɔhye no ano san ba mpɛn pii sen sɛnea wususuw. Na sɛ wɔsrɛ kafrɛ anaa wɔbɔ mmɔden siesie a, ma ɛnso. Botae no ne siesie, ɛnyɛ kokwaw a wɔbɛka. Nnipa a wodi ntawntaw no so na wɔhwere abusuabɔ no taa nhia.

Afiri a ɛwɔ ha ne sɛ wɔn anibue twe wo. Wɔbɔ wɔn ho ban, enti wugyae wʼanwiinwii a ɛyɛ komm na wofi ase di wɔn ho-banbɔ no asɛm, na seesei wo ne wɔn wɔ ntawntaw a ɛmfa nkukuwa no ho koraa mu. Bere a wote saa twe no a, bɔ din na san kɔ ade baako no so. "Yebetumi aka sɛnea mekae no ho asɛm. Meda so ara pɛ sɛ yesiesie asɛm ankasa no nso." Gyina abisade no so. Anibue taa kyerɛ sɛ ɔtow a edi kan no kaa. Na nnipa pii bɔ wɔn ho ase bere a wonya ahotoso sɛ wonni hɔ sɛ wobedi wɔn fɔ.

Ɛboa nso sɛ wobɛkae sɛ eyi yɛ ɔyɛ, ɛnyɛ su sɔhwɛ. Wobɛyɛ no basaa. Wobɛka asɛm a ɛyɛ den, woanu wo ho, na wode bɛsan aba sɛ "ɛno pueeɛ sɛ ɔtow, na anteɛ. Ma mensan nyɛ." Saa siesie no, sɛ wopene so sɛ wobɛsan aba ayɛ no bio no, betumi ahia kɛse wɔ bere tenten mu sen sɛ kasamu a edi kan no bɛyɛ pɛ.

Bere a ɛsen kasamu a wansiesie no yiye

Saa kwan yi yɛ ɔdɔ ho ɔhaw teta a ɛda hɔ, nkukuwa ne nhyehyɛe ne ɔyaw ketewa a ɛsan ba bere nyinaa no. Ɛfa nnipa baanu a wɔn ho dwo wɔn ho na wɔpɛ sɛ nneɛma yɛ yiye ho.

Sɛ ɛnte saa wɔ wo tebea mu a, nkɔmmɔbɔ nhyehyɛe biara nyɛ mmuae no, na ɛbɛyɛ mfomso sɛ yɛbɛkyerɛ baako. Bere a obi dane anwiinwii biara san kɔ wo so, ɔtwe wo aso sɛ wokasae, anaa ɔma wusuro sɛ wobɛto biribiara gua a, ɔhaw no nyɛ wo kasamu. Sɛ abusuabɔ ma wonantew kosua so, anaa wode biribi a ɛte sɛ ohi-mu anaa nea ɛnyɛ banbɔ redi a, ɛfata sɛ wo ne ɔboafo (counselor) anaa onipa a wɔatete no a obetumi de wʼani ahwɛ tebea no nyinaa ka ho. Na sɛ ntawntaw koro no ara kɔ so twa kɔnetwitwa ɛmfa ho sɛnea wode ahwɛyiye fi ase a, ɔhokafo yaresafo (couples therapist) nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woadi nkogu. Ɛno na ɛma nnipa pii sua sɛnea wobedi nkɔmmɔ a ɛyɛ den no a wɔnhwere wɔn ho wɔn ho wɔ mu.

Bɔhyɛ komm a ɛda eyi nyinaa ase no yɛ tee. Wowɔ ho kwan sɛ wopɛ biribi soronko na woda so ara wɔ kuw koro mu. Sɛ woka no pefee, a wonyɛ onipa no tamfo no, yɛ nneɛma a ɔdɔ wom a wubetumi asua ayɛ no baako.

Nea efi

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.