Afotusɛm ntiantia
- Agree on a pause signal while you're calm.
- Walk it off instead of rehearsing comebacks.
- Always come back when the time's up.
Akasakasa bi mu, bere bi wɔ hɔ a wuntumi nte onipa a ɔka no asɛm bio. Wuhu sɛ n'ano rekeka. Wunim sɛ ɔreyi nsɛm adi. Nanso wo koko mu ayɛ den, wo bogya na ɛrebɔ dennen wɔ wʼaso mu, na asɛm biara a ɛrefi wo mu no ano yɛ nnam sen sɛnea wopɛ. Woda so ara reka kasa. Woagyae adwene mmere bi ni.
Saa bere no wɔ din, na ɛnyɛ suban mu sintɔ. Adwene ho nimdefo John Gottman, a ɔde mfe pii hwɛɛ awarefo a wɔwɔ ntawntaw mu no, frɛ no flooding (nsuyiri). Wo nipadua adɔ akɔ kɔkɔbɔ mu koraa. Sɛ ɛba saa a, ɔfa a ɛwɔ wo mu a ɛtumi kɔ so pɛ sɛ ehu nneɛma, kari nea wo hokafo reka ankasa, na ɛhwehwɛ kwan a wobɛfa mu no yɛ komm. Ɔfa a ɔpɛ sɛ odi nkonim, ɔbɔ ne ho ban, anaa oguan no fa ban no.
Ahomegyebere ne ɔkwan a wonam so san nya wo ho ansa na woasɛe biribi. Ɔhaw ne sɛ nnipa dodow no ara yɛ no ɔkwan a ɛyɛ bɔne sen biara so: wofi mu de abufuw, wɔto pon mu, wɔtow "Me ne wo NKASA eyi ho bio" sɛ otuo a etwa to. Ɛno nyɛ ahomegyebere. Ɛyɛ ogyae a wɔde pon a wɔto mu, na daa ɛma asɛm a edi hɔ no yɛ den kɛse.
Ɔkwan pa bi wɔ hɔ. Ehia mmɔdenbɔ kakra, na ɛfata sɛ wosua, efisɛ ɛyɛ nimdeɛ kakraa bi a ɛsesa sɛnea ntawntaw kɔ so wɔ ofie ankasa.
Nea ɛreba wo nipadua so ankasa
Sɛ akasakasa bi mu yɛ hyew boro baabi bi a, wo nipadua nhyehyɛe kenkan no sɛ ɔhaw. Koma bɔ kɔ soro, ahokyere nkoraa bɔ kɔ soro, ntini yɛ den ma adwumayɛ. Gottman hui sɛ sɛ obi koma bɔ tra bɛyɛ mmra 100 wɔ simma biara mu wɔ abusuabɔ tebea mu pɛ a, wɔatra akɔ nsuyiri mu, na efi hɔ no, nkɔmmɔdi ankasa abɛn nni hɔ koraa. Wuntumi nsiesie ɔhaw wɔ saa tebea no mu. Mfiri a wɔde yɛ no bere tiawa mu nni hɔ.
Nea ɛsɛ sɛ wokura mu ni: wo nipadua hia bere ansa na asan aba fam, na ɛrenyɛ no prɛko esiane sɛ woasi gyinae sɛ wobɛyɛ ntease nti. Gottman nhwehwɛmu kyerɛ bere a ɛyɛ simma aduonu pɛɛ ansa na wo nhyehyɛe asan ahyɛ ase, na ɛno ara nso yɛ sɛ wode bere no ma ampa. Sɛ wode saa simma aduonu no di ntawntaw no ho dwuma bio, woyɛ wo mmuae ho ho mpɛn pii, na woboaboa adanse a ɛkyerɛ sɛ wo na woteɛ no ano a, wo koma da so ara bɔ kɔ soro na hwee nsesa. Wosan ba a wo bo afuw te sɛ bere a wokɔe.
Enti ahomegyebere ankasa wɔ adwuma abien. Gyae nkɔmmɔdi no ansa na ɛyɛ ɔhaw. Afei ma wo nipadua nya ahotɔ ampa, na ɛnyɛ sɛ wobɛgyae na woaboaboa abufuw ano.
Mo ne mo ho nyɛ ho gyinae ansa na ehia mo
Ade kɛse koro a ɛtetew ahomegyebere a ɛyɛ kronn ne nea ɛyɛ ya no ntam ne sɛ moyɛ no ho nhyehyɛe ansa, bere a mo baanu nyinaa ho adwo na hwee nhyehyeɛe.
Akasakasa mfimfini no, "Mehia ahomegyebere" betumi atɔ baabi sɛ "Meregyaw wo" anaa "Merebɔ wʼano mu." Ɛno nti na awarefo a wɔde di dwuma yiye no taa pene so, ansa na bere adu, sɛ wɔbɛyɛ sɛnkyerɛnne tea bi a ɛkyerɛ sɛ "Nsu ayiri me na mehia sɛ mefi ho kɔ." Ebetumi ayɛ asɛm bi. Ebetumi ayɛ nsa nyɛe bi. Gottman Institute kamfo kyerɛ sɛ momfa sɛnkyerɛnne a enni afã bɔ mu, sɛnea ɛbɛyɛ a sɛ mo mu baako de di dwuma a, ɔbaako no rente sɛ ɔtow hyɛ no so anaa ɔbu no animtiaa. Ɛyɛ adwinnade a wɔakyɛ, na ɛnyɛ akode.
Sɛ moyɛ ho nhyehyɛe a, mo ne mo ho mpene nneɛma a ɛyɛ kwa no nso so:
- Sɛnkyerɛnne a mo baanu nyinaa behu na moadi ni.
- Bere tenten bi a ɛbɛyɛ. Simma aduonu ne fapem no, efisɛ ɛno na nipadua hia.
- Bɔ a wɔbɔ sɛ wɔbɛsan aba. Eyi ne nea ɛho hia sen biara.
- Sɛnea "fi ho kɔ" te wɔ mo dan mu. Adan ahorow, ɔbankua mu nantew, abrannaa so.
Saa nea etwa to no, bɔ a wɔbɔ sɛ wɔbɛsan aba no, ɛno na ɛma ahomegyebere yɛ ahobammɔ sen sɛ ɛyɛ ahupoo. Sɛ wofi adi a awiei nni hɔ a, ɛma onipa a aka no nko ne asɛm a ɛyɛ hu sen biara no. "Mehia simma aduonu, na mɛsan abɛhwehwɛ wo" ka nea ɛyɛ abira kyerɛ wɔn: Merennyaw abusuabɔ no, meregyaw ɔhyew no.
Sɛnea wobɛfa baako ankasa
Frɛ no ntɛm, ɛnyɛ bere a ahuru no
Bere a eye sen biara a wobɛfi ho akɔ no ne ansa na woaka asɛm a ɛyɛ tan no, ɛnyɛ akyiri. Yɛn mu dodow no ara twɛn kyɛ dodo. Yehu sɛ nsu ayiri yɛn bere a yɛreteateam dedaw. Bɔ mmɔden sɛ wubehu no ntɛm, abogye a ayɛ den, adwene a ɛbɔ mmirika, ɔpɛ a wopɛ sɛ wutwa nkasa mu, na frɛ ahomegyebere no saa bere no. Ntɛm yɛ kronn bere biara.
Fa ogyae no ho asɛyɛde
Nsɛm no ho hia. "Ɛsɛ sɛ wo bo dwo" hyɛ ntawntaw foforo ase. "Nsu reyiri me na mepɛ sɛ meyɛ eyi yiye, enti mehia bere kakra" yɛ nea ɛne no bɔ abira. Worebɔ wo ankasa tebea din, ɛnyɛ wo de wɔn de. Woreyi adi sɛ nkɔmmɔdi no ho hia wo, ɛno nti na worebɔ ho ban afi wo nipasu a ɛrebɛsɛe no no ho.
Mfa ahomegyebere no nsiesie wʼasɛm
Ɛha na ahomegyebere dodow no ara komm mu di nkogu. Simma aduonu no botae ne sɛ ɛbɛma wo nipadua aba fam, na adwendwen a wokɔ so dwen ma ɛkɔ soro. Enti bere a worehome no, hyɛ da yɛ biribi a ɛbɛma wo bo atɔ. Nantew. To nnwom. Hohoro nkuku. Home brɛoo, a wuhome fi mu tenten. American Psychological Association akwankyerɛ a ɛfa abufuw ho no wɔ honhom koro mu: home brɛoo fi yam, asɛm a ɛma ahotɔ a wotĩ mu kyerɛ wo ho, baabi a asomdwoe wɔ a wode wʼadwene yɛ mfonini, kankyee a ɛyɛ mmerɛw a ɛma nipadua no go. Biribiara gye sɛ ntawntaw no ho ho mpɛn pii.
Sɛ wuhu sɛ wʼadwene resan akɔ "na ade foforo bio" so a, ɛyɛ daa. Hu na san fa kɔ nea ɛbrɛ wo bo ase no so. Worenkwati asɛm no. Woresiesie wo ho ma woatumi adi ho dwuma.
San bra
Sɛ bere no so a, san bra, sɛ ebia ɛrebɛyɛ sɛ wobɛka sɛ wohia bere tenten kakra mpo a. Mma simma aduonu ahomegyebere ntware nnabɔne abiɛsa kommyɛ a ɛma ade no nyinaa funu no mu. Sɛ wosan ba no ne ɔfa a ɛkyekye gyidi bere bi akyi. Ɛkyerɛkyerɛ mo baanu sɛ ɛnsɛ sɛ nkɔmmɔ a emu yɛ den ba awiei sɛ obi yera.
Bere a wo ne onipa a wogyaw no
Sɛ woyɛ onipa a wɔregyaw no a, ɛyɛ den ampa. Wo hokafo fi ho kɔ na aka wo nko ne adrenaline no nyinaa a baabi a wode besi nni hɔ. Ɔpɛ a ɛwɔ wo mu ne sɛ wubedi wɔn akyi, awie asɛm no, abisa sɛ wɔntena. Bɔ mmɔden sɛ worenyɛ saa.
Sɛ mo baanu nyinaa penee so ansa a, ma sɛnkyerɛnne no nkyerɛ nea mosii gyinae sɛ ɛkyerɛ no. Fa simma aduonu koro no ara ma wo ankasa wo nipadua mma ɛnto. Wɔnnnyaw wo. Mo baanu nyinaa reyɛ ade a ɛma nkɔmmɔdi no tumi tena ase. Ɛte sɛ akwantende wɔ bere no mu. Ɛyɛ ɔkwan a mode ka mo ho bom ara kosi sɛ mobesiesie nea ɛsɛe no.
Nsɛm bi a ɛsɛ sɛ wɔbɔ ho din
Nokware kɔkɔbɔ bi wɔ ha. Ahomegyebere yɛ adwinnade ma nnipa baanu a wɔn baanu nyinaa rebɔ mmɔden, wɔn baanu nyinaa de wɔn ho ahyɛ sɛ wɔbɛsan aba, wɔn baanu nyinaa reko atia ɔhaw no, ɛnyɛ wɔn ho wɔn ho. Ɛyɛ ɔkwan a wode di ɔhyew a ɛyɛ daa a efi sɛ obi a wodɔ no ho asɛm haw wo no ho.
Ɛno yɛ soronko fi abusuabɔ a wɔde ogyae di wo so, baabi a wɔde ahomegyebere yɛ asotwe, baabi a wote nka sɛ wusuro sen sɛ wo bo afuw kɛkɛ, anaa baabi a ntawntaw koro no ara nsiesie da, sɛnea ɛte biara a wode no di dwuma yiye. Sɛ ntawntaw a ɛwɔ ofie taa ma wusuro, wʼadwene mu yɛ den, anaa wʼani nnye a, home kwan nyɛ mmuae a wuhia. Awarefo ho adwenefo betumi aboa mo asua saa nimdeɛ yi abom, na sɛ ehu biara wɔ hɔ ma wo ahobammɔ a, sɛ wobɛkɔ adwumayɛni anaa mmoa ahama nkyɛn no yɛ ɔkwan a ɛyɛ akokoduru. Sɛ wubehu bere a adwinnade nso a, ɛno ankasa yɛ nyansa bi.
Yɛn mu dodow no ara fam de, adesua no sua na yebetumi de adi dwuma kɛse. Bere bi nsu beyiri wo. Obiara te saa. Nea ɛsesa biribiara ne sɛ wobenya baabi a wode saa bere no besi a ɛnyɛ onipa a ɔne wo di nkitaho no mu.
Nsɛm a wonyae mu
- The Gottman Institute, Manage Conflict: The Art of Compromise (Part 4)
- The Gottman Institute, How to Practice Self-Soothing
- American Psychological Association, Strategies for controlling your anger