Afotusɛm ntiantia
- Mute your ex to stop reopening the wound.
- Get outside for ten minutes today.
- Text a friend instead of texting them.
Anɔpa titiriw bi wɔ hɔ a ɛba bere a wo ne obi atetew mu. Wonyan, na bɛyɛ sikan abiɛsa biara yɛ tee. Afei ɛsan ba wo so bio. Onipa no kɔ, nhyehyɛe no nyinaa kɔ, daakye a na woato fa ne fa wɔ wo tirim no kɔ, na ɛsɛ sɛ wosɔre na woyɛ onipa nso.
Sɛ ɛhɔ na wowɔ saa bere yi a, yɛn ani gye sɛ woaba ha. Mpɛn pii no, nnawɔtwe abien a edi kan no na yaw no yɛ den paa. Ɛnyɛ sɛ woyɛ mmerɛw anaa woreyɛ no bɔne nti, na mmom esiane nea ɛrekɔ so wɔ wo mu ankasa nti. Saa asɛm yi fa sɛnea wobɛfa saa nna no mu ho. Ɛnyɛ sɛ wobɛsen, ɛnyɛ sɛ wobɛtwa mu, na mmom sɛ wobɛfa mu kɛkɛ. Saa na ɛdɔɔso seesei.
Nea enti a ɛyɛ yaw saa
Ɛboa sɛ wubehu sɛ ɛyaw no nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woabubu anaa woreyɛ ade traso. Ntetemu yɛ adehwere ankasa, na wo amene fa no sɛ saa.
Bere a nhwehwɛmufo a wɔwɔ Rutgers, a nnipasua ho nimdefo Helen Fisher dii wɔn anim, de nnipa a na wɔapow wɔn nkyɛe hyɛɛ amoa a wɔde hwɛ amene mu na wɔde onipa a wagyaw wɔn no mfonini kyerɛɛ wɔn no, amene no mu fii baabi a ɛfa akatua, anigyina, ne akɔnnɔ ho no kanea. Beae koro a ɛsɔ ogya wɔ nsadweribɔ mu no ara. Ɛno nyɛ mfatoho. Sɛ wohwere obi a wode wo ho abata ne ho a, ɛbetumi ama wo amene akɔ tebea bi a ɛbɛn nea wogyae adeyɛ bi a, ɛno nti na wubetumi ate nka sɛ wʼani nnye, wodwen ho daa, wuntumi nnidi anaa wonna, na anadwo dɔn abien wokɔhwɛ wɔn nkrataa wɔ bere a wonim sɛ ɛnsɛ. Wonyɛ ɔhɔoni. Wowɔ ohia bi a wo nipadua tumi te nka mu.
Nhwehwɛmu koro no ara mu no, biribi a ɛyɛ ayamye hyɛ mu. Nna dodow a etwaa mu fii bere a wɔpow wo no, abusuabɔ adwene no yɛɛ komm. Bere ankasa tumi tew nne no so. Ɛnte saa wɔ da a ɛto so abiɛsa no. Nanso ɛrekɔ so, brɛoo, wɔ ase, sɛ wutumi te nka anaa wuntumi mpo.
Ɛwɔ wo nipadua mu nso, ɛnyɛ wo tirim nko ara
Nnipa pii ho dwiriw wɔn sɛnea ntetemu ka nipadua. Wo akɔnnɔ to, anaa aduan nni dɛ. Wo nna sɛe, woda hɔ a wonna na wobu nkɔmmɔ koro no ara so, anaa woda nnɔnhwerew du na wonyan a wabrɛ. Wo koko yaw wo. Wo yam ahyɛ nkesua. Wuntumi mfa wʼadwene nsi email nkyekyɛmu baako so. Ɛno mu biara nkyerɛ sɛ wo ho yɛ mmerɛw. Ɛyɛ ahohia-ne-adeyɛ-gyae adesoa koro no ara a amene nhwehwɛmu no hu no, a ɛda adi wɔ nipadua a ɛsɛ sɛ ɛsoa no kyin da mu nyinaa no mu.
Ɛsɛ sɛ wɔbɔ ho din efisɛ, saa bere no, saa nsɛnkyerɛnne yi betumi ayɛ sɛ adansedi sɛ biribi ahaw paa wɔ wo mu. Ɛnte saa. Ɛyɛ mmuae a ɛfata ma adehwere ankasa, na ɛtew bere a nnawɔtwe no twam no. Wɔ bere a ɛda hɔ no, fa brɛoo so hwɛ wo nipadua, sɛnea wobɛyɛ sɛ atridii aka wo a. Brɛ nea wopɛ no ase. Di aduan a emu da hɔ sɛ ɛno na wubetumi adi. Nom nsu. Da kakra. Fa adwuma a wuntumi mfa wʼadwene nsi so no kyɛ wo ho. Wo ho reyɛ den fi biribi mu, sɛ ɛho nsɛnkyerɛnne biara nni hɔ a ɛbɛkyerɛ mpo.
Nea ɛsɛ sɛ woyɛ ampa wɔ saa dapɛn yi mu (ne nea ɛho nhia)
Momma yɛnyɛ no ketewa, efisɛ biribiara mu yɛ duru seesei.
Ɛho nhia sɛ wubehu nea ne nyinaa kyerɛ. Ɛho nhia sɛ wusi gyinae sɛ mobɛyɛ nnamfo, sɛ woyɛɛ mfomso, sɛ wobɛsan adɔ obi bio. Ɛnonom yɛ nsɛm ankasa na ɛnyɛ saa dapɛn yi nsɛm. Saa dapɛn yi adwuma sua koraa: ma aduan nka wo ho, ma woahome kakra, na ma kwan nna wo ne kuru no ntam sɛnea ebetumi afi ase atom.
Nea taa boa ankasa wɔ nna a edi kan no ne eyi.
1. Ma kwan nna wo ne nea na wo ne no wɔ hɔ no ntam
Eyi ne nea ɛyɛ den no, na ɛno na ɛho hia sen biara. Cleveland Clinic adwene ho nimdefo Adam Borland ka no pefee: bere a edi kan no, hwɛ kwan a wofa so kɔ wo kan dɔfo no nkyɛn. Mute wɔn nne, gyae wɔn akyiri di, ebia popa nɔma no seesei. Ɛnyɛ abufuw anaa nitan nti. Efisɛ bere biara a wobɛhwɛ wɔn nkrataa no yɛ kakraa bi a ɛsan de adeyɛgyae dɔn no si ase na ɛma kuru no kɔ so yɛ mmono.
Sɛ wokɔ so te nka sɛ wopɛ sɛ wofrɛ wɔn a, hwehwɛ onipa baako a wubetumi akyerɛw no nkrasɛm mmom. Borland kyerɛ sɛ ma onipa bi a ɔte sɛ ɔkamfo nka wo ho, obi a wubetumi akyerɛw no sɛ, "Mepɛ sɛ mefrɛ wɔn ankasa seesei," sɛnea akɔnnɔ no benya baabi akɔ a ɛnyɛ wɔn nɔma. Akɔnnɔ no bɛba sɛ asorɔkye. Ɛtwam ntɛm sen sɛnea wususuw bere a woamma no aduan a.
2. Si dwumadi nhyehyɛe bi nnompe
Bere a nhyehyɛe a abusuabɔ de maa wo nna no yera no, nnɔnhwerew no betumi ayɛ a ɛnni bɔbeasu na ɛno ankasa yɛ ade a ɛyɛ hu. Wonhia nhyehyɛe a edi mu. Nea wuhia ne beae a ɛtim kakra. Bere a wosɔre. Aduan a wudi ampa. Anantew tiawa bi. Da a wokɔda bɛyɛ bere a ɛfata mpo bere a nna remmra ntɛm.
Botae no nyɛ adeyɛ pii. Ɛyɛ sɛ adeyɛ nketenkete a wotumi ti mu yɛ no ma wo beae a wobɛsɔ mu bere a biribiara te sɛnea ɛreworɔw. Biako biara a wuwie no yɛ adansedi ketewa a ɛyɛ komm sɛ wutumi di wʼankasa nkwa so.
3. Ma wo nipadua nkɔ, kakraa bi mpo
Eyi te sɛ ade a etwa to a wopɛ sɛ wote, na ɛyɛ nneɛma a etumi yɛ adwuma a wugye di no baako. NHS kyerɛ sɛ nipadua nkankaakaa a ɛkɔ so daa betumi ama wo komam ate, na wonhia agoprama anaa nhyehyɛe. Anantew a ɛyɛ harɛharɛ a ɛyɛ simma du mpo betumi ama wo tirim ate na ɛatew ahokyere no so kakra. Nkankaakaa ma wo amene aduan foforo a ɛyɛ apɔwmuden a seesei wonni bi. Anantew a ɛtwa nkurow ho rensiesie wo koma. Ebetumi de wo akɔ dɔnhwerew a edi hɔ no mu, na seesei dɔnhwerew a edi hɔ no ho hia.
4. Ma nnipa nkɔ wo mu
Mpɛn pii no, nea yɛpɛ sɛ yɛyɛ wɔ ntetemu akyi no ne sɛ yebeyera, sɛ yɛrenyɛ adesoa, na yɛatwɛn akosi sɛ yɛ ho bɛyɛ "yiye" ansa na yɛahu obiara. Bɔ mmɔden sɛ wobɛko atia saa. Ka kyerɛ nnipa abien anaa abiɛsa a wugye wɔn di no nea esii ne sɛ worefa bere a ɛyɛ den mu. Ɛho nhia sɛ woyɛ wo ho sɛ wo ho ye. Ma wɔmfa kɔɔhwɛ mmrɛ wo, na wɔne wo ntena telefon so, na wɔmfa wo nkɔ abɔnten sɛnea ofie no nyɛ komm dodo. Ankonam ma ɛsɛm no nyinaa yɛ den. Nnipa ho ma ɛtew.
Te nka, sukuu sukuu
Atosɛm bi wɔ hɔ a ɛka sɛ ɛsɛ sɛ wusu wie bere koro mu anaa wugyina den na wompae da. Emu biara nyɛ botae no. Awerɛhow taa ba sɛ asorɔkye, na ɛho nhia sɛ wotena emu biara ho kosi awiei.
Ma wo ho kwan ankasa sɛ wo werɛ bɛhow. Su nyɛ akyiri-kɔ. Ɛyɛ wo nhyehyɛe a ɛredwen adehwere no ho, na sɛ wode hyɛ wo mu a ɛtaa ma wotim hɔ kyɛ, na ɛnyɛ tiawa. Bere koro no ara mu, wowɔ ho kwan sɛ wobɛserew kasakoa, wobɛnya aduan pa, woanya dɔnhwerew bi a wo werɛ befi. Ɛno nyɛ sɛ wopaw sɛnea ɛyɛ yaw fa no. Ɛyɛ ayaresa a ɛreyɛ ne komm adwuma.
Sɛ nkate no yɛ kɛse dodo bere bi mu a, ɛyɛ ma woto twene kakra. Hwɛ agoru bi. Frɛ adamfo. Kɔ saa anantew no. Wubetumi asan aba awerɛhow no ho akyiri yi. Ɛbɛtwɛn. Ɛho nhia sɛ wote biribiara nka nnɛ.
Ade baako bio fa nkate no ho: nnye gyinae a ɛde ma wo seesei no nni seesei. Awerɛhow yɛ ɔkasafo a ɔteɛm. Wɔ emu denden no mu, wo adwene betumi ahyɛ den sɛ daa wobɛyɛ ankonam, sɛ wosɛee biribiara, sɛ obiara rennɔ wo saa bio. Saa nsusuwii no yɛ sɛ nokware efisɛ ɛba a duru pii hyɛ akyi. Ɛnte saa. Ɛyɛ yaw no na ɛrekasa, na yaw no nyɛ ɔdanseni a wode wo daakye ho hu to no so. Wubetumi ahu nsusuwii no, woaka mpo sɛ, "Ɛno yɛ awerɛhow, ɛnyɛ nokware," na woama atwa mu a woamfa wo din anhyɛ ase.
Nneɛma kakra a ɛsɛ sɛ wokɔ ho mu
Obiara nnya nna a edi kan no yiye koraa, enti kenkan eyinom sɛ ɔban a ɛyɛ brɛoo, na ɛnyɛ mmara a wobedi so adi nkogu.
- Anadwo dɔn abien nkrasɛm no. Nea wopɛ sɛ wode kɔ bere a wuntumi nna no, kyerɛw gu wo notes app no mu na ɛnyɛ nkrasɛm adaka no mu. Anadwo nkrasɛm a wode kɔ wo kan dɔfo nkyɛn no mu kakraa bi na ɛyɛ anɔpa no yiye.
- Wode biribi yɛ a ɛyɛ no komm. Sɛ wofa nsa foforo, anaa biribi foforo biara, de yɛ ɛyaw no komm no yɛ ade a wotumi te ase, na ɛtaa tu amoa no mu kɔ akyiri. Borland kyerɛ sɛ nnuru ne nsa adi yɛ asiane ankasa wɔ saa bere yi mu. Hwɛ wo ho yiye kakra wɔ ha.
- Wode wo ho kɔhyɛ obi foforo mu ntɛm. Obi foforo a wofa no ntɛm betumi ayɛ sɛ ahomegye anadwo baako. Ɛtaa mma adehwere no bere a ɛhia ankasa sɛnea ebetumi atim.
- Wosan kɔhwɛ nneɛma pa no. Wo adwene de nkaed=papa no bɛma wo no ntoatoaso so. Sɛ ɛboa wo a, fa ade tiawa, nokware nhwehwɛmu a ɛkyerɛ nea enti a eyi baa awiei no sie, na kenkan no bere a adwene no fi ase di asɛm a biribiara yɛ pɛ no.
Wo ho ano hwehwɛ bio
Awerɛhow a ɛyɛ komm bi wɔ nea ɛda adi no ase. Bere a woayɛ baanu mu fã no, wo daa abrabɔ pii nya su fa onipa foforo ho. Onipa a wokyerɛw no bere a ade bi a ɛyɛ serew si. Nea wohwɛ Kwasiada. Amammerɛ nketenkete no, ahwehwɛmu nkɔmmɔ, mpa no afã. Bere a wɔkɔ no, wubetumi ate nka sɛ ɛyɛ wo basabasa, te sɛ nea wunnim onipa a wo nko ara woyɛ bio.
Saa bere a edi kan yi nyɛ bere a wode bɛsesa wo nkwa anaa "wobɛhwehwɛ wo ho" ɔkwan kɛse bi so. Ɛyɛ ketewa sen saa. Ɛyɛ sɛ wode wo nsa bɛkɔ wo nkyem a ebia abusuabɔ no de wɔn ahyɛ amoa mu no ho. Adamfo bi a wuhuu no kakraa. Anigyede a wugyaa mu. Nnwom su bi, beae bi, nhyehyɛe bi a ɛyɛ wo nko ara dea. Wonyɛ eyi sɛ wobɛda biribi adi akyerɛ wo kan dɔfo anaa sɛ wobɛkɔ wʼanim ntɛm. Woreyɛ efisɛ saa wo su no homahoma no anyera koraa da, na sɛ wofa baako mpo na woasan asɔ mu a, ɛkae wo sɛ na wowɔ hɔ ansa na onipa yi reba, na wobɛkɔ so atena ho akyi.
Yɛ no brɛoo. Ade ketewa baako dɔɔso ma dapɛn a edi kan no. Botae no nyɛ wo foforo. Ɛyɛ sɛ wobɛkae nea na ɔwɔ ha daa no.
Bere a eyi yɛ nea ɛboro nnawɔtwe abien a ɛyɛ den so
Ntetemu sɛ ɛyɛ yaw, na sɛ wo werɛ how kakra bere bi a, ɛyɛ mmuae a apɔwmuden wɔ mu ma onipa a ne ho hia a wahwere. Nnipa dodow no ara hu sɛ emu yaw a ɛyɛ den paa no yɛ mmerɛw wɔ nnawɔtwe a edi kan no mu, sɛ awerɛhow no kɔ so kyɛ kakra mpo a.
Nsɛnkyerɛnne bi kyerɛ sɛ ɛyɛ ma wode mmoa foforo ba mu, ntɛm sen akyiri. Sɛ wuntumi nnidi anaa wonna bere tenten, sɛ wuntumi nyɛ wʼadwuma anaa wonhwɛ wo ho, sɛ wʼadwene mu brɛ no tim na ɛrennyan, anaa sɛ wuhu sɛ wode wo ho to nsa anaa nnuru foforo so denneenen sɛnea wode bɛtwa mu a, ɛnonom yɛ nti pa a ɛsɛ sɛ wo ne ɔyaresafo anaa adwenemyiye ho nimdefo kasa. Sɛ wopɛ mmoa a, ɛnkyerɛ sɛ ntetemu no adi wo so nkonim. Ɛyɛ mmoa a ɛfata a wode rehwɛ pira ankasa.
Na sɛ woba beae a ɛyaw no yɛ den a wuntumi nnyina ano, anaa wofi ase nya nsusuwii sɛ wompɛ sɛ wote ase bio a, yɛsrɛ wo, fa no sɛ ɛho hia ntɛm na ka kyerɛ obi nnɛ. Ahokyere ahama, ɔyaresafo, obi a wugye no di. Ɛho nhia sɛ wode wo nsa kura wʼani so wo nko ara, na ɛnsɛ sɛ woyɛ saa nso.
Seesei, adwuma no sua na ɛdɔɔso. Di biribi. Nom nsu kakra. Pue kɔ abɔnten simma du. Ma onipa baako nhu sɛ woreyɛ ɔko. Amene a ɛyɛ yaw saa nnɛ no ne amene koro no ara a, mprenu, brɛoo, no ho reyɛ ayɛ. Nnawɔtwe abien fi nnɛ wonte nka pɛpɛɛpɛ sɛnea wote nka saa anɔpa yi. Ma ɛnnya saa hokwan no.
Mmeae a wonyaa nsɛm fi
- Cleveland Clinic, How To Get Over a Breakup: 11 Tips for Healing
- Rutgers University, Study Finds Romantic Rejection Stimulates Areas of Brain Involved in Motivation, Reward and Addiction
- NHS, Exercise for depression