Afotusɛm ntiantia
- Say it plainly: I miss us lately.
- Watch for contempt, the eye-roll especially.
- Picture next year, notice dread or just tiredness.
Nnawɔtwe bi mu, wubetumi ate akwantenten a ɛda mo ntam no. Nkɔmmɔdi nyinaa gyina dwumadi nko ara so. Aseresɛm no nya hwee, anaa ɛmma koraa. Wuhu wo ho sɛ woresua nkwantwitwaa wɔ aguaree mu. Na nea ɛhyɛ ne nyinaa ase no yɛ asɛmmisa bi a wompɛ sɛ wubisa no kɛkɛ: ɛyɛ bere bɔne kɛkɛ anaa biribi asɛe ankasa?
Saa asɛmmisa no yɛ mpɛn pii sen sɛnea nnipa pae mu ka. Abusuabɔ biara a ɛtena hɔ kyɛ no fa mmere a ɛte sɛ awɔw, ɔbrɛ, anaa nea ɛagyina mu. NHS ka no pefee sɛ: akyinnyegye yɛ ade a ɛyɛ adwuma, na asetena betumi ama yɛn mu biara abo afu, akasakasa, anaa atwe ne ho asan bere bi. Bere bɔne nyɛ atemmu. Nanso ɛnyɛ hwee nso, na sɛ woyɛ no sɛ ɛnni hɔ a, mpɛn pii ɛmmoa. Nimdeɛ a ɛsɛ sɛ wonya ne sɛ wubehu nsonsonoe no nokware mu, sɛnea wubetumi agye nea ɛwɔ hɔ ankasa so na ɛnyɛ wo suro a ɛyɛ hu sen biara no.
Nea bere bɔne taa te
Mmere bɔne dodow no ara wɔ su koro. Biribi wɔ hɔ a wubetumi de wo nsa akyerɛ, sɛ wuanhu no kan mpo a. Akokoaa foforo. Adwumayɛ ɛbɔ a ɛyɛ den. Ɔwofo a ɔyare. Ofiakɔ. Nna pii a wonna yiye. Abusuabɔ no nsɛe koraa, na mmom ɛredi wusiw so, efisɛ mo baanu nyinaa nso saa ara.
Nsɛnkyerɛnne kakra a ɛkyerɛ sɛ wowɔ bere bɔne mu na ɛnyɛ su a ahyɛ ase:
- Wuda so betumi ahu onipa foforo no sɛ ɔwɔ wo afa. Sɛ wo bo afu mpo a, wo mu fã bi gye di sɛ ɔno nso pɛ sɛ abusuabɔ no yɛ adwuma.
- Ntawntaw no wɔ bere bi a ɛfata. Efii ase wɔ ahohia pɔtee bi ho na wubetumi asusuw sɛ ɛbɛyɛ mmerɛw bere a ahohia no yɛ saa.
- Woda so siesie. Wo bo fu, na akyiri yi wo ho dwo. Obi pa kyɛw. Da no ba awiei a ɛyɛ kakra sen sɛnea ntɔkwaw no kɔɔ.
- Wo werɛ ho. Akwantenten te sɛ adehwere, na ɛnyɛ ahomegye.
Sɛ emu dodow no ara yɛ nokware ma wo a, nea ebia wuhia ne ahomegye, bere, ne nkɔmmɔdi nokware kakra, na ɛnyɛ ɔhaw kɛse. Mmere bɔne gye ɔhwɛ a ɛyɛ ade so yiye: nna pii, ahohia kakra, awarekonya ankasa, ne kabɔ a wode ka sɛ nneɛma ayɛ den kyɛ. American Psychological Association kyerɛ sɛ awarefo a wɔhwɛ wɔn ho wɔn ho bere ano bere ano, sɛ ɛyɛ simma kakra pɛ da biara a, wɔka biribi a ɛboro ofie nnwuma ne nhyehyɛe ho asɛm a, wɔtaa kɔ so bom wɔ bere tenten mu. Mmere bɔne pii so bom, esiane sɛ nnipa baanu dane wɔn ho ba wɔn ho wɔn ho nkyɛn hyɛ da nti.
Nea ɛkyerɛ biribi a emu dɔ
Asɛmmisa a ɛyɛ den ne bere a ɔhaw no ɛnfa ahohia ho koraa, na mmom ɛfa sɛnea mo baanu di mo ho mo ho dwuma ho. Ɛha na nhwehwɛmufo de biribi a so wɔ mfaso ankasa ama yɛn.
Adwene ho nimdefo John Gottman de mfe pii hwɛɛ awarefo a wɔreko wɔ ɔhwɛbea bi mu na ɔdii nea ɛtoo wɔn mfe pii akyi no akyi. Ohui sɛ nea ntɔkwaw bi fa ho no nni mfaso sɛnea ɛkwan a wɔfa so ko no te. Suban anan pɔtee bi daa adi mpɛn pii wɔ abusuabɔ a akyiri yi ɛbɔe mu araa ma ɔfrɛɛ wɔn Apɔnkɔsofo Baanan: animtiaabu, animgu, ahobammɔ, ne ɔfasusi.
Nkyerɛaseɛ tiawa, efisɛ nsonsonoe no ne asɛm no nyinaa:
Animtiaabu
Ɛnyɛ kabɔ a ɛfa biribi a wɔyɛe ho, na mmom ɔtow a wɔtow hyɛ onipa a ɔyɛ no so. "Wo werɛ fii sɛ wobɛfrɛ" yɛ kabɔ. "Wunnwen obiara ho gye wo nko ara" yɛ animtiaabu. Baako fa asɛm bi a esii ho. Baako yɛ sobo a wɔbɔ wɔn suban.
Animgu
Eyi ne nea emu yɛ duru. Animgu yɛ animtiaabu a akyiwade gu so: fɛwdi, ahurusi din a wɔbɔ, ɛfɛwde, aniwa a wɔdan. Gottman hui sɛ animgu, sen biribiara, ne ade kɛse a ɛkyerɛ sɛ awarefo bɛtetew mu. Ɛka kyerɛ wo hokafo sɛ woagyae sɛ wuhu no sɛ wo yɔnko a ɔfata obu. Sɛ eyi te wo abusuabɔ mu a, fa no aniberesɛm.
Ahobammɔ
Sɛ wode ɔtow a wɔtow bio anaa kwankyerɛ hyia adwendwen biara a, ɛnneɛ biribiara a wo hokafo de ba no nnu hɔ da. Yɛte ase. Ɛsan kyerɛ nso sɛ ɔhaw biara nnya nsiesie da, na mmom wɔsan di ho asɛm bere biara.
Ɔfasusi
Sɛ wokata wo ho mu na woyɛ komm. Afasu si hɔ, ani kɔ baabi foforo, mmuae biara nni hɔ. Mpɛn pii ɛyɛ nea obi yɛ bere a nsɛm abu no so na watɔ beraw, nanso wɔ nea ogye no fam no, ɛte sɛ ɔpon a wɔreto mu.
Eyi nti na eyi ho hia ma asɛmmisa a wode baa no. Bere bɔne yɛ abusuabɔ a ahohia da so. Ɔhaw ankasa yɛ abusuabɔ a saa nsɛnkyerɛnne anan yi abɛtena mu na asi fie, baabi a ɛyi ne ho adi a ɛmfa nea moreko fa ho ankasa ho. Mmere bɔne twa mu. Su yɛ den, gye sɛ biribi sesa no.
Nsɛmmisa nokware kakra a ɛsɛ sɛ wode wo ho to so
Wunhia ɔyaresa ho nkyerɛkyerɛ. Nea wuhia ne nhumu a emu da hɔ. Nsɛmmisa bi a ɛtaa twa kusukuukuu no mu:
- Sɛ misusuw yɛn ho afe baako fi nnɛ a hwee nsesae a, mete ehu nka anaa ɔbrɛ kɛkɛ? Ɔbrɛ taa kyerɛ bere bɔne. Ehu yɛ nea ɛsɛ sɛ wutie.
- Yɛda so betumi asiesie wɔ ntɔkwaw akyi, anaa nkate bɔne kɛkɛ na ɛboaboa ano a wɔnka?
- Meda so bu wɔn, na mete nka sɛ wobu me? Ɔdɔ betumi atew na asan asɔre. Obu ne ɔfasu a ɛsoa adesoa no.
- Akwantenten no fa biribi a ɛreto yɛn so ho, anaa sɛnea yɛyɛ yɛn ho yɛn ho ho?
- Metumi de ɔhaw bi ba na wɔate, sɛ ɛnyɛ pɛpɛɛpɛ mpo a?
Nkae biara nni ha. Nanso sɛ wo mmuae kɔ so de wo nsa kyerɛ sɛnea moyɛ mo ho mo ho na ɛnyɛ ahohia bi a ɛretwa mu a, ɛno ne nsɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ fa no aniberesɛm bere a wuda so betumi ayɛ ho biribi no.
Nea wobɛyɛ ankasa wɔ ho
Wɔ bere bɔne fam no, fi ase ketewa na fi ase ntɛm. Ka nea wɔaka komm no: "Yɛate sɛ yɛn ntam akwan ware nkyɛe, na me werɛ ho yɛn." Bɔ bere kakra a ɛnfa nneɛma a ɛsɛ sɛ woyɛ ho ho ban. Nya nna ne mmoa a ahohia a ɛhyɛ ase no gyee fii wo nsam. Mpɛn pii no, sɛ modan mo ho ba mo ho mo ho nkyɛn mpɛn kakra hyɛ da a, ɛyɛ adwuma sen ade kɛse biara a wobɛyɛ.
Wɔ su a emu dɔ fam no, nea wɔyɛ ne nea awarefo taa yɛ no bɔne paa: ntwɛn. Awarefo dodow no ara ma ɔhaw kɔ so mfe pii ansa na wɔakɔpɛ mmoa, na saa bere no nsɛnkyerɛnne no atim koraa. Awarefo ho ɔyaresa nkyerɛ sɛ wo abusuabɔ adi nkogu. Ɛyɛ dan a wɔsua nimdeɛ wɔ mu, na ɔyaresafo pa betumi akyerɛ aduru pɔtee a ɛsa saa nsɛnkyerɛnne anan no, akwan a ɛyɛ mmerɛw a wɔfa so de ɔhaw ba, asodi a wugye sen sɛ wobɔ wo ho ban, ne obu a wosan kyekyere. APA kyerɛ sɛ saa nimdeɛ yi sua, ɛnam afotu anaa abusuabɔ ho adesua a wɔahyehyɛ so mpo, tew awarefo a wɔbɛtetew mu no dodow so wɔ ɔkwan a wobetumi asusuw. Wubetumi nso akɔ wo nkutoo. Sɛ woyɛ adwuma wɔ wo ankasa wo nneyɛe ho a, ɛsesa asaw no sɛ wo hokafo ne wo kɔ anaa wankɔ.
Bere a ɛsõ sen bere bɔne
Asɛm baako a ɛmfa nsɛnkyerɛnne a ɛhintaw hu ho. Sɛ honam mu basabasayɛ, ahunahuna, ehu a wɔde hyɛ wo, nneyɛe a wɔde hyɛ wo so, anaa wote nka sɛ wusuro wɔ wo ankasa wo fie mu a, ɛno nyɛ bere bɔne na ɛnyɛ nkitahodi ho ɔhaw a mode bɛyɛ adwuma abom. NHS ka no pefee sɛ: ɛyɛ sɛ wufi abusuabɔ a ɛnyɛ wo dɛ anaa ɛrehaw wʼahosan mu, na mmoa pɔtee wɔ hɔ ma nneyɛe bɔne a ɛyɛ soronko fi awarefo ho adwuma a ɛyɛ ade. Wʼahobammɔ na edi kan, bere biara, na sɛ wokɔpɛ saa mmoa no a, ɛyɛ ahoɔden bi ankasa.
Abusuabɔ dodow no ara nni saa beae no. Dodow no ara wɔ baabi a ɛyɛ ade mfimfini, abrɛ na atetew kakra, na ɛrebisa asɛmmisa a ɛfata fa wɔn ankasa wɔn ho. Sɛ ɛno ne wo a, sɛ wode wo adwene kɔ so koraa no yɛ nsɛnkyerɛnne pa. Nnipa a wohu akwantenten no na woyɛ wɔn adwene sɛ wɔbɛyɛ ho biribi no taa yɛ nnipa a wɔn abusuabɔ fata mmɔden. Ɛnsɛ sɛ wuhu mu nyinaa nnɛ. Nea ɛsɛ sɛ woyɛ ara ne sɛ wodan wo ho kɔ mu na ɛnyɛ wofi mu.
Mfiri
- American Psychological Association, Awarefo a wɔn ani agye: Sɛnea wobɛhwɛ wʼabusuabɔ so ama akwahosan
- The Gottman Institute, Apɔnkɔsofo Baanan: Animtiaabu, Animgu, Ahobammɔ, ne Ɔfasusi
- NHS, Abusuabɔ a ɛho ye ne adwene mu akwahosan a wode bɛkɔ so