Wo mu bi wɔ hɔ a nnipa de nsɛmmisa akɛse hyɛ ne nsa, na ɛnyɛ nea onim biribiara. Ɛyɛ nea ɔka nea onim ne nea onnim no ntam pɛpɛɛpɛ. Saa onipa no na wɔsan bisa no, na wɔde adwuma a ɛyɛ den hyɛ ne nsa, na wogye no di da a mmuae no ho hia ampa.
Bere a ɛkyekye eyi sua na ɛhaw kakra. Ɔpanyin bi bisa wo biribi pɔtee, wunni ho mmuae ampa, na komm no adi simma abien mprempren. Nea wobɛyɛ wɔ simma du a edi so no som bo sen mmuae no ankasa, efisɛ obiara a ɔte pon no ho nim dedaw sɛ obiara nkura akontaabu nyinaa wɔ ne tirim. Nea dan no rehwehwɛ ahu no nyɛ sɛ wowɔ akontaabu biara, na mmom sɛ w'ahotoso ne nokware kɔ so anaa. Di eyi ho dwuma yiye mprenu na wo “yiw” befi ase akyerɛ biribi.
Dɛn na woka bere a wunnim mmuae wɔ nhyiam mu?
Ka nneɛma abiɛsa, saa nhyehyɛe yi so: nea wunim, nea wunnim, ne bere a wobɛnya nea aka. “Minni saa akontaabu no. Minim sɛ ɛrekɔ soro ɔsram biara. Mɛde akontaabu no abrɛ wo ansa na dɔn anan aso.”
Nhyehyɛe no ne nimdeɛ no. Sɛ wode nea wunim di kan a, ɛma wo tena obi a n'ani da hɔ tebea mu, enti ntokuru no ba sɛ nea wunim no ano, na ɛnyɛ sɛ hwee nni hɔ. Sɛ wobɔ ntokuru no din pefee wɔ kasamu baako mu a, esiw ne nkɔso ano. Na bere a ɛwɔ awiei no na ɛdan ade nyinaa fi sintɔ ma ɛyɛ nhyehyɛe, na ɛno nkoa ne nea dan no bɛkae Fiada.
Mmara abien na ɛma ɛyɛ adwuma. Ka ntokuru no pefee: “Minni mpɔtam no mu akontaabu no” yɛ den, na “Minni nneɛma no nyinaa so pɛpɛɛpɛ” yɛ kusu a ɛfrɛ nsɛmmisa foforo. Na ma bere a woka no nyɛ nokware. Bere a wo ho wɔ ho som bo sen bere a ɛyɛ fɛ a ebia worennu ho, efisɛ nea eyi nyinaa som bo ne sɛ wobedu.
Ade baako a ɛsɛ sɛ wugyaw: nea enti a wunni ho no. Obiara ammisa adɛn, nkyerɛkyerɛmu no te sɛ w'ankasa woreyi wo ho ano sɛ wopɛ anaa wompɛ, na ɛsɛe simma aduonu a anka wode bɛyɛ ade a ɛboa. Sɛ nea enti ho hia ampa a, ɛfata sɛ ɛkɔ nkrasɛm a wode bɛba dɔn anan no mu ne akontaabu no.
Sɛ woka sɛ wunnim a, egye wo gyidi anaa?
Ɛnyɛ saa te sɛ nea ɛkame ayɛ sɛ obiara susuw. Nhwehwɛmufo kuw bi yɛɛ nsɔhwɛ anum a nnipa 5,780 wɔ mu, a wɔtintimii wɔ Proceedings of the National Academy of Sciences mu wɔ 2020, de hwɛɛ nea ɛba bere a wɔka akontaabu bi ho akyinnyegye ka ho. Nnipa hui akyinnyegye no ampa, sɛnea ɛsɛ, nanso gyidi a wɔwɔ wɔ akontaabu no mu tew kakraa bi, na gyidi a wɔwɔ wɔ nea efi mu no mu nso tew kakraa bi, titiriw bere a wɔde nsɛmfua na ɛkyerɛɛ akyinnyegye no ɛnyɛ akontaabu.
Atwerɛfo no ankasa nkyerɛase ne fã a mfaso wɔ so: wɔn a wɔka nsɛm no betumi abue wɔn ano wɔ nea wonnim ho a ɛrensɛe gyidi a wɔwɔ wɔ nsɛm no anaa wɔn ankasa mu kɛse. Saa nhwehwɛmu no fa ɔman akontaabu ho, ɛnyɛ nhyiam, enti fa no sɛ kwan a nneɛma nam so, ɛnyɛ bɔhyɛ a ɛfa wo Yawda ho. Nanso kwan no da adi, na etia adwene a ɛka sɛ ɛsɛ sɛ wokata ntokuru so.
Saa adwene no ho hia sɛ wobɔ ne din efisɛ ne bo yɛ den. Sɛ wode nsɛm hunu kata ntokuru so a, ɛtɔ simma aduanan ma wo na ɛgye asɛmmisa a edi so no fi wo nsam, efisɛ mprempren obi bɛhwehwɛ ahu nsɛm a woka no mu nea egyina hɔ ampa. Nsɛm a emu nna hɔ yɛ bɔne sen ntokuru. Ntokuru wɔ ano.
Dɛn na woyɛ wɔ komm simma abien a edi kan no mu?
Gye no wɔ w'apɛde mu na ka sɛ woreyɛ saa: “Ma me simma baako wɔ so.” Sɛ wobɔ komm no din a, ɛdan no fi twentwɛn ma ɛyɛ gyinaesi, na ɛma wo bere a wode bɛpaw afã abiɛsa a ɛfata sen ade a edi kan a ɛbɛba w'adwene mu.
Saa kasamu no ho hia efisɛ simma abien ware ampa. Nhwehwɛmu a ɛfa sɛnea nnipa danedane kasa wɔ kasa du mu, a wɔtintimii wɔ Proceedings of the National Academy of Sciences mu, hui sɛ ntam a ɛda akasafo ntam no yɛ pɛ wɔ wiase nyinaa na esua yiye, na kasa biara mu mfinimfini no bɛn wiase nyinaa mfinimfini no bɛyɛ simma nkyekyɛmu anan mu baako. Wɔabɔ nkɔmmɔ sɛ wonnye wɔn ho wɔn ho nsɛm mu wɔ bere kakraa bi mu. Nea ɛtra saa no yɛ biribi wɔ nnipa ani so, na sɛ woammɔ ne din a, dan no bɛbɔ ne din ama wo.
Enti bɔ ne din. “Ma me simma baako wɔ so” ne kasamu no nyinaa. Afei ma simma no nsi ampa. Mfa nnyigyei anaa nnianim nsɛm a ɛfa sɛnea asɛmmisa no ye ho nhyɛ mu, efisɛ ne mmienu nyinaa sɛe komm a wotɔɔ no.
Sɛ wɔhyɛ me sɛ minsusuw bi nkyerɛ a ɛ?
Ka ntam a ɛda ade abien ntam na bɔ ne din sɛ ɛte saa. “Nea misusuw ne sɛ ɛda ɔha biara mu awotwe ne dumien ntam, na merensi nhyehyɛe biara so kosi sɛ mɛhwɛ ahu” yɛ mmuae, na ɛsono no ne akontaabu bi kɛkɛ.
Sɛ wobɔ ne din a, ɛnyɛ menewa mu tew, ɛyɛ nokware no ankasa. Sɛ woka akontaabu kwa wɔ nhyɛso ase a, wɔbɛsan aka no kwa, wɔ krataa mu, dapɛn a edi so, a wunni hɔ sɛ wobɛka nea ɛka ho. Sɛ wode akyinnyegye no fam akontaabu no ho a, ɛno na ɛma wudi nea ɛba no so bere a afi wo nsam no.
Ɔkwan foforo nso wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ wusiesie, ma bere a obi hia akwankyerɛ ampa sen akontaabu pɔtee. “Mesi me nhyehyɛe so wɔ soro fã no so na mɛhwɛ ahu Yawda.” Ɛno ma onipa no nea ɔbaa ho ampa, a ɛyɛ kwan a ɔbɛfa so akɔ so, na ɛda so ara wie wɔ da bi so.
Eyi yɛ adwuma dɛn wɔ adwumagye nsɛmmisa anaa asɛnka agua so?
Afã abiɛsa koro no ara, a woatia mu, ne ade baako: ma wɔn adwene a anka wode bɛhwehwɛ ahu. “Minni saa akontaabu no wɔ saa gua yi so. Ɔkwan a mɛfa so anya ni, na nea mihui bere a meyɛɛ saa ade koro no ara wɔ gua a etwa to no so ni.”
Wɔ adwumagye nsɛmmisa mu no, obiara nkyerɛ wo nkae mu ade. Wɔrehwɛ sɛnea woyɛ w'ade wɔ nea wunim ano, efisɛ ɛno na wobɛyɛ wɔ adwuma no mu dapɛn dodow no ara. Nea ɔka sɛ “Minni saa” na afei ɔdwen pen wɔ nhyehyɛe mu no rekyerɛ ade a wɔretɔ no ankasa.
Wɔ agua so no, tia mu kɛse, efisɛ atiefo rentumi ntena hɔ nhwɛ adwene kwan. “Minni no wɔ ha. Hwehwɛ me akyi na mɛde abrɛ wo.” Afei hwehwɛ no. Nea wubedi akyi no ne asɛm no nyinaa, na nnipa a wɔte asɛmmisa no dodow no ara kae.
Nea eyi kyekye wɔ afe mu
Din pa kakraa bi na wosi no wɔ mmuae a na wowɔ ho dedaw so. Wosi so wɔ mmere a wodaa nea wunni adi pɛpɛɛpɛ na afei woduu bere ano de nea aka bae so.
Nea ɛdɔɔso no yɛ nokware na anuonyam nni mu. Yɛ eyi mpɛn du na nnipa befi ase de nsɛmmisa a ɛho hia no abrɛ wo, efisɛ w'akyinnyegye da adi, enti w'ahotoso som bo. Ɛno nyɛ ɔkwan ketewa a wofa so yɛ adwuma. Ɛno na ɛma wutumi soa ade a wuntumi mmua mprempren, a ɛno nkoa ne kwan a obiara afa so anyin akɔ adwuma kɛse mu, na ɛma wotumi yɛ saa mfe aduonu a wonnkae asɛm a wokae ho ɔkwan biara da.
Nea nsɛm no fi
- Proceedings of the National Academy of Sciences, The effects of communicating uncertainty on public trust in facts and numbers
- Proceedings of the National Academy of Sciences, Universals and cultural variation in turn-taking in conversation