Afotusɛm ntiantia
- Schedule a Sunday money check-in, not an ambush.
- Trade money stories before trading opinions.
- Say spending plan instead of budget.
Mpɛn pii no efi ase ketewa. Sika bi a wuhuu wɔ akontaabuo no so a woanhwɛ kwan. Ahome bi a obi guu bere a ɔde ne nsa kɔɔ ne kaad no so. Ka bi a esi fam bere a ɛnsɛ. Wɔ simma baako anaa abien mu no, ɛnyɛ dɔla aduanan no ho na worekasa bio. Woreka obu, anaa pɛpɛyɛ, anaa hena na ɔwɔ ho kwan sɛ osi nneɛma ho gyinae ho asɛm, na mo mu biara nnim sɛnea moduu ha.
Sɛ saa hwe yi yɛ nea wonim a, wowɔ nnipa a wɔn ho nyɛ nwonwa mu. Sika yɛ nneɛma a awarefo taa ko ho no baako, na sika akodi wɔ yaw titiriw bi. Ɛsan ba. Wubetumi asiesie nsɛnnenam ho akasakasa na woate nka sɛ ne ho awie. Sika akodi koro no ara wɔ ɔkwan a ɛfa so san ba wɔ akontaabuo a edi hɔ, afahyɛ a edi hɔ, adetɔ kɛse a edi hɔ no mu, a ɛhyɛ ntade a ɛsono kakra.
Asɛmpa a emu da hɔ no ne sɛ: saa akodi yi a ɛsan ba no nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ mo abusuabɔ no abubu. Ɛyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ sika rebu biribi a ɛsom mo nyinaa bo ho. Adwuma no ne sɛ wubesua sɛnea wobɛkasa ade a ɛwɔ ase no ho.
Sika akodi ntaa mfa sika ho
Bere a woko fa adetɔ bi ho no, ɛntaa nyɛ ade no ankasa na woreko ho. Woreko nea sika no gyina hɔ ma no ho. Ahobammɔ. Fawohodi. Sɛ wobu wo. Sɛ wubetumi ahome. Ehu a wode bedi ɔhia a ebia mo mu baako nyinii mu anaa ɔho anhia da.
Nea yɛn dodow no ara gye di fa sika ho no, yɛfaa ansa na yɛrehyia yɛn hokafo, fii ofie a yenyinii mu, fii sɛ yɛrehwɛ mpanyimfo a wɔatwa yɛn ho ahyia no a wɔdwen anaa wɔbɔ wɔn ho ka anaa wɔyɛ komm bere biara a asɛm no ba. Onipa baako sua sɛ sika a wode sie no na ɛma wode wo ho bɔ ban. Ɔfoforo no suaa sɛ sɛ wosɛe kakra na ɛma wunya abrabɔ a wobrɛɛ ho gye di. Emu biara nyɛ bɔne. Wɔyɛ anansesɛm abien a ɛsono fa nea sika wɔ hɔ ma ho, a ɛtena pon koro no ara ho, a mpɛn pii onipa biara nhu sɛ wɔn nyinaa redi anansesɛm bi a wɔkyerɛw mfe pii a atwam no so.
Ɛno nti na nkɔmmɔ a ɛyɛ simma anum a ɛfa streaming subscription ho betumi apae. Mo mu baako ɛyɛ dɔla anum. Ɔfoforo no ɛyɛ nnyinasoɔ no, ɔkwan a ɛworɔw no, adansedi sɛ mo nni adwene koro so. Mo mu biara rebɔ bo bi ho ban, na ɛnyɛ nɔma bi.
Gottman Institute, a wahwehwɛ sɛnea awarefo ko mfe pii no, ka asɛm koro no ara wɔ ɔkwan a ɛda hɔ so: bere a hokafo nni adwene koro so wɔ sika ho no, akasakasa no taa gyina biribi a emu da hɔ ananmu, ehu bi, anidaso bi, adwene a ɛfa sɛnea abrabɔ pa te ho. Ko wɔ dɔla no gyinabea so na wobɛkyim. Ma wʼani nnye dae anaa ehu a ɛda ase no ho na nkɔmmɔ no nyinaa sesa ne su.
Komm ho ɔhaw no
Nsakrae bi wɔ ha a ɛtow awarefo pii dɔm. Nnipa a sika nhyɛso da wɔn so kɛse no ne wɔn a wɔtaa nka ho asɛm sua koraa.
Nhwehwɛmufo a wɔwɔ Cornell hwɛɛ eyi pɛɛ na wohuu sɛ sika ho ahokyere taa ma awarefo yɛ komm sen sɛ ɛbɛhyɛ wɔn nkuran sɛ wɔbɛbɔ nhyehyɛe abɔ mu. Bere a sika sua na ɛdawɔtwe no kɔ soro no, nnipa twe wɔn ho fi nkɔmmɔ no ho pɛɛ bere a wɔhia no kɛse no. Ne fã yɛ sɛ ahokyere di adwene mu ahoɔden a nkɔmmɔ a ɛyɛ den hwehwɛ no. Ne fã yɛ ehu no: wususuw sɛ ebedan ako, enti wonka hwee, na komm no brɛoo dan ne ho kwan ankasa.
Nhwehwɛmu koro no ara kyerɛ nea ɛboa. Bere a awarefo fi ase hu sika ho ɔhaw bi sɛ biribi a wɔn baanu reka mu di ho dwuma abom, na ɛnyɛ ɔko a ɛrenkɔ awiei wɔ wɔn ntam no, wonya wɔn ho kwan sɛ wɔbɛkasa ankasa. Saa nsakrae no, efi "me ne wo" kɔ "yɛn ne eyi" no, yɛ adwuma a ɛyɛ den no pii.
Akodi a ɛwɔ akodi no ase
Nsɛm pii bɛn so ba mpɛn pii, na ɛboa sɛ wuhu no sɛnea ɛte, efisɛ emu biara yɛ anansesɛm abien a ntease wɔ mu ko ankasa.
Nea ɔsie ne nea ɔsɛe
Eyi ne nkabom a wonim no, na awarefo taa hyia wɔn ho wɔ saa line yi ara so. Mo mu baako hwɛ sika a aka na ne koma tɔ ne yam bere a ɛkɔ soro. Ɔfoforo no hwɛ abrabɔ a ɛretwam na ɔpɛ sɛ ogye ho bi nnɛ. Emu biara taa hwɛ ɔfoforo no sɛ ɔno ne ɔhaw no. Ɔsiefo no yɛ obi a onhwɛ kwan wɔ obiara anim na ɔyɛ obi a odi ne ho ho dwuma wɔ n'ankasa anim; ɔsɛefo no yɛ obi a anigye nni ne ho wɔ akongua baako mu na ɔyɛ obi a ohwɛ yiye wɔ ɔfoforo no mu. Worenni eyi nkonim wɔ akasakasa mu. Wubetumi ate ase nko ara na woahyia baabi a ɛda ntam, nea ɛtaa kyerɛ sika bi a wɔabɔ ho ban ne sika bi a ɛwɔ hɔ ankasa a wode gye ɔho a akasakasa biara nni ho fa kɔɔhwɛ kuruwa biara ho.
Wo dea, me dea, ne yɛn dea
Sɛnea wokura sika no, akontaabuo a moabom, nea ɛyɛ soronko, anaa afrafra bi, no ho nsɛm nyɛ nhyehyɛeyɛ sɛnea ɛte. Onipa baako, sɛ wobɛka ne nyinaa abom no ne nea enti a moyɛ baako no nyinaa. Ɔfoforo no, sɛ ɔkora ne dea bi so no ne sɛnea okura ne ho su mu. Abien no nyinaa betumi ayɛ nokware wɔ awarefo koro mu. Nhyehyɛeyɛ pa baako nni hɔ, na mmom nea mo baanu mufi adwene mu paw a mo baanu nyinaa betumi atena mu. Asiane no nyɛ nhyehyɛeyɛ no. Ɛyɛ sɛ wofa biako mu a wonni adwene mu na woanya ho abufuw akyiri yi.
Sika a ɛboro mu
Bere a mo mu baako nya pii, anaa mo mu baako nnya hwee bere bi a ɔrehwɛ mma anaa ɔrehwehwɛ adwuma no, sika brɛoo fa tumi ho bo bi. Nea onya kakraa no betumi ate nka sɛ wahwere abato. Nea onya pii no betumi ate adesoa a wɔanka a ɔammisa da. Sɛ woka eyi pefee, ansa na ɛyɛ den ako adwene mu abufuw mu no, yi awduru no pii fi mu. Ofie di dwuma fa nea ɛboro nea ɛba akatua mu so, na sɛ wobɔ ho din a, ɛma scoreboard no anni abusuabɔ no so.
Sɛnea wobɛfi ase, sɛnea ɛrenkɔ akodi mu
Sɛnea nkɔmmɔ bi fi ase no si baabi a ɛkɔ no. Sika ho nkɔmmɔ a efi ase wɔ sobobɔ mu no ntaa nnya nkwa bio. Nneɛma kakra ma mfiase no yɛ brɛoo na nea aka no yɛ adeyɛ.
Paw bere no wɔ adwene mu. Mfi nea ɛyɛ kɛse no ase bere a worekɔ pon no ano, anaa woda mpa so a wabrɛ, anaa wo bo afuw biribi foforo ho dedaw. Si bere. "Yebetumi atena ase Kwasiada na yɛahwɛ nneɛma abom?" Bere a wɔahyehyɛ a nhyɛso nni mu no ye sen atridii bere biara, na egye mo baanu nyinaa fi ehu a wode susuw bere a asɛm no bɛtow ahyɛ mo so no mu.
Mo nsesa sika ho anansesɛm ansa na moasesa adwene. Ansa na moako fa nea ɛsɛ sɛ moyɛ ho no, ma wʼani nnye baabi a mo mu biara fi ho. Sika tee dɛn wɔ wo fie bere a worenyin? Wo sika ho ehu a ɛyɛ den koraa ne dɛn? "Ɛdɔɔso" ankasa bɛma wo ayɛ dɛn? Ebia wubehu sɛ wo hokafo no nni mo so anaa onhwɛ yiye koraa. Ɔrebɔ biribi a ɛho hia ho ban koraa bere a wutumi hu a.
Bɔ nkate no din, na ɛnyɛ atemmu no. Sɔ "me ho yeraw bere a minnim nea aka wɔ akontaabuo no mu" mmom sɛ "daa wosɛe sika dodo." Nea edi kan no to nsa frɛ wo hokafo. Nea ɛto so abien no de wɔn kɔ asɛnnibea. Adeyɛ a mfaso wɔ so paa wɔ akasakasa biara a emu yɛ den mu no ne sɛ wobɛyɛ ɔhaw no biribi a mo baanu nyinaa rehyia, na ɛnyɛ mo ho mo ho.
Tie sɛnea wobɛte ase, na ɛnyɛ sɛ wobɛyi ano. Bere a ɛyɛ wo hokafo no bere no, ko atia akɔnnɔ a wode wʼanoyiasɛm bɛhyɛ mu bere a ɔda so rekasa no. Ɛho nhia sɛ wopene so ansa na woagye atom. "Ɛno yɛ nokware" anaa "na minnim sɛ ɛno hunahuna wo" betumi ama nkɔmmɔ adwo ntɛm sen asɛm a ani tew biara a anka worebɛka no.
Ma kasa no ankasa nyɛ brɛoo. Nsɛmfua nketenkete a wopaw kura mu duru a ɛyɛ nwonwa. American Psychological Association kyerɛ sɛ sɛ wonan "budget," a ɛbetumi ate sɛ asotwe, na wode "spending plan" si ananmu mpo a, ɛbɛsesa nkɔmmɔ no nyinaa ho yaw. Botae no ne nhyehyɛe a mo baanu nyinaa fa, na ɛnyɛ mmara nhoma a mo mu baako hyɛ ma di so.
Fa ahomegye no ansa na wuhia. Sɛ mo nne rekɔ soro na mo nipadua reyɛ den a, moafi baabi a biribiara a mfaso wɔ so sii. Pene so ansa na bere no aba sɛ mo mu biara betumi afrɛ ahomegye. "Momma yɛnsan mmra eyi so anwummeretɔ aduan akyi." Ahomegye nyɛ akyiri-kɔ bere a wosan ba ankasa a.
Yɛ no su, na ɛnyɛ amanehunu
Awarefo a wɔko sika ho kakraa no ntaa nyɛ wɔn a wɔwɔ pii. Wɔyɛ wɔn a wɔtaa ka ho asɛm bere biara a ɛnyɛ sɛ nkɔmmɔ baako pɛ na ɛsoa adesoa no nyinaa.
Sika ho atridii tiawa a ɛsan ba no yɛ eyi komm. Ɔsram biara mprenko, tena ase simma aduonu, hwɛ nea aba ne nea akɔ, bɔ biribiara a ɛreba din, na sesa. Ma ɛnyɛ harɛharɛ. Awarefo bi ka biribi a wɔn ani gye ho ho bom akyi sɛnea ne nyinaa nte sɛ wɔafrɛ wo akɔ ɔhwɛfo panyin ɔdan mu. Su no botae ne sɛ wɔbɛkyere ɔhaw bere a ɛda so sua, bere a ɛda so yɛ line wɔ kratabɛ so na ɛnyɛ anwiinwii a aboaboa mfaso ano asram asia.
Ɛboa nso sɛ wode mo mfonini a mo baanu kura no to baabi a mo baanu nyinaa tumi hu. Ka no, ka no, sika a wɔde sie, nea mo mu biara hwɛ kwan komm afe anaa mfe anum mu. Sɛ wobɛda ne nyinaa adi koraa no betumi ate sɛ wobɛda wo ho adi, titiriw sɛ ka anaa su bi wɔ hɔ a wo nko ara woasoa na wusuro bere a ɛsɛ sɛ woka pefee no a. Nanso awarefo a wɔka nokware fa mfonini no nyinaa ho, a nea ɛyɛ den no ka ho no, taa gye wɔn ho wɔn ho di kɛse, na ɛnyɛ kakraa. Ade a woahintaw no ntaa nsi fam bɔne sɛnea nhintaw no ankasa bɛyɛ no, bere a wohu a. Kokoam ne nea ɛsɛe ade. Hann ne nea ɛma ade tim.
Sika ho ɔhaw bi nnya ano, na ɛno ye
Biribi wɔ ha a ɛsɛ sɛ wo ne ho yɛ asomdwoe. Ɛnyɛ nsonsonoe biara a ɛda mo ntam yɛ ɔhaw a ɛsɛ sɛ wɔsiesie. Obi a ɔsie su no fi awosu na obi a ɔsɛe su no fi awosu betumi ayɛ a wɔrennan wɔn ho wɔn ho koraa, na ɛho nhia sɛ wɔyɛ saa. Abusuabɔ a ɛyɛ den, a ɛtena mu pii no kura sika ho nsonsonoe a ɛyɛ ketewa daa na wode aseresɛm ne obu di ho dwuma na ɛnyɛ sɛ wɔbɔ mmɔden sɛ wobedi ho nkonim.
Botae no nyɛ sɛ mubedwen dɔla biara ho pɛpɛɛpɛ. Ɛyɛ sɛ wubegyae sɛ wode nsonsonoe no bɛyɛ asiane. Bere a wutumi ka sɛ "yehu eyi ɔkwan soronko so, na yɛredi ho dwuma" a ɛnyɛ atemmu wɔ abusuabɔ no so a, woadi fã a ɛho hia no nkonim dedaw.
Bere a wode mmoa bi bɛba mu
Ɛtɔ da bi nkɔmmɔ no kɔ so wie ɔkwan koro a ɛyɛ yaw no so sɛnea wuhwɛ yiye fi ase no, anaa sika abɛyɛ ade a wonantew ho fa ho koraa araa kosi sɛ moagyae kasa koraa. Ɛno ho hia sɛ wofa no aniberesɛm. Awarefo adwenemho ho nimdefo betumi aboa wo ma woahu nhwiren a ɛda akodi no ase, na sika ho afotufo betumi ayi sika no ho ehu a ɛyɛ den no bi afi mu denam nhyehyɛe a ɔde bɛma wo a wobɛgyina so so. Sɛ wode wo nsa kɔfa saa mmoa no a, ɛnyɛ pae mu ka sɛ woadi nkogu. Ɛyɛ nnipa baanu a wɔresi gyinae sɛ wɔn abusuabɔ som bo sen sɛ wɔbɛyɛ nea ɛteɛ wɔ aduandetɔ sika ho.
Na sɛ sika ho dadwen afi ase resoa nea ɛboro mo abusuabɔ so, sɛ ahokyere no di wʼakyi kɔ wo nna mu, wʼadwuma mu, anaa sɛnea wote nka fa anɔpa a wobɛsɔre ho a, yɛsrɛ wo, mfa no wo nko ara nsoa. Ne wo dɔkota anaa adwenemyiye ho nimdefo kasa. Nhyɛso no yɛ nokware, na mmoa no nso yɛ nokware.
Mmeae a wonyaa nsɛm fi
- American Psychological Association, Happy couples: How to avoid money arguments
- Cornell Chronicle, The cost of silence: Financial stress mutes couples' communication
- The Gottman Institute, Talking About Finances: A Touchy Topic Made Easier for Couples