Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ABUSUASEM · NTAWNTAW & NSIESIE

Sɛnea Wobɛsan Asi Ahotɔsɔ Ase Wɔ Akyi a Wɔabubu Mu

Ahotɔsɔ sɛe ntɛm na ɛsa brɛoo. Sɛ wone nea wɔpiraa no anaasɛ wone nea ɔpiraa obi no, yei ne nea ampa ara ɛma abusuabɔ firi adwene a wɔn ani da ho so kɔ ahobammɔ mu bio, ne sɛnea wobɛhunu bere a ɛsɛ sɛ wopɛ mmoa.

A man sitting at a table talking to a woman

Photo by Vitaly Gariev on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Offer the truth before it's even asked.
  • Watch their actions over weeks, not words.
  • Answer the repeated question without going defensive.

Ahotɔsɔ yɛ nneɛma a wonhunu sɛ ɛwɔ hɔ kɔsi sɛ ɛbɛyera. Wugye di sɛ wo hokafo wɔ baabi a ɔka sɛ ɔwɔ. Wugye di sɛ adamfo a ɔfɛm wo sika no betua. Wugye to mu sɛ nnipa a wɔbɛn wo no yɛ sɛnea wɔda wɔn ho adi no ara. Afei biribi bubu saa gyidi no mu, na mpofirim ara worekenkan tete nkrasɛm bio, woresan resusuw nkyerɛmu a ɛyɛ daa ho, woda hɔ a wonna na woreyɛ akontaa wɔ asɛm a ɛnyɛ pɛpɛɛpɛ bio ho.

Saa tebea a ani da hɔ na ɛyɛ den no ma obi brɛ. Ɛyɛ nea ɛyɛ daa nso. Sɛ ahotɔsɔ bubu a, wo amene gyae sɛ ɔbɛfa abusuabɔ no sɛ baabi a ahobammɔ wɔ, na ɔfi ase fa no sɛ asiane a ɛsɛ sɛ wohwɛ so. Ɛnyɛ sɛ wo suro dodo anaasɛ wo yɛ mmerɛw. Woreyɛ sɛnea onipa yɛ bere a biribi a na ɔde ne ho to so no anya adan nea wontumi mfa ne ho nto so.

Nokware a ɛyɛ den ne sɛ ɛtɔ da a wobetumi asan asi ahotɔsɔ ase bio, nanso ɛnyɛ ntɛm na ɛnyɛ sɛ wopɛ no dodo. Wɔsan si ase denam adwuma pɔtee bi a nnipa baanu nyinaa yɛ, wɔ bere tenten bi a mpɛn pii ɛware sen sɛnea wɔn mu biara pɛ. Eyi nyɛ bɔhyɛ sɛ ɛsɛ sɛ wogye abusuabɔ biara nkwa. Ebinom mfata. Ɛyɛ asɛnka a ɛkyerɛ nea nokware nsiesie hwehwɛ ankasa, sɛnea wubetumi asi gyinae pefee sɛ ɛfata sɛ wobɔ mmɔden anaa, na sɛ ɛreyɛ adwuma anaa.

Nea ahotɔsɔ ankasa yɛ

Ɛboa sɛ wobɛyɛ pɛpɛɛpɛ wɔ nea ɛbubui ho, efisɛ ɛno na ɛkyerɛ wo nea ɛsɛ sɛ wosan si bio.

Ahotɔsɔ nyɛ atenka a ɛyɛ ahomeka. Ɛyɛ nkɔmhyɛ. Sɛ wugye obi di a, woreyɛ asnew komm sɛ wubetumi ada wo ho adi wɔ ne ho na ɔremfa ntia wo. Wugyae wo ho ban efisɛ wo ne saa onipa no abakɔsɛm ka sɛ ɛyɛ ahobammɔ sɛ woyɛ saa. Bubu ne nea ɛsi bere a nkɔmhyɛ no adan adan nokware, bere a wɔdaa wo adi na ɛbɔɔ wo ka. Ɛno akyi no, wʼadwene yɛ ade a ɛfata na egyae nea ɛsɛ no yɛ. Hwɛ a wohwɛ a woate nka no yɛ wo nkɔmhyɛ afiri a ɛrepoo sɛ ɛbɛhyɛ bɔ a enni nsɛm a ɛbɛboa bio.

Saa nsakrae no yi aniwu no bi fi mu. Wontumi nsi gyinae kɛkɛ sɛ wobɛsan agye di bio, sɛnea wontumi nsi gyinae sɛ wugye di sɛ ɔkwan bi yɛ ahobammɔ bere a ɛto fam wʼase akyi pɛɛ no. Ɛsɛ sɛ wonya gyidi no bio denam adanse foforo a ɛba mpɛn pii so. Eyi kyerɛ sɛ nsiesie nyɛ atenka asɛm titiriw. Ɛyɛ adanse a ɛboaboa ano brɛoo, na adanse gye bere ansa na ɛboaboa ano.

Adɛn nti na "Mepa wo kyɛw" nkɔ akyiri ɛno nko ara

Bɔnefakyɛ ho hia. Ɛno ara ntumi nsoa adesoa no nyinaa.

Nhwehwɛmufo ahwehwɛ eyi pɛpɛɛpɛ. Wɔ nsɔhwɛ bi a wonim no mu no, ɔbenimdefo Peter Kim ne ne mfɛfo hui sɛ sɛ bɔnefakyɛ besan asi ahotɔsɔ ase anaa no gyina mfomso a ɛyɛɛ no su so kɛse. Sɛ mfomso no fa tumi ho, mfomso, biribi a wɔantumi anyɛ, atemmu a ɛnteɛ a, bɔnefakyɛ taa boa, efisɛ ɛkyerɛ sɛ onipa no te nea ɛkɔɔ bɔne ase na ɔpɛ sɛ ɔyɛ yiye. Nanso sɛ mfomso no fa nokwaredi ho, atorɔ, sɛe, mmara a wɔboapa bui a, nsɛm nko ara nyɛ adwuma kakraa bi. Nnipa nya adwene pa sɛ obi a ɔpaw sɛ ɔdaadaa pɛnkoro no betumi apaw sɛ ɔbɛyɛ bio, na bɔnefakyɛ nsiesie saa adwene no.

Nea wɔahu a ɛto so abien a ɛsɛ sɛ wodwen ho wɔ hɔ. Wɔ ahotɔsɔ nsiesie ho nhwehwɛmu no nyinaa mu no, bɔnefakyɛ pa mpo taa nsan mfa ahotɔsɔ no nkɔ baabi a na ɛwɔ ansa na ɛbubui no. Ɛno betumi ate sɛ nea ɛnyɛ. Kenkan no ɔkwan foforo so: ahotɔsɔ nyɛ kanea a wɔsɔ na ɛsɔ bere a wɔde bɔnefakyɛ ma. Ɛyɛ gyinabea a ɛforo brɛoo, gyina adanse ahoɔden so. Bɔnefakyɛ no bue ɔpon no. Nea woyɛ wɔ akyi no na ɛfa mu.

Sɛ wone nea ɔbubui no a

Eyi ne agua a ɛyɛ den sɛ wobɛtena mu nokwarem, efisɛ biribiara a ɛwɔ wo mu pɛ sɛ ɔhaw no ba awiei. Sɛ woyɛ no ntɛm a, ɛno ne ɔkwan a ɛtaa ba a nnipa fa so ma ɛyɛ bɔne kɛse.

Asɛm titiriw a ɛwɔ ayaresabea akwankyerɛ mu, fi Mayo Clinic adwuma a ɛfa nsiesie wɔ awaresɛe akyi ho kosi Gottman Institute nhwehwɛmu a ɛfa awarefo ho no, ne sɛ nsiesie fi ase wɔ asɛm no nyinaa fafa so, ɛnyɛ fa bi so. Nneɛma kakra a ampa ara ɛsesa nneɛma:

  • Twa to, koraa, biribiara a "ɛno" yɛ. Sɛ awaresɛe wɔ hɔ, kɔkoam akontaabu, atorɔ a ɛrekɔ so a, ɛgyae, koraa, a wonnyae ɔkwan kokoam biara nni hɔ. Ahotɔsɔ rentumi nnyini wɔ sɛe a ɛda so ara wɔ hɔ so.
  • Fa ne mu duru nyinaa. Gye nea woyɛe to mu a wonni de nketenkete a ɛbɔ wo ho ban nka ho, "nanso na wonni hɔ," "na ɛnkyerɛ hwee." Nteɛmu betumi aba mfaso akyiri yi. Nea edi kan no, ɛsɛ sɛ onipa a ɔpirae no te sɛ wote nea woyɛɛ no pɛpɛɛpɛ ase, na worempɛ sɛ ɔhwɛ wo afɔbu so ma wo.
  • Nya abotare wɔ ne nsɛmmisa ho. Asɛmmisa koro no ara betumi asan aba mpɛn du. Saa ntiantia no nyɛ sɛ ɔretwe wʼaso. Ɛyɛ ntini a apira a ɛrehwɛ, bio, sɛ asaase no yɛ den anaa. Mmuae a ɛyɛ daa, ɛyɛ nokware, na ɛmmɔ wo ho ban no yɛ aduru no fa bi.
  • Ma nokware no nyɛ mmerɛw sɛ wobɛhwɛ ahwɛ. Fa pefee ma ansa na wɔabisa. Baabi a wowɔ, hena a wo ne no wɔ hɔ, nea ɛrekɔ so wɔ ade a ɛbubui no ho. Eyi te sɛ nea ɛnyɛ dɛ, mpo ɛbrɛ obi ase. Ɛno fata. Bere bi mu no, ɛsɛ sɛ wʼadwumayɛ a ɛyɛ pɛ no da adi, efisɛ onipa no ntumi nnye nto mu kɛkɛ bio.

Kɔkɔbɔ baako. Pefee a wɔde ma sɛ adanse no yɛ nsiesie. Pefee a wɔbisa sɛ ɔhwɛ a enni awiei, a ɔkwan biara a ɛbɛma no abrɛ ase nni hɔ no, ɛyɛ tebea soronko, na ɛyɛ nea afotufo betumi aboa mo baanu nyinaa asiesie pɛpɛɛpɛ.

Sɛ wone nea wɔpirae no a

Wonni obiara ka sɛ wobɛhyɛ bere pɔtee bi ama wʼahotɔsɔ. Ɛsan ba bere a ɛsan ba, na nhwehwɛmu no da no adi pefee sɛ ɛtaa san ba brɛoo. Wowɔ ho kwan sɛ wo werɛ da so ahow bere tenten wɔ akyi a onipa no te nka sɛ wapa kyɛw ara abu so.

Cleveland Clinic akwankyerɛ a ɛma onipa a wɔpiraa no fi baabi a nnipa taa toto so: yɛ wo ho yiye sɛ woasɔ eyi mpo ahwɛ. Sɛ wopaw sɛ wobɛyɛ abusuabɔ ho adwuma wɔ akyi a apira wo no hwehwɛ mmɔdenbɔ ankasa, na wobɛyɛ no yiye kɛse sɛ wonkyere wo ho fobu nso sɛ "wonnya ntwaa ho" da.

Nneɛma kakra a ɛboa wɔ saa fa yi:

  • Ka nea wuhia ankasa seesei, denneennen, wɔ kasa pefee mu. Onipa no rentumi nsiesie ntia gyinapɛn a onhu. "Mehia sɛ minim bere a nhyehyɛe sesa" yɛ adwuma. Anidaso a wonka a ɛkyerɛ sɛ ɔbɛte ase kɛkɛ no nyɛ adwuma.
  • Si ahye foforo a ɛboa wo ma wote nka sɛ wowɔ ahobammɔ, na hu sɛ wowɔ ho kwan sɛ eyi yɛ soronko wɔ kanee. Biribi sesaa. Nhyehyɛe no betumi ne no asesa.
  • Hwɛ wɔn nneyɛe wɔ bere mu sen wɔn nsɛm wɔ saa bere no. Nsɛm yɛ mmerɛw bere a ade bubu pɛɛ no akyi. Nneyɛe a ɛkɔ so wɔ adapɛn ne abosome mu na ɛyɛ adanse ankasa. Ahotɔsɔ yɛ atemmu a wonya fi adanse mu, ɛnyɛ akyɛde a ɛsɛ sɛ wode ma.
  • Bɔ wʼankasa nan ano ho ban. Nna, nnipa a wɔdwen wo ho, nneɛma a ɛma wugyina pintinn. Wontumi nhwɛ abusuabɔ pefee fi ɔbrɛ a ɛyɛ den koraa mu.

Bɔnefakyɛ, sɛ ɛba a, yɛ biribi a woyɛ fa wʼankasa ahofadi ho fa bi. Ɛnhwehwɛ sɛ wo werɛ fi, sɛ wode ahye biara to fam, anaasɛ wuyɛ sɛ apira no ansi da.

Ɛboa nso sɛ wobɛma nneɛma abien a ɛtaa fra mu no agyae mu. Bɔnefakyɛ yɛ biribi a esi wo mu, a wugyae nea abufuw no kura wʼankasa nkwa mu no mu. Mpatae yɛ abusuabɔ no ankasa nsiesie bio, na ɛhwehwɛ nnipa baanu a wɔresesa sɛnea wɔda wɔn ho adi. Wubetumi de obi bɔne akyɛ na woasi gyinae sɛ wo ne no rensan nsiesie. Wubetumi nso apaw sɛ wobɛsan asiesie ansa na bɔnefakyɛ aba ma ɛwie, na woama no abɛto wo bere a adanse no reba. Nhyehyɛe baako mpo nteɛ. Ɔhaw no fi ase bere a obi fa wʼabɔnefakyɛ sɛ ɛyɛ kwan a wɔde ama no a wɔde betra nsiesie no so, te sɛ nea wɔde abɔnefakyɛ ne nea wɔn ho da hɔ yɛ ade koro. Wɔnyɛ pɛ, na ɛnsɛ sɛ woyɛ sɛnea ɛnte saa.

Nea nsiesie ankasa te da biara

Ma wo werɛ mfi nneyɛe kɛse no. Ahotɔsɔ a wɔasan asi ase no yɛ mmere nketenkete, a ɛyɛ daa, a ɛsan ba a obi yɛ nea ɔkae sɛ ɔbɛyɛ.

Gottman Institute kyerɛ awarefo nsiesie wɔ akwan abiɛsa mu: pata, te ase, fam. Nea edi kan no, onipa a ɔde ɔhaw no bae no fa to mu koraa na ogye nea ɛbae no mu a onni de ne ho ban. Afei nnipa baanu nyinaa yɛ adwuma sɛ wɔbɛte wɔn ho wɔn ho ase bio, ehu ne ahiade a ɛhyɛ ntawntaw no ase, taa denam nkɔmmɔbɔ a ɛwɔ nhyehyɛe a ɛsi sobubu ananmu de "nea metee nka ni" no so. Akyiri yi pɛ na ɔbɛn ankasa san ba. Ɔkwan no ho hia. Wontumi ntumi nkɔ atenka a ɛbɛn so bere a apira no da so ara abue na wonsiesiei.

Nea ɛwɔ ne nyinaa ase no yɛ biribi a ɛyɛ mmerɛw na ɛyɛ brɛoo: wodan kɔ wɔn ho wɔn ho so wɔ mmere a ɛyɛ daa mu. Gye obu kakra a ɔrepɛ aniberɛ no so. Di bɔhyɛ ketewa no so. Yɛ baabi a wokae sɛ wobɛyɛ. Eyinom mu biara nyɛ nea ɛyɛ nwonwa wɔ ne nko ara. Wɔboa ano wɔ abosome pii mu a, ɛno ne sɛnea onipa amene san sua brɛoo sɛ saa abusuabɔ yi wɔ ahobammɔ bio.

Hwɛ kwan sɛ ɛrenkɔ pɛpɛɛpɛ. Adapɛn pa bi bɛba na afei da a ɛyɛ den bi a tete suro no san ba denneennen wɔ biribi ketewa bi ho. Saa nsantew no yɛ ɔyaresa su a ɛyɛ daa no fa bi, ɛnyɛ adanse sɛ ɛredi nkogu.

Nkɔmmɔbɔ ankasa a edi kan

Awarefo pii fa wɔ baabi efisɛ nkɔmmɔbɔ a edi kan no dan asɛnnibea, obi rebɔ kwaadu, obi rebɔ ne ho ban, obiara nni ahobammɔ akyiri yi. Ɔkwan a mfaso wɔ so kɛse no yɛ brɛoo na esua. Paw bere a ɛyɛ dwoodwoo, ɛnyɛ ntɔkwaw mfimfini. Ma ɛnyɛ tiawa. Onipa a wapira no kyerɛkyerɛ nea esii no mu wɔ ɔno ankasa osuahu fam, "bere a mehui no, migyaee nka a mete sɛ mewɔ ahobammɔ wɔ me ankasa fie," sen sɛ ɔbɛbɔ asɛm a wɔde bɔ no. Onipa baako no adwuma a ɛwɔ saa bere no yɛ sɛ ɔbɛfa ato mu na wasan akyerɛ pefee, akyerɛ sɛ ɔtee ankasa, ansa na ɔde biribi foforo ama.

Eyi ne nimdeɛ a Gottman nhwehwɛmufo frɛ no sɛ wodan kɔ wɔn ho wɔn ho so na ɛnyɛ wofi ho. Ɛte sɛ ade ketewa. Ɛyɛ nsonsonoe a ɛda nkɔmmɔbɔ a ɛbrɛ ɔhyew no ase ne nea ɛma ɛkɔ soro ntam. Worennya nneɛma nyinaa ano aduru wɔ nkɔmmɔbɔ baako mu, na ɛnyɛ ɛno na worepɛ. Worepɛ sɛ wobɛma ayɛ ahobammɔ a ɛdɔɔso sɛ wobɛyɛ nea edi hɔ no.

Bere a ɛsɛ sɛ wofrɛ mmoa

Nsiesie adwuma bi mu yɛ duru dodo sɛ nnipa baanu nko ara bɛsoa, na sɛ wopɛ mmoa a, ɛyɛ sɛnkyerɛnne sɛ woregye no aniberɛ.

Susu adwumayɛfo mmoa ho sɛ ade a ebubui no fa awaresɛe, nnaadaa a ɛrekɔ so, anaa biribiara a ɛmaa wote nka sɛ wonni ahobammɔ; sɛ ntɔkwaw koro no ara kɔ so twa ahyɛn a nkɔso biara nni mu; sɛ mo mu baako kɔ so bɔ mmɔden sɛ ɔbɛkasa na ɔbaako no kɔ so mua n'ano; anaasɛ sɛ apira no rekɔ wo nna mu, wʼadwuma mu, anaa nea wugye di sɛ wote no ho. Ɔyaresafo a wɔatete no wɔ awarefo anaa abusuabɔ adwuma mu, te sɛ Gottman anaa akwan foforo a adanse gyina akyi no, betumi akura nhyehyɛe a nnipa baanu a wɔapira no ntumi nkura mma wɔn ho. Mayo Clinic pɔtee kyerɛ awarefo a wɔrefi awaresɛe mu san ba no kwan kɔ afotufo a wanya osuahu wɔ saa ade no ankasa mu hɔ.

Na yɛ srɛ wo te eyi pefee. Sɛ ahotɔsɔ a abubui no de nneyɛe a ɛhyɛ obi so, ahunahuna, anaa ehu a ɛfa wo ahobammɔ ho bae a, ɛno nyɛ ahotɔsɔ haw a wɔnam abotare ne pefee so siesie. Ɛno yɛ ahobammɔ tebea, na wofata mmoa a wɔde sie a wɔayɛ ama saa ade no, ɛnyɛ asɛm a ɛboa wo ho.

Mmara biara nni hɔ a ɛka sɛ ɛsɛ sɛ wɔsan si ahotɔsɔ a abubui biara ase bio. Ɛtɔ da a, nea ɛyɛ nokware, ɛyɛ apɔwmuden no ne sɛ wodi ho awerɛhow na wugyae mu. Nanso bere a nnipa baanu nyinaa pɛ ankasa sɛ wɔbɛyɛ adwuma a ɛyɛ brɛoo, a ɛnyɛ nea ɛyɛ fɛ no, abusuabɔ san ba ampa, na ebinom san ba a ɛyɛ den sen kane no, efisɛ saa bere yi de boboo ahotɔsɔ no denam adwene mu, wɔ baabi a wohu, a ani da hɔ.

Mmeae a wɔnyaa nsɛm fii

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.