Afotusɛm ntiantia
- Breathe in for four, out for six.
- Write anything true to unstick the freeze.
- Sleep the night before, skip the cram.
Sɔhwɛ no fi ase na w'adwene yɛ pan. Wutumi fa wo memo no kratabɛ wɔ wʼani so, highlighter no kɔla, baabi a mmuae no tenaa wɔ line no so. Mmuae no ankasa akɔ. Wo koma reyɛ dede, wo nsa fɔ fɔ, na nne ketewa bi reka amane no ho asɛm dedaw. Bere koro no ara mu no, dɔn no kɔ so nantew.
Sɛ ɛno yɛ nea wonim a, wowɔ nnipa pii pa ara mu. Nsɔhwɛ ho dadwen ba mmofra a wɔwɔ asɛsɛw mu ne nnipa a wɔreyɛ doctorate ho ban so. Ɛnyɛ sɛnea wobɔɔ mmɔden anaa dodow a ɛsom wo bo no ho asɛm. Ɛyɛ adeyɛ ho dadwen su titiriw bi, na fã a ɛyɛ atirimɔden no ne sɛ ɛtaa to nnipa a wɔrebɔ mmɔden sen biara so.
Asɛmpa no ne sɛ wobetumi ayɛ ho biribi. Ɛnyɛ denam sɛ wobɛma ɛho nhia wo kakra so, na ɛnyɛ nyansakwan bi a ɛbɛma woasuro biribiara so. Ɛyɛ denam sɛnea wobɛte nea wo nipadua reyɛ ankasa ase, na woama no nsɛnkyerɛnne kakra a emu da hɔ sɛ ɛyɛ asomdwoe sɛ wode wo ho to fam.
Nea enti a w'amene paw bere a ɛyɛ bɔne sen biara gyae
Dadwen, ne nnyinaso mu, yɛ wo nipadua a ɛresiesie ne ho ama amanehunu bi. Ɛhyɛ wo ma adrenaline sɛnea wubetumi atu mmirika ntɛm anaa woabɔ den. Koma bɔ kɔ soro, ahome yɛ ntɛm, mogyamogya kɔ soro. Saa nhyehyɛe no yɛ nwonwa bere a amanehunu no yɛ aboa a ɔretow ahyɛ wo so.
Sukuu mark a ɛyɛ bɔne nyɛ aboa a ɔretow ahyɛ wo so. Sɛnea mmofra adwene ho ɔyaresafo Ethan Benore a ɔwɔ Cleveland Clinic ka no, wo nipadua rehu mark bɔne ho amanehunu na afei ɛrebua so dodo. Wunya nipadua mu amanehunu a edi mu ma tebea a ɛhwehwɛ nea ɛsono koraa: sɛ wobɛtena dinn na woadwen nea wunim ho komm.
Saa ntease a ɛda ntam no ne ɔhaw no nyinaa. Ahoɔden koro no ara a anka ɛbɛboa wo ma woatu mmirika no siw hoɔmanaɛkae kwan ankasa. Bere a wo amene ahonhom reteɛteɛm no, w'amene fã a ɛkɔfa fomula a woakora so anaa abakɔsɛm a ɛyɛ afe mu ade no yɛ komm. Nimdeɛ no nyerae. Ɛkwan a ɛkɔ ho no na asiw.
Adwene su bi nso wɔ hɔ a egu eyi so ngo. Adwene fi ase yɛ dadwen mmom sɛ ɔbɛyɛ ɔhaw no ho adwuma. "Mɛdi nkogu." "Obiara awie dedaw." "Daa me ho yɛ pan wɔ eyinom ho." Wo nipadua kenkan saa adwene no mu biara sɛ amanehunu ho adansedi foforo, nea ɛma kɔkɔbɔ no kɔ soro, nea ɛma adwenekae yɛ den, nea ɛma adwene a ɛyɛ hu foforo ba. Na ɛkyim saa.
Wɔ dan no mu, bere a ɛreyɛ adwuma dedaw
Ɛtɔ da bi wuntumi nsiesie wo ho mfi mu efisɛ woatena hɔ dedaw, woɔfɔ. Nea ɛsɛ sɛ woyɛ wɔ simma ɔha aduɔkron a edi hɔ no ni.
- Fa peni no to fam na home fi mu brɛoo. Ahome tenten a ɛyɛ brɛoo a wode fi mu yɛ nsɛnkyerɛnne ntɛm sen biara a wubetumi de akɔma wo nipadua sɛ amanehunu no awie. Home kɔ mu sɛ wokan anan, fi mu sɛ wokan asia anaa nea ɛboro saa. Yɛ no mpɛn abiɛsa anaa anan.
- Te wo nan a ɛwɔ fam ne wo tenae a ɛwɔ akongua no so nka. Sɛ wobɛbɔ baabi a wo nipadua wɔ ankasa din no twe wo fi adwene a ɛrekyim no mu san ba dan no mu.
- Huruw kɔ asɛmmisa a wubetumi abua so. Ɛho nhia sɛ wode toatoa so. Sɛ wobenya mmuae pa baako a, ɛkae wo amene sɛ nimdeɛ no da so wɔ mu, na saa nkonimdi ketewaa no brɛ amanehunu kenkan no ase.
- Kenkan dadwen no, na afei to fam. Sɛ "Mɛdi nkogu" ba a, ɛho nhia sɛ wo ne no di akasakasa. Hu no, frɛ no dadwen adwene na ɛnyɛ nokwasɛm, na fa w'adwene san kɔ asɛmmisa a ɛwɔ w'anim no so.
- Sɛ nsɛm no da so ara remmra a, kyerɛw biribiara a ɛyɛ nokware fa asɛmti no ho. Peni no nteɛ taa wuruwuru komm no kwan yiye sen sɛ wobɛtena hɔ apere wo ho.
Eyinom mu biara nyɛ sɛ wobɛhyɛ wo ho sɛ wo ho nnwo. Ɛyɛ sɛ wobɛba fam pae baako, a ɛdɔɔso ma woadu mmuae a edi hɔ no ho. Ɛno ne nea wuhia. Mmuae baako, na afei nea edi hɔ.
Nea ɛboa ankasa nnawɔtwe a edi anim no mu
Bere no mu nnoɔma no yɛ adwuma yiye bere a fam a ɛwɔ wɔn ase no tim. Nnawɔtwe a edi nsɔhwɛ kɛse anim no ne baabi a wokyekye dadwen no anaa wosɛe no pii.
Siesie wo ho ɔkwan a wutumi te nka. Adesua ankasa a wɔatete mu wɔ bere mu ne dadwen-brɛaseyɛ a ɛyɛ nokwa sen biara a ɛwɔ hɔ, ne fã efisɛ biribiara nko atia "Mensiesiei me ho" nne no sɛnea sɛ woasiesie wo ho ankasa no yɛ. Sɛ wode anadwo a edi anim no sua biribiara wɔ bere tiawa mu a, ɛyɛ nea ɛne no bɔ abira: ɛhyɛ wo ehu a ɛyɛ den sen biara no mu den na ɛsɛe wo nna bere koro mu. Baabiara a wubetumi a, yɛ sɔhwɛ a wode hoɔ wo ho wɔ tebea a ɛte sɛ nea ɛyɛ nokware mu, sɛnea sɔhwɛ no su renyɛ ade a ɛyɛ nwonwa bio.
Bɔ wo nna ne w'aduan ho ban. Nna ne bere a adwenekae tim, enti anadwo a wonna no de nea wonyaa mu ankasa a enti woanna no san ma. Anɔpa aduan a protein bi wɔ mu ma wo mogya asikre tim kakra, nea ɛma wo su ne w'adwenesi tim. Eyinom te sɛ nea ɛyɛ mfiase dodo a ɛnsom bo. Ɛsom bo kɛse.
Yi wo nsa fi mark no so kakra. Benore ka asɛm bi a ɛyɛ mmerɛw sɛ wobɛto twene na ɛho hia sɛ wotena ho: adesua botae ne nkɔso, na awiei no ɛno som bo sen krataa fua biara. Bere a nsɔhwɛ gyae sɛ ɛyɛ atemmu a ɛfa wo bo a ɛsom no na ɛdan hokwan foforo baako a wode kyerɛ nea woasua no, amanehunu no tew. Saa adwene nsakrae no nyɛ adwuma denam ahoɔden so. Ɛyɛ adwuma denam sɛ woka kyerɛ wo ho, sen pɛnkoro, kosi sɛ wo fã bi begye adi.
Yɛ ahodwoyɛ no ho dwuma ansa na wuhia no. Ahome brɛoo anaa wo ho a wode si fam bere tiawa yɛ adwuma yiye paa wɔ ahohia mu bere a wo nipadua nim adeyɛ no dedaw. Simma baako anaa abien da biara, bere a biribiara nni kaw mu, kyekye su no. Afei ɛwɔ hɔ ma wo bere a kratabɛ no si fam.
Ma wo nipadua nkɔ. Anantew, mmirikatu, biribiara a ɛhyew ahokyere kemikal no bi gyaw wo a wo fam tim kakra ansa na woakɔ mu. Eyi nyɛ apɔwmuden ho asɛm. Ɛyɛ sɛ wobɛma adrenaline no baabi a ɛbɛkɔ.
Ma awofo a wɔrehwɛ ɔba a ɔrepere
Sɛ ɛyɛ wo ba na ɛnyɛ wo a, nneɛma kakra boa na nneɛma kakra pira komm. Sɛ wofa nea ɛhia no so denneenen ("saa sɔhwɛ yi ho hia ankasa") no taa de ngo ka ho. Nea ɛboa ne nea ɛne no bɔ abira: sɛ woma wɔn tim. Ma da a wɔda no nyɛ daa, ma wɔn aduan pa, kyekye baabi a ɛyɛ komm a wosua, na kyerɛ anigye ankasa wɔ nea wɔresua ho mmom sɛ mark a ɛba ho nko ara. Wo ahodwo yɛ biribi a wɔbɛtumi afɛm. Mmofra kenkan yɛn dadwen ntɛm sen yɛn nsɛm.
Hwɛ akyiri-kɔ, yam yaw ne ti yaw ansa na sɔhwɛ nna aba, anaa nna a ɛrebubu. Ɛnonom yɛ nsɛnkyerɛnne sɛ dadwen no anyin asen nkurankuran.
Bere a ɛyɛ kɛse sen ahopopo
Ahopopo kakra ansa na sɔhwɛ kɛse aba yɛ daa, ɛyɛ mfaso mpo. Ɛhwɛ wo ano. Line a ɛsɛ sɛ wohwɛ ne bere a dadwen no gyae sɛ ɛhwɛ ano na efi ase fa biribiara: bere a ɛhaw nna, sukuu anaa adwuma, wo tumi a wode bɛtena ase ayɛ sɔhwɛ mpo, anaa bere a ehu no kɔ nna ne nnawɔtwe a atwa ho ahyia no mu.
Sɛ wowɔ hɔ a, ɛho hia sɛ wode ba dɔkota anaa adwenemyiye ho nimdefo nkyɛn, na ɛno nyɛ ɔkwan a etwa to anaa nsɛnkyerɛnne sɛ biribi yɛ wo bɔne. Ayaresa a wɔayɛ ama dadwen, titiriw nea ɛyɛ adwene a ɛyɛ dadwen ne nipadua kɔkɔbɔ no nyinaa ho adwuma bom no, boa nnipa pii, mpɛn pii ntɛm. Sukuu ne sukuupɔn nso betumi ahyehyɛ mmoa ankasa, te sɛ bere foforo anaa dan a ɛyɛ komm, efisɛ nsɔhwɛ ho dadwen betumi afata. Sɛ wobisa saa mmoa no a ɛnyɛ pae mu ka sɛ woyɛ mmerɛw. Ɛyɛ ade koro no ara sɛ woasiesie wo ho aba. Ɛyɛ sɛ wobɛhwɛ ahu sɛ sɔhwɛ no susuw nea wunim, na ɛnyɛ sɛnea wo kɔkɔbɔ no nne yɛ den.
Na wonim no nnɛra anadwo. Sɛ wɔbrɛ kɔkɔbɔ no ase a, wubetumi anya nim no ɔkyena nso.
Mmeae a wonyaa nsɛm fi
- Cleveland Clinic, How To Help Your Child Overcome Test Anxiety
- Cleveland Clinic, Answers for Test Anxiety with Ethan Benore, MD
- American Psychological Association, 11 healthy ways to handle life's stressors
- Anxiety and Depression Association of America, Teens and College Students