Afotusɛm ntiantia
- Sip your coffee before the phone.
- Feel the warm water and weight.
- Pick one chore, be there for it.
Woahohoro mprɛte mpɛn mpempem na wontumi nka biribiara ho asɛm nkyerɛ me. Nsuo no yɛ hyew anaa anyɛ hyew. Ɛprɛte no daa wo nsam, afei ɛkɔdaa nsenkyɛneeɛ no so. Saa berɛ no na w'adwene wɔ adan mmiɛnsa akyiri, resiesie nkɔmmɔ bi anaasɛ ɛrekyekyɛ ɔkyena mu adwendwen. Wo nsa yɛɛ adwuma no nyinaa na na wonni hɔ koraa.
Yɛn da no fa kɛseɛ no kɔ saa. Yɛnam autopilot so yɛ nneɛma nketenkete no sɛdeɛ adwene no bɛtumi akɔ so adi nneɛma akɛseɛ ho dwuma. Ɛyɛ sɛ ɛyɛ adwuma yie. Mpɛn pii no, ɛkyerɛ kɛkɛ sɛ yɛde nnɔnhwerew pii yɛn ho wɔ hɔ honam fam nanso adwene mu deɛ yɛwɔ baabi a ɛnyɛ.
Adwenedwumayɛ wɔ daa nnwuma mu no ne saa asɛm no ho nsiesie a ɛyɛ dinn no. Sɛ́ anka wobɛyi berɛ titire bi asi nkyɛn ama wo ho adwo wo no, wode w'adwene bɛsan aba adeɛ a ɛda w'anim dada no so. Adwuma no gyae sɛ ɛyɛ berɛ a ɛyɛ kwa. Ɛdane sikannɛ kakra a wowɔ baabi a wowɔ ankasa.
Woreyɛ nnwuma no dada. Ɛno ne ade no nyinaa.
Sɛ nkurɔfoɔ te "adwenedwumayɛ" a, mpɛn pii no wɔhunu sɛ obi atena dinn a wamua n'ani. Ɛno yɛ kwan baako, na ɛyɛ kwan pa nso. Nhwehwɛmufoɔ frɛ no formal practice (adwumayɛ a ɛfa nhyehyɛeɛ so). Nanso kwan a ɛtɔ so mmienu wɔ hɔ, a wɔfrɛ no informal practice (adwumayɛ a ɛnfa nhyehyɛeɛ so), na ɛno ne deɛ ɛfata asetena ankasa. Informal practice kyerɛ sɛ wode adwene a ɛtim, a ɛpɛ sɛ ɛhunu nneɛma, bɛba biribiara a woreyɛ dada no so. Wo se a worehohoro. Ntoma a worebobɔ. Kotokuro a woretwɛn. Nantee a wode firi kar gyinabea kɔ ɛpono no ano.
Deɛ ɛma ɛyɛ fɛ no da adi pefee. Ɛnsɛ sɛ wopɛ berɛ, ɛfiri sɛ berɛ no wɔ hɔ dada. Wobɛhohoro saa kuruwa no kwa biara. Asɛmmisa korɔ no ne sɛ wowɔ hɔ ma no anaa.
Na yei nyɛ kwan a ɛsua, a wɔayɛ no mmerɛ no. Nhwehwɛmu bi a ɛhwɛɛ sɛdeɛ nkurɔfoɔ yɛ adwenedwumayɛ ankasa no hunuiɛ sɛ adwenedwumayɛ a ɛfa daa asetena mu a wɔyɛ no mpɛn no ne ahotɔ ne adwene mu nyaeyɛ wɔ abusuabɔ a emu yɛ den sen sɛdeɛ nkurɔfoɔ tena ase yɛ formal meditation no mpɛn anaa berɛ tenten. Ebia daa nneɛma a ɛyɛ mmerɛ no kura emu duru sen sɛdeɛ yɛbu no.
Deɛ ɛsesa berɛ a wode w'adwene si adeɛ so no
Yei ne sɛdeɛ ɛyɛ adwuma, wɔ kasa a emu da hɔ mu. Adwene no wɔ deɛ ɛtaa yɛ, na deɛ ɛtaa yɛ ne sɛ ɛnenam. Sɛ wogyae no a, ɛkɔ deɛ atwam no ho na ɛdi kan tena nea ɛrebɛba no mu, na deɛ ɛkɔ so no mu pii yɛ deɛ ɛde adwennwene ba. Sɛ wode w'adwene si adeɛ a ɛda hɔ seesei a ɛnyɛ den so a, ɛtwa saa anantesɛm no mu. Wontumi nhohoro kukuo mu yie na saa berɛ no ara wo werɛ nfiri berɛ a wɔahyɛ sɛ wonwie adwuma no. Adwuma no ma adwene no nya adeɛ baako pefee a ɛsɔ mu.
Saa nimdeɛ a ɛne sɛ wokyere w'adwene na wode san ba no, wobetumi atete sɛ ahoɔden bi. Wɔ nhwehwɛmu bi a wɔyɛɛ no pɛpɛɛpɛ mu no, nkurɔfoɔ a wɔsuaa sɛdeɛ wɔbɛhwɛ seesei berɛ yi mu no daa nkɔsoɔ ankasa adi wɔ wɔn adwene a wɔde si adeɛ so no mu. Saa nkɔsoɔ no anna adi wɔ nhwehwɛmu beaeɛ pɛ, na mmom ɛdaa adi wɔ wɔn daa asetena mu, a wɔnam wɔn fon so hwɛɛ wɔn ho. Ɛnyɛ sɛ woredwoodwoo wɔ saa berɛ no mu nko. Woresua nkakra nkakra sɛ wobɛkyerɛ deɛ w'ani da so no kwan.
National Institutes of Health (NIH) ka adwenedwumayɛ ho asɛm sɛ ɛyɛ sɛ wosua sɛdeɛ wode w'adwene besi seesei adeɛ so na woahunu deɛ ɛrekɔ so wɔ wo mu ne wo ho a worennye nni ntɛm. Nhwehwɛmu a wɔde kyerɛ no kyekyere saa adwene a wode si seesei adeɛ so no ka bɔ ahopopɔ a ano ka kakra, nna pa, ne mogya mmɔeɛ a ɛtim. Yei mu biara nhia sɛ wokɔ ahomegyebea. Ɛbɛtumi afiri ase wɔ kɔɔpɛ kuruwa baako a wode w'adwene si so mu.
Sɛdeɛ wobɛyɛ no ankasa
Yi adeɛ baako a woyɛ no autopilot so daa biara. Baako. Mmɔ mmɔden sɛ wode w'asetena nyinaa bɛyɛ adwenedwumayɛ ansa na Fida aduru; ɛno yɛ kwan a ɛkɔ gyaeɛ mu. Mprɛte no yɛ deɛ ɛda adi a wɔde di dwuma wɔ ntease bi enti, momma yɛmfa nni dwuma, nanso ɛkwan no yɛ adwuma ma biribiara.
- Kɔ wo honam mu nteɛ mu. Te nsuo no hyew. Mprɛte no mu duru, samina no toro, nnyɛhwerɛma no nnyegyeɛ pɔtee a ɛyɛ. Wonnwene mprɛte no ho. Worete wɔn nka.
- Ma adwuma no nyɛ adwuma baako pɛ. Sɛ wohunu sɛ w'adwene atu akɔ wo inbox so, na ɛbɛyɛ saa, saa nhunu no ne adwumayɛ a ɛrekɔ so yie, ɛnyɛ deɛ adi nkogu. Brɛoo de w'adwene san ba wo nsa so. Wobɛyɛ yei mpɛn aduonum. Ɛyɛ. Ɛno ne rep no.
- Gyae nkasapɛ no. Ɛnsɛ sɛ woka sɛ ɛma ahotɔ anaasɛ wosi gyinaeɛ sɛ "woyɛ den wɔ yei mu." Ma nsuo a ɛyɛ hyew no nyɛ nsuo a ɛyɛ hyew kɛkɛ.
- Ma ɛnwie berɛ a ɛwie no. Mprɛte sink baako. Ɛno yɛ adwumayɛ a ɛwie pɛyɛ. Wode bi nka ho.
Ɛno ara ne no. Gyinabea titire biara nni hɔ, app biara nni hɔ, biribiara a obiara a ɔbɛn wo bɛhunu mpo nni hɔ.
Nnwuma kakra a ɛyɛ yei yie
Daa nneɛma bi te sɛ deɛ wɔayɛ no ankasa ama no. Kakra a ɛtaa kɔ yie:
- Kɔɔpɛ anaa tii a wonom mu kane no, ansa na woaso wo fon mu. Hyew ne hua no nko, simma aduasa.
- Akwantuo a wode kɔ wo kar mu ne deɛ wode firi mu ba. Te wo nan a ɛhyia fam no nka. Hwɛ mframa no, sɛ ɛyɛ hyew anaa nwunu, sɛ ɛda dinn anaa ɛrekeka ne ho.
- Aguare. Nsuo no yɛ honam nyinaa anigyeɛ a wɔnam nteɛ so nya dada. Ɛsɛ sɛ wogyae wo da no nhyehyɛeɛ a woyɛ wɔ aseɛ no nko.
- Aduane mtwaa baako a wodi no brɛoo. Wote aduane no atwaa a ɛdi kan no dɛ ankasa sɛ́ anka wofa mmirika so dwane na worescroll no.
- Ɔkraman anaa agyinamoa a worefa wo nsa fa ne ho. Sɛdeɛ ne ho teɛ, ne hyeɛ, ne nnyegyeɛ ketewa a ɔyɛ no. Wɔwɔ hɔ koraa dada. Fa bi.
Wonhia yeinom nyinaa. Yi deɛ ne ho yɛ haw kakra koraa na fi hɔ.
Berɛ a w'adwene rentie wo no
Nna bi wobɛsɔ yei ahwɛ na w'adwene bɛyɛ sɛ ahum na mprɛte no remmoa. Ɛno yɛ deɛ ɛtaa ba, na ɛnyɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ woreyɛ no fɔ. Adwenedwumayɛ nyɛ sɛ wopra w'adwene mu anaasɛ wohyɛ wo ho ahyɛ sɛ wobɛte asomdwoeɛ nka. Ɛyɛ sɛ wohunu baabi a w'adwene kɔeɛ na wotwetwe no san ba, mpɛn pii, a wonkasa ntia wo ho wɔ ɛnenam no ho. San-ba no ne dwumadie no. Adwene a ɛyɛ adwuma kɛkɛ kyerɛ sɛ wonya rep pii.
San yɛ botaeɛ no ho mmerɛ nso. Sɛ wodane "yɛ w'adwene mu adwuma berɛ a worehohoro mprɛte" ma ɛyɛ adwumayɛ foforɔ a ɛsɛ sɛ woyɛ no yie a, woasan ayɛ saa ahopereɛ a na worepɛ sɛ wode to fam no ara. Adɛneɛ biara nni hɔ. Ahome a wode w'adwene si so baako wɔ sink no ho kɔ akontabuo mu.
Adwene kɛseɛ a enti yei ho hia
Fa saa berɛ no bi bom ma ɛdɔɔso na biribi bɛsesa. Wofiri aseɛ kyere w'ankasa autopilot ntɛm, wɔ nkɔmmɔbɔ mu, wɔ kar mu, wɔ awia bɔne bi a ɛrekɔ fam mu. Saa kwan a ɛda nkate ne deɛ wode yɛ ho no mu no yɛ kɛse kakra, na kwan a ɛyɛ kɛse no ne baabi a gyinaesie pa wɔ. Ɛyɛ daa su ketewa a ne mfasoɔ so kɛse, na ɛno yɛ deɛ wɔntaa nhunu.
Ɛhyeɛ baako a ɛyɛ nokware. Daa adwenedwumayɛ yɛ mmoa ankasa, na nso ɛnyɛ ayaresa. Sɛ woredi ahopopɔ a ɛkɔ so, awerɛhoɔ, ahokyere mu duru, anaa mmerɛ a biribiara yɛ sɛ ɛboro so a, mprɛte hohoro a wode w'adwene si so no nyɛ mmuaeɛ no nko, na ɛnsɛ sɛ ɛyɛ saa. Ka kyerɛ ɔyaresafoɔ anaa ɔbaako a ɔboa wɔ adwene mu. Nkurɔfoɔ bi nso hunu sɛ sɛ wode w'adwene dane wo mu a, ɛkanyan ahokyere pii sen kakra, titiri wɔ ahokyere bi akyiri. Sɛ wo ne no a, wonni nkogu wɔ mu. Ɛkyerɛ kɛkɛ sɛ ɛsɛ sɛ obi a ɔnim w'asɛm boa wo de saa adwinnadeɛ pɔtee yi ma wo. Sɛ wode wo nsa kɔ mmoa pii so a, ɛno ne adeɛ a emu yɛ den, ɛnyɛ deɛ wode si akyi.
Mprɛte no bɛwɔ hɔ ɔkyena. Hokwan a wobɛyɛ ma wo ho ankasa wɔ hɔ ma wɔn no nso bɛwɔ hɔ.
Mmeae a wɔnyaa nsɛm firiiɛ
- National Institutes of Health, Mindfulness for Your Health (NIH News in Health)
- Mayo Clinic, Mindfulness exercises
- National Center for Biotechnology Information, An Exploration of Formal and Informal Mindfulness Practice and Associations with Wellbeing
- National Center for Biotechnology Information, Mindfulness interventions improve momentary and trait measures of attentional control: Evidence from a randomized controlled trial