Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ƆDƆ A ƐTENA HƆ DAA · AYƆNKOFA

Adwene Mu Adesoa No Mu Kyekyɛ: Adwuma a Wonhu No Kyekyɛ

Mo mu biako kae niho ahwɛyɛ nhyiamu, awoda akyɛde, ne sɛ nufusu no reyɛ asa. Sɛ saa biako no yɛ wo bere biara a, ɔbrɛ no yɛ nokware mpo bere a efie nnwuma te sɛ nea wɔakyekyɛ no. Eyi ne sɛnea wubehu adwuma a wonhu no pefee na woafi ase asoa abɔ mu.

Couple taking a selfie in bed

Photo by Vitaly Gariev on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • List the noticing, not just the chores.
  • Hand off whole jobs, not steps.
  • Raise it in a calm moment.

Wo hokafo hohoro nkukuo ho. Ɔfa mmofra no Benada. Ɔbɛka akyerɛ wo, nokware mu, sɛ mo baanu kyekyɛ nneɛma yiye. Nanso wo na woda hɔ a w'ani da hɔ a worekenkan nhwɛsoɔ no. Hena na ohia mpaboa foforo. Bere bɛn na ɛsɛ sɛ ɔde kar no kɔ ahwɛyɛ. Sɛ akyɛde wɔ hɔ ma Memeneda apontoɔ no ana, ne sɛ wokaee sɛ wobɛma wɔn ate sɛ wobɛba ana.

Saa ntam kwan no wɔ din. Efie nnwuma a wuhu no yɛ adwuma no fa pɛ. Ɔfa a aka no ne nea wuhu, nhyehyɛe, nkae, ne dadwen komm a ɛfa efie ne abusua a ɛkɔ so ho. Nhwehwɛmufo frɛ no adwene mu adwuma (cognitive labor). Nnipa dodow no ara frɛ no adwene mu adesoa kɛkɛ. Ɛntaa nna adi wɔ efie nnwuma krataa so, na ɛfata sɛ wɔka ho asɛm, efisɛ sɛ ɛbɛda onipa biako so a, ɛbrɛ no ase wɔ ɔkwan a ɛyɛ den sɛ wobɛkyerɛ na ɛyɛ mmerɛw sɛ wobebu no animtiaa.

Nea adwuma a wonhu no yɛ ankasa

Asetena ho nimdefo Allison Daminger ne awarefo dodow yɛɛ nkɔmmɔbɔ na ohui sɛ efie a wɔrehwɛ no so ho adwene fa no kyekyɛ akwan anan mu. Wo ani hu adehia bi ansa na ayɛ ɔhaw (mmofra adɛse reyɛ asa). Wo hu akwan ahorow (nea ɛwɔ he, fii he, bo ahe). Wo si gyinae. Afei wo hwɛ sɛ wɔayɛ no ankasa na ɛnnyaee komm.

Sɛ wohohoro kuku biako a, ɛyɛ adwuma biako. Kuku no awie bere a ɛho atew. Aniabu ne ahwɛyɛ no nnyae da. Ɛkɔ so wɔ akyi da mu nyinaa, da biara, na emu yɛ duru paa bere a worepɛ sɛ wugye w'ahome.

Eyi ne ɔfa a ɛyɛ nnipa nwonwa. Daminger huu sɛ awarefo a wɔkyekyɛ nsa ano nnwuma yiye mpo mu no, saa akwan anan no mu abien daa mmaa so bɛyɛ bere biara: aniabu ne ahwɛyɛ. Gyinaesi no na wɔtaa kyekyɛ. Nea wuhu ne nea wodi akyi no, daabi. Enti awarefo betumi akyekyɛ adwuma a wuhu no mfimfini nanso wɔda so nya onipa biako a ɔsoa nea ɛba kan ne nea ɛba akyi no nyinaa adesoa.

Adɛn nti na ɛbrɛ onipa kɛse bere a ɛnte sɛ ade kɛse bi

Fi akyi no, adwene mu adesoa te sɛ hwee. Obiara nhwɛ wo a wokae sɛ ɛsɛ sɛ wode kwan krataa no ba Fiada. Aguasɛn a sukɔm ahyɛ ma adanse nni hɔ. Saa nea wonhu no ne ɔhaw no fa kɛse. Ɛyɛ den sɛ wobɛte nka sɛ wɔ kamfo wo wɔ adwuma a obiara nhu so, na ɛyɛ den sɛ wobisa mmoa wɔ adwuma a worentumi nkyerɛ ho.

Wobetumi asusuw ɔhaw no. Maamenom bɛboro 300 nhwehwɛmu wɔ USC huu sɛ mmaa yɛɛ efie adwene mu adwuma no bɛyɛ ɔfa abiɛsa mu mmiɛnsa, ntam kwan a ɛsoɔ kyɛn nipadua nnwuma no. Na ɛyɛ adwene mu adesoa no, sen nsa ano nnwuma no, na ɛne ahokyere a ɛkɔ soro, abusuabɔ mu anigye a ɛkɔ fam, ne adwumayɛ mu brɛ kɔɔ baako. Nhwehwɛmufo wɔ Harvard Radcliffe Institute kyerɛkyerɛ mu sɛ ɛsɛe "adwene mu kwan" ne "tumi," nneɛma a ɛmma adi bere a woakan nnɔnhwerew a wode hohoroe nko.

Eyinom mu biako koraa nkyerɛ sɛ wo hokafo yɛ onihaw anaa ɔnnwen ho. Mpɛn pii no, onipa a ɔsoa adesoa kakraa no ankasa nhuu no, efisɛ adwene mu adesoa no nyinaa botae ne sɛ wonhu. Ɛno nso yɛ asɛmpa. Nea wonhu no, wobetumi ama wahu. Na sɛ nnipa baanu nyinaa tumi hu a, wobetumi akyekyɛ ankasa.

Ade foforo bi nti na ɛkɔ soro komm. Efie taa nya onipa a ɔyɛ no kyerɛ a obiara dan ne ho hwɛ bere a sukuu frɛ, bere a abofra rentumi nhu ne mpaboa, bere a biribi hia gyinaesi mprempren ara. Sɛ wobɛyɛ onipa no a ɛyɛ adwuma wɔ ne ho. Ɛkyerɛ sɛ wonnya ahomegye koraa da, efisɛ bere biara wobetumi ahia wo ma woahu mmuae no. Adesoa no kyekyɛ kyerɛ nea ɛkyɛn nnwuma kyekyɛ. Ɛkyerɛ sɛ nnipa baanu wɔ hɔ a efie no tumi de ne ho to wɔn so ankasa.

Fa no ba hann mu

Ɔkwan no nyɛ sɛ wode efie nnwuma kakraa bɛka ho. Ɛyɛ sɛ wode aniabu ne nkae no bɛma, ɔfa a ɛte w'adwene mu no. Ɛno hia nkɔmmɔbɔ ankasa, ɛnyɛ asɛm a wɔka twa mu wɔ anwummere a ahokyere wom mfimfini.

  1. Yi bere a ɛyɛ dwoodwoo, ɛnyɛ baabi a ogya wɔ. Mfa eyi mma ntɔkwaw mfimfini anaa bere a wugyina aguasɛn ho. Ka biribi te sɛ, "Biribi wɔ hɔ a masoa a mepɛ sɛ yɛn baanu hwɛ." Woreto nsa afrɛ ɔbenfo, ɛnyɛ sɛ woreto anwiinwii so.
  2. Ma nea wonhu no nna adi. Dapɛn biako mu no, kyerɛw adwene mu nnwuma no sɛnea ɛbɛba. Nkrasɛm a wotow, nhyiamu a woyɛ, akontaabu a ɛkɔ so wɔ nea ɛreyɛ asa ho. Nnipa dodow no ara, akontaabu no tenten yɛ wɔn nwonwa, a hokafo a na onnim sɛ ɛwɔ hɔ no ka ho.
  3. Ma nnwuma a edi mũ, ɛnyɛ anammɔn. Eyi na ɛsesa nneɛma. Mfa nsɛm nkyerɛ wo hokafo sɛ ɔmmra "mmoa" wɔ mmofra ntade ho. Fa ntade no ma no, efi mfiase kosi awiei: aniabu wɔ nea ahyia, kɛse-kɛse, sika, tɔ, ne ne nyinaa. Sɛ wode ɔyɛ no nko ara ma na wukura gyinaesi no a, woda so yɛ ɔhwɛfo, na ɔhwɛyɛ ne ɔfa a emu yɛ duru no.
  4. Gyae sɛnea ɔyɛ no. Sɛ wugye adwuma a edi mũ no san wɔ bere a wɔanyɛ no sɛnea wopɛ no ara a, ɛsan yɛ wo de komm. Ɔkwan foforo a ɔfa so yɛ no ne ka a wode bɛkyekyɛ no ankasa. Ne nhyehyɛe nhia sɛ ɛne wo de hyia ansa na ayɛ.
  5. Hyehyɛ no na san hwɛ. Munnye nto mu wɔ hena na ɔwɔ dɛn ankasa, afei monsan nhwɛ dapɛn kakra akyi. Nneɛma a wɔde bɛma no bi rentumi nyɛ adwuma wɔ ɔbɔ a edi kan mu. Ɛno yɛ nea ɛtaa ba. Moresan kyekye su a anya mfe sɛ ɛtim.

Bere a wo ne nea wɔnsoa no

Sɛ worekenkan eyi na worehu wo ho sɛ hokafo a wasoa adesoa no kakraa a, saa nhumu no ne nsakrae no nyinaa farebae. Mmɔ wo ho ban, na ntwɛn sɛ wɔde nkrataa bɛma wo. Yi ɔfa bi na fa wo ho hyɛ mu koraa, a ɔfa a ɛte w'adwene mu no ka ho. Bisa sɛ, "Dɛn na minhu?" na afei hwɛ ankasa. Sɛ wofa baabi koraa biako adesoa ankasa, fi mfiase kosi awiei a, ɛsan ma wo hokafo biribi a ohia paa: tumi a ɔde begyae ho dwene koraa.

Sɛ ɛkɔ so ba

Eyi bi mubetumi asiesie wɔ nkɔmmɔbɔ nokware kakra mu. Ebi gyina ade dedaw a emu dɔ so, gyidi a wɔnka sɛ eyi yɛ "mmaa adwuma" kɛkɛ, anaa akwan dedaw a mo mu biara nyinii so. Sɛ mokɔ so kɔ ntɔkwaw koro no ara mu, anaa mo mu biako reware kɔ ahi anaa ɔbrɛ ankasa mu a, awarefo ɔbenfo (couples therapist) betumi aboa mo ma moasakra su no sen sɛ mobɛsakra efie nnwuma krataa no nko. Ɛno nyɛ sɛnkyerɛnne sɛ abusuabɔ no rehwere. Ɛyɛ nnipa baanu a wɔresi gyinae sɛ ayɔnkofa no fata ɔhwɛyɛ.

Na sɛ adesoa a woresoa no adan ade a emu yɛ duru, ehu a ennyae da, ɔbrɛ a nna nka ho, adwenem mu pita a worentumi mpia mfi ho a, mepa wo kyɛw, ne ɔyaresafo anaa adwene mu akwahosan ho ɔbenfo nkɔmmɔ. Sɛ wode wo ho hyɛ mu kyɛn so bere tenten no nyɛ suban mu mfomso, na ɛho nhia sɛ wode den fa mu wo nko.

Botae a ɛwɔ ha no nyɛ nkontaabu a ɛyɛ pɛ koraa, a wɔkan no adwuma biara akyi da. Ɛyɛ ahomegye a ɛyɛ sɛ wunim sɛ obi foforo ne wo rehwɛ kwan no, sɛ ɛnyɛ wo nko na wobɛkae. Adesoa a wɔakyekyɛ yɛ hare wɔ nea ɛda adi nti. Ɛsan yɛ hare efisɛ awiei koraa no wubetumi de asi fam.

Nsɛm a wɔfaa fii

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.