Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ABUSUA, NNAMFONOM NE GYAEE · AWERƐHOƆ

Sɛnea Wobɛgyina Adamfo a Ɔredi Awerɛhoɔ Akyi

Obi a wodɔ no ahwere obi a ɔdɔ no, na wusuro sɛ wobɛka asɛm a ɛnyɛ. Sɛnea wobɛkɔ ne nkyɛn nanso ni, nea ɛboa ankasa, nea ɛsɛ sɛ wotwa fa so, ne sɛnea wobɛkɔ so akɔ ne nkyɛn bere a obiara akɔ komm akyi.

Four friends walking together in a park

Photo by Vitaly Gariev on Unsplash

Sɛ woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho a, ɛnyɛ wo nko ara. Wɔ US no, frɛ anaa mena 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), mena HOME741741 (Crisis Text Line), anaa frɛ 911 wɔ amanehunu bere mu.

Afotusɛm ntiantia

  • Check in months after everyone else stops.
  • Offer something specific, not 'anything'.
  • Say their lost person's name.

Wʼadamfo maame wuu Benada. Anaa wɔn awareɛ baa awieeɛ, anaa abofra no amma, anaa kraman a na wɔwɔ no mfeɛ dunan no, wɔmaa no daeɛ saa anɔpa no. Wopɛ sɛ wode wo nsa ka no. Na afei woyɛ basaa, efisɛ wo fa bi a ɛyɛ komm na ehu wɔ mu no agye adi sɛ asɛm a ɛyɛ pɛ koraa wɔ hɔ a wode bɛka, na sɛ wuntumi nhu a, wobɛsɛe biribiara kɛse.

Enti ade a edi kan a ɛsɛ sɛ wuhu ni, na ɛyi nhyɛsoɔ no fi so: asɛm a ɛyɛ pɛ koraa a wode bɛka nni hɔ. Obiara nni nsɛm a ɛsiesie eyi, efisɛ biribiara nsiesie eyi. Nea nnipa a wɔredi awerɛhoɔ kae, mfeɛ pii akyi, nyɛ obiara kasa a ɛyɛ fɛ. Wɔkae onipa a ɔbaeɛ. Wɔkae onipa a ɔtena hɔ.

Ɛno ne adwumayɛ no nyinaa, ampa. Wonni hyɛ sɛ wobɛyɛ onyansafoɔ. Ɛsɛ sɛ wowɔ hɔ.

Dɛn nti na eyi yɛ den saa

Sɛ wode wo nsa ka onipa a ɔredi awerɛhoɔ a ɛhaw wo a, wonyɛ nwini anaa wonnyaee. Woyɛ onipa. Yɛn mu dodow no ara, wɔankyerɛkyerɛ yɛn sɛnea yɛyɛ eyi da. Yɛnyiniiɛ wɔ amammerɛ bi a ɛfa owuo sɛ ade a ɛsɛ sɛ wɔyi fi hɔ ntɛm ho, enti yɛduru obi dapɛn a emu yɛ den sen biara mu a yenni akwankyerɛ na ehu pii ka yɛn.

Ehu no taa te sɛ eyinom mu baako. *Mɛkae wɔn na mama wɔasu.* *Mɛka asɛm a ɛnyɛ.* *Memmɛn ne ho sɛ mɛhyɛn mu.* Hwɛ sɛ eyinom mmiɛnsa nyinaa fa wʼahokyere ho, ɛnyɛ wɔn ahiadeɛ. Ɛnyɛ animka. Ɛyɛ ade a mfaso wɔ so sɛ wuhu, efisɛ sɛ wuhu a, wubetumi de ato fam.

Worenkae wɔn. Awerɛhoɔ ho nhwehwɛmufoɔ ne adɔkotafoɔ da pefee wɔ saa asɛm yi ho, na Harvard Health ka no pefee: sɛ woka onipa a owuiɛ no din a, ɛremma wʼadamfo no nni awerɛhoɔ kɛse. Wɔn werɛ mfiriiɛ. Adehwere no yɛ mframa a wɔrehome. Bere a woka din no pefee a, wonbue ekuro. Woreka akyerɛ wɔn sɛ onipa no ho hia, na ɔda so ho hia, na ɛho nhia sɛ wɔn nko ara soa nkaeɛ no.

Kɔ ne nkyɛn, na kɔ so kɔ ne nkyɛn

Nhwehwɛmu a obi a ɔredi awerɛhoɔ biara ka ho asɛm ni. Wɔ dapɛn baako anaa abien a edi kan no mu, aduane ba, krataa boaboa ano, fon a ɛda. Afei ayie no wie, obiara san kɔ ɔno ankasa nkwa mu, na fie no yɛ komm bere a awerɛhoɔ ankasa rebɛsi ase. Frɛ no tew. Awerɛhoɔ no nntew.

Mayo Clinic Health System kyerɛ saa ntam kwan yi pɛpɛɛpɛ, na ɛhɔ na wubetumi ayɛ papa kɛse. Adamfo a ɔde fon brɛ wo Wukuda bi asram mmiɛnsa akyi, *meredwen wo ne wo papa ho ɛnnɛ,* de ade a ɛyɛ nwonwa na mfaso wɔ so sen aduane foforɔ ma.

Akwan kakra a wode bɛyɛ saa adamfo no:

  • Hyɛ nna a emu yɛ den no nsɛnkyerɛnneɛ. Awoda, owuda no afe afahyɛ, afahyɛ a edi kan. Fa to wo calendar mu seesei na wo werɛ mfiri, na fa wo nsa ka no bere a ɛba. Krataa tia dɔɔso.
  • Yɛ adwuma kan. Awufoɔ pii ntumi nnyan ahoɔden mmisa mmoa, enti wɔremmisa. Ntwɛn sɛ wɔbɛto nsa afrɛ wo. Yɛ onipa a ɔda so bɔ ɔpon.
  • Fa din no di dwuma. Ka onipa a owuiɛ no ho asɛm. Ka nkaeɛ bi, fa mfonini, anaa ade ketewa a ɛyɛ serew a ɔyɛeɛ. Ɛyɛ akyɛde sɛ wobɛte sɛ obi foforɔ kae no.
  • Brɛ nkitahodie no gyinapɛn ase. Wunhia ntease anaa bere pa. Akoma emoji bom. Meme a anka wɔbɛpɛ bom.

Fa biribi pɔtee ma, ɛnyɛ "biribiara"

"Sɛ wuhia biribiara a ma menhu" yɛ ayamye, na ɛsan yɛ kwa kakraa. Ɛsan de gyinaesie biako de ma onipa a awerɛhoɔ ama nʼadwene ayɛ kusuu, ade biako a ɔbɛhwɛ so. Wɔremfrɛ wo da bi.

Yɛ ɔboaeɛ no pɔtee mmom, na baabi a wubetumi a, yɛ ade no kɛkɛ. Harvard Health ne Mayo nyinaa to fam wɔ afotuo koro yi so. Sɔ:

  • "Mede aduane reba Yawda. Wopɛ sɛ wogyaw no abrannaa so anaa ɛsɛ sɛ metena?"
  • "Mewɔ sotɔɔ mu. Meretɔ nufusuo, paanoo, ne kɔɔhwe ama wo. Biribi foforɔ wɔ hɔ?"
  • "Metumi afa mmofra no Memeneda anɔpa ama woada. Mɛba hɔ nnɔn akron."
  • "Metumi atena wo nkyɛn aboa wo agye ahomatrofo no anaa adi krataa adwuma. Da bɛn na ɛyɛ?"

Nsonsonoeɛ ne sɛ woayi adwuma a ɛyɛ sɛ wɔbisa no afi hɔ. Woayi biribi afi wɔn so sen sɛ wode bɛka ho.

Nea wobɛka, ne nea wobɛtwa fa so

Nnipa hwehwɛ awerɛkyekye na ɛmfiri adwene mu wɔso nsɛm a wɔaka dada. Nea ɛpia kɛse no ne nea ɛpɛ sɛ ɛhwehwɛ fa a ɛyɛ fɛ no: *wɔwɔ baabi a ɛyɛ kɛse, biribiara nya ntease, ɛnyɛ hwee sɛ wɔnnhu amane, bere sa ekuro nyinaa.* Sɛ wode ɔdɔ mpo ka a, eyinom betumi ato fam te sɛ ɔpon a ɛrebɔ. Ɛka kyerɛ onipa a ɔredi awerɛhoɔ no komm sɛ ne yaw yɛ ɔhaw a ɛsɛ sɛ wogye ho akyinnyeɛ yi fi hɔ.

Wonni hyɛ sɛ wobɛyɛ onyansafoɔ. Nokware, nneɛma a ɛyɛ mmerɛ no na ɛboa:

  • "Mepa wo kyɛw paa. Medɔ wo."
  • "Mennim nea menka, nanso mewɔ ha, na merenkɔ baabiara."
  • "Eyi yɛ den paa. Ɛho nhia sɛ wo ho yɛ wo den seesei."
  • "Ka wɔn ho asɛm kyerɛ me."

Saa baako a etwa toɔ no, wɔmmu no kɛse. Mpɛn pii ade a ɛyɛ ayamye a wubetumi de ama no nyɛ asɛm koraa. Ɛyɛ wʼadwene a wode si so. Ma wɔnka asɛm koro no ara mprɛnsa. Ma komm mmra. Wonni hyɛ sɛ wohyɛ mu anaa wosiesie. Onipa a ɔte nka ankasa sɛ wɔate ne ase, a wɔnhwɛ no so anaa wɔnyi nʼani, wɔde ade a nnipa pii nnya da ama no.

Na sɔ ɔpɛ a wode bɛhyɛ awerɛhoɔ nhyehyɛeɛ mu no mu. Ahoɔhare a ɛyɛ pɛ nni hɔ, na awieeɛ nni hɔ. Cleveland Clinic kyerɛ sɛ awerɛhoɔ taa ba sɛ asorɔkye sen afaafa a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ, na bere koro a obi "awie" no nni hɔ koraa. Nsɛm te sɛ *ɛsɛ sɛ wofiri so seesei* nyɛ nkuranhyɛ. Ɛyɛ gyaa ketewa. Ma wʼadamfo nni awerɛhoɔ wɔ nʼankasa ahoɔhare so, bere tenten biara a ɛbɛfa.

Bere a ɛsõ sen sɛnea adamfo betumi akura

Awerɛhoɔ nyɛ adwene mu yare. Ɛyɛ ɔdɔ a enni baabi a ɛkɔ, na nnipa pii, sɛ wonya bere ne mmoa a, wɔsan nya wɔn ananmu nkakra nkakra ɛwom sɛ wɔasakra afebɔɔ.

Nanso ɛtɔ da bi a awerɛhoɔ tim. Bere a yaw no da so yɛ den saa afe akyi, bere a wʼadamfo ntumi nyɛ ne daa adwuma, ɔtwe ne ho fi obiara ho, anaa ɔte sɛ nea wakyere wɔ adehwere no mu a ahomegyeɛ biara nni hɔ a, ebia ɛno ne nea adɔkotafoɔ frɛ awerɛhoɔ a ɛkyɛɛ anaa nea ayɛ den (prolonged anaa complicated grief), na ɛgye adwumayɛfoɔ mmoa so yie. Sɛ woka ho asɛm brɛoo a, ebetumi ayɛ ɔdɔ adeyɛ: "Mahu sɛnea eyi da so yɛ duru, na medwen sɛ ebia sɛ wo ne obi kasa a ɛbɛboa wo ama woasoa. Mɛboa wo ma woahwehwɛ obi sɛ wopɛ a."

Fa wʼani si so kɛse sɛ wote sɛ anidaso a enni hɔ rewura mu. Sɛ wʼadamfo ka anaa ɔbɔ no kɔkɔɔ sɛ asetena nso nni mfaso, sɛ ɔpɛ sɛ ɔyera, anaa sɛ obiara ho bɛyɛ no yie a wonni hɔ a, fa no aniberesɛm na tena ne nkyɛn. Wonni hyɛ sɛ wonya mmuae no. Ɛsɛ sɛ wonnyaa no ne nko ara nko, na woboa no ma ɔnya mmoa ankasa, sɛ ɛyɛ ɔno ɔdɔkota, ɔdwene ho ɔboafoɔ, anaa crisis line. Sɛ woka "Me ho haw me wɔ wo ho, na meretena ha pɛɛ" no nnɔɔso. Ebia ɛyɛ biribiara.

Wuntumi nyi adehwere no nfiri hɔ. Ɛnyɛ wo na anka wobɛyɛ ɛno da. Nea wubetumi ayɛ ne sɛ wobɛyɛ ɔwɔhɔ a egyina hɔ na ɔsan ba wɔ bere a nnipa pii fi hɔ kɔ. Fa fon no kɔ. Ka din no. San kɔ ne nkyɛn asram a edi hɔ. Saa na obi fa mu twa biribi a ɛyɛ den sen biara a asi no da, ɛnyɛ adeyɛ baako a ɛyɛ pɛ so, na mmom ɛyɛ nnipa a wɔkɔɔ so baa daa no so.

Nea Efi

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.