Woayɛ nkyerɛkyerɛmu bi simma enum a ɛrekɔ yie. Nnipa no wɔ w'akyi, w'asɛm no reka wɔn, na wowɔ mmuaeɛ ama nsɛmmisa a na w'ani da so. Afei woka dodoɔ bi den, na obi a ɔte tesɛ a ɛtɔ so mmienu no wɔ deɛ ɛyɛ nokware no wɔ ne screen so. Ɛyɛ aduanan, ɛnyɛ aduosia, na afei obiara ahunu. Ɛyɛ komm kakra bere a nnipa no rehwɛ deɛ wobɛyɛ ho.
Dɔnhwere a ɛdi so no mu biribiara nsii da. Deɛ ɛbɛba no, simma aduosia na ɛsi ho gyinaeɛ, na saa simma aduosia no wɔ nhyehyɛeɛ a ɛyɛ adwuma. Fa kasamu baako siesie, wɔ nne korɔ no ara so, na toa so.
Nnipa gyaw dodoɔ a ɛnteɛ akyi ntɛm sen sɛdeɛ obiara susu. Deɛ wɔkora so ne sɛdeɛ onipa no dii ho dwuma, na saa fa no, wo ara na wotwerɛ.
Asɛm bɛn na mɛka berɛ a maka dodoɔ bɔne wɔ obiara anim?
Kasamu baako, wɔ saa nhyehyɛeɛ yi mu: nsiesieɛ no, na afei nokwasɛm no, na afei san kɔ deɛ na woreka no so tee. “Meyɛɛ no bɔne. Dodoɔ no yɛ 40, ɛnyɛ 60. Enti quarter a ɛtɔ so mmienu no na ɛsɛ sɛ yɛhwɛ.”
Mfa nnianim asɛm. Nka sɛ “kafra, dodoɔ ho de meyɛ hwee.” Nkyerɛkyerɛ baabi a dodoɔ bɔne no firi baeɛ, ɛfiri sɛ obiara ammisa, na ɛma mfomsoɔ no tena hɔ simma aduasa foforɔ. Nsiesieɛ no yɛ asɛm tiawa a mfasoɔ wɔ so paa, na sɛ woka wie ara pɛ a, nnipa no hia sɛ wokɔ baabi foforɔ. Ɛno nti na ɔfa a ɛtɔ so mmiɛnsa no ho hia te sɛ mmienu a ɛdi kan no. Sɛ wotoa so no, ɛno ara yɛ nsɛnkyerɛnneɛ. Ɛka kyerɛ obiara sɛ mfomsoɔ no yɛ ade a ɛtaa ba.
Nne no denden ho hia sen sɛdeɛ nnipa susu. Ka no wɔ gyinabea a wode kaa mfomsoɔ no. Sɛ wobrɛ wo nne ase a, ɛno ne deɛ ɛtaa ba yɛn adwene mu, nanso ɛyɛ deɛ ɛne deɛ wopɛ bɔ abira, ɛfiri sɛ nsiesieɛ a wɔka no brɛoo te sɛ deɛ aniwuo aka wo, na nsiesieɛ a aniwuo wɔ mu ka kyerɛ nnipa no sɛ mfomsoɔ no yɛ asɛm kɛseɛ.
Ɔfa mmiɛnsa korɔ no ara yɛ adwuma wɔ agua so ne nhyiamu ase, na ɛyɛ adwuma sɛ obi foforɔ na ɔhunuu no mpo. Sɛ onipa a ɔte tesɛ a ɛtɔ so mmienu ka sɛ dodoɔ no yɛ aduanan a, nnye ho akyinnyeɛ, na nna no ase nkyɛre nso. “Woka nokorɛ, ɛyɛ 40. Ɛno kyerɛ sɛ quarter a ɛtɔ so mmienu no na ɛsɛ sɛ yɛhwɛ.” Simma nsia, basabasayɛ biara nni mu, na seesei nnipa no wɔ wo ho nokwasɛm mmienu: wɔasiesie dodoɔ no, na woyɛ obi a wosakra w'adwene wɔ nnipa anim a ɛnyɛ wo den. Ɛnoa mmienu nyinaa boɔ som bo sen sɛ anka wo dodoɔ no yɛɛ nokware.
Ɛsɛ sɛ mesrɛ kafra, anaasɛ mensiesie no ara kwa?
Nkaeɛ tiawa boa, na kafra tenten mmoa. Peter Kim ne ne mfɛfoɔ hwehwɛɛ sɛdeɛ wɔsan siesie ahotosoɔ mu, na wɔhunuu sɛ, sɛ mfomsoɔ no fa tumi a wowɔ ho a, sɛ woyɛɛ biribi bɔne na ɛnyɛ sɛ wonni nokorɛ a, kafra siesie ahotosoɔ yie sen sɛ wobɛpo asɛm no.
Enti “Meyɛɛ no bɔne” reyɛ adwuma ankasa. Ɛyɛ nsɛmfua kakra, ɛgye mfomsoɔ no tom pefee, na ɛma woyɛ onipa a ɔsiesie n'ankasa asɛm mu sen sɛ woyɛ obi a na ɛsɛ sɛ obi foforɔ siesie ma no. Deɛ nhwehwɛmu no nnyina akyi ne kafra akwantuo no: email a ɛdi akyire, kafra a ɛtɔ so mmienu wɔ nhyiamu no awieeɛ, ne sɛ wobɛbɔ ho din nnansa akyi. Ɔsan biara ma nnipa no san hwɛ mfomsoɔ no bio, na ɛnyɛ sɛ deɛ ɛdi kan no, wɔn mu biara mfa nimdeɛ foforɔ mma.
Ɛho nhyehyɛeɛ yɛ mmerɛ sɛ wobɛdi so. Gye tom pɛnkorɔ, siesie pɛnkorɔ, na nkae so bio gye sɛ obi foforɔ na ɔbɔ ho din.
Adɛn nti na ɛsɛ sɛ mmuaeɛ a ɛyɛ nokware no ka nsiesieɛ no ho?
Ɛfiri sɛ nsiesieɛ a ɛmfa biribi nsi ananmu no gyaw asɛm bɔne no wɔ hɔ. Irene Kan ne ne mfɛfoɔ, a wɔhwehwɛɛ sɛdeɛ nnipa sesa wɔn adwene sɛ wɔka kyerɛ wɔn sɛ biribi nyɛ nokware a, hunuu sɛ sɛ wode biribi foforɔ si ananmu a, ɛno nko ara na ɛtaa tee nsunsuansoɔ a asɛm bɔne no gya wɔ adwene mu no so, na sɛ wode saa ade foforɔ no ka nsiesieɛ pefee ho a, ɛyɛ adwuma sen biara.
Ɛno ne asɛm a ɛkyerɛ deɛ enti a nhyehyɛeɛ no mfinimfini fa ho hia. “Saa dodoɔ no anteɛ” gyaw aduosia ne asɛmmisa wɔ nnipa no nsam. “Dodoɔ no yɛ 40, ɛnyɛ 60” de biribi si ananmu. Sɛ woka dodoɔ bɔne no ne deɛ ɛteɛ no bɔ mu a, ɛma nnipa tumi twerɛ gu deɛ wɔatwerɛ dada no so, na ɛno ne deɛ wopɛ ampa, ɛfiri sɛ nnipa no fa akyi wɔ aduosia wɔ wɔn nkrataa so.
Ɛkyerɛ nso deɛ enti a “mɛsan aba so” yɛ mmerɛw sen sɛdeɛ ɛte berɛ a wonim mmuaeɛ no dada. San bra so berɛ a wonni dodoɔ no ampa. Sɛ wowɔ bi a, ka no seesei, wɔ ahome korɔ no mu, ɛberɛ a nnipa no da so kura asɛmmisa no mu.
Sɛ mfomsoɔ no sõ sen dodoɔ bi a ɛnneɛ ɛ?
Ɛnneɛ ma nokwasɛm no ne afotuo no ntam nna hɔ pefee, na ka deɛ asesa. “Sika a wɔsan de ma no dodoɔ anteɛ. Ɛyɛ 40, ɛnyɛ 60. Ɛno nsesa deɛ metu fo sɛ yɛnyɛ, na deɛ enti nie.”
Dodoɔ a ɛnteɛ yɛ tumi mu mfomsoɔ, na nnipa no bu no saa. Deɛ ɛma nnipa ho yeraw wɔn ne sɛ wɔnnim sɛ gyinaeɛ no da so yɛ deɛ ɛfata anaa, enti bua saa asɛm no ansa na wɔabisa. Sɛ gyinaeɛ no sesa a, ka wɔ saa simma aduosia no ara mu, na ka deɛ anka wobɛyɛ. Onipa a ɔsesa n'afotuo prɛko pɛ, a ɔde nkyerɛaseɛ ka ho no, rekyerɛ ade a nnipa no pɛ sɛ wɔhunu wɔ ne ho no pɛpɛɛpɛ.
Sɛ mfomsoɔ no mfa nokwaredie ho, sɛ ebia woahwere bɔhyɛ bi, anaa wokaa sɛ woayɛ biribi a na wonyɛeɛ a, ɛno yɛ nsiesieɛ foforɔ na ɛgye berɛ sen kasamu baako. Ahotosoɔ ho nhwehwɛmu korɔ no ara si saa nsonsonoeɛ no so dua: nkaeɛ tiawa a ɛsiesie tumi mu mfomsoɔ no nyɛ adwinnadeɛ a ɛfata deɛ ɛka ho no.
Sɛ mehunu no dɔnhwere baako akyi a ɛnneɛ ɛ?
Siesie no wɔ ɔkwan korɔ no ara so, wɔ berɛ a ɛdi kan a ɛfata, na ma ɛnyɛ kasamu mmienu. “Nsiesieɛ baako firi anɔpa no. Sika a wɔsan de ma no dodoɔ yɛ 40, ɛnyɛ 60, na ɛnsesa afotuo no.”
Ɔkwan korɔ no ho hia. Sɛ mfomsoɔ no siiɛ wɔ dan mu a wɔte ase a, nkrasɛm a wode kɔma onipa baako gyaw nnipa dubaako a aka no wɔ dodoɔ bɔne no mu. Sɛ ɛsiiɛ wɔ krataa bi mu a, siesie krataa no na fa nsensanee baako ka ho sɛ woasiesie. Yɛ ansa na obi foforɔ ayɛ, ɛfiri sɛ “Meyɛɛ no bɔne” ne “nokorɛ ne sɛ, ɛno anteɛ” a obi foforɔ ka no ntam nsonsonoeɛ ne sɛ obi hwɛ n'ankasa adwuma mu na obi hia sɛ wɔhwɛ ne deɛ mu.
Deɛ nnipa no kae ankasa
Ɛnyɛ dodoɔ no. Sɛ wobisa a, obiara ntumi nka nkyerɛ wo dapɛn a ɛreba no mu sɛ dodoɔ bɔne no yɛ deɛn, na wɔn mu binom anhunu koraa kɔsii sɛ woka bi.
Deɛ wɔkora so ne simma dunum honhom bi a ɛfa sɛdeɛ onipa yɛ n'ade berɛ a wɔhunu ne mfomsoɔ, na wɔde saa adwene no di dwuma akyire yi, wɔ mmeae a wonni hɔ, berɛ a obi rebisa sɛ wobɛtumi de ade kɛseɛ ahyɛ wo nsa anaa. Sɛ wodi ho dwuma yie a, nsiesieɛ a woyɛ wɔ nnipa anim yɛ akwan a ne boɔ nyɛ den koraa a wofa so kyerɛ sɛ wo dodoɔ ahodoɔ fata gyedie, ɛfiri sɛ woakyerɛ nnipa no sɛ sɛ ɛnteɛ a, anka wobɛka akyerɛ wɔn.
Ɔkwan bi wɔ hɔ a eyi tumi kɔ nkyɛn, na ɛsɛ sɛ yɛbɔ ho din sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wobɛkwati. Onipa a ɔnsiesie hwee wɔ nnipa anim da no nyɛ onipa a ɔnyɛ mfomsoɔ. Ɔyɛ obi a obi foforɔ bɛhunu ne mfomsoɔ akyire yi, mpɛn pii wɔ berɛ a ɛnyɛ na nnipa dodoɔ anim. Sɛ wosiesie ntɛm a, ɛno na ne boɔ yɛ mmerɛ, berɛ biara, na ne boɔ tew bere a woyɛ no pii, ɛfiri sɛ nnipa a wɔahunu wo sɛ woyɛ saa mprenu no gyae sɛ wɔbɛfa no sɛ asɛm kɛseɛ bi.
Ade baako ka ho, ɛfiri sɛ ɛno ne deɛ nnipa dwene ho akyire yi. Sɛ wosan bɔ nsiesieɛ no mu wɔ w'adwene mu da mu no nyinaa a, ɛmmoa nnipa no, na ɛyi w'ani firi w'adwuma so dɔnhwere mmienu a ɛdi so no mu. Simma aduosia no ne adwuma no nyinaa. Sɛ ɛtwam a, ade a ɛho wɔ mfasoɔ a aka ne sɛ hwɛ baabi a dodoɔ bɔne no firi baeɛ, siesie hɔ, na kɔ so di da no.
Enti fa simma aduosia no di dwuma. Ka nsiesieɛ no, ka nokwasɛm no, toa so, na ma nhyiamu no nkaeɛ nyɛ deɛ nnipa bɛkae. Afei san kɔ adwuma a na woreyɛ ansa no so, deɛ na ɛrekɔ yie, na ɛda so rekɔ yie.
Deɛ nsɛm no firi
- PubMed, Removing the shadow of suspicion: the effects of apology versus denial for repairing competence- versus integrity-based trust violations
- Cognitive Research: Principles and Implications, Exploring factors that mitigate the continued influence of misinformation