Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

MMERE A ƐYƐ DEN · AHUNAHUNA A WONNIM

Sɛnea Wobɛhwɛ Tebea a Wonnim Nea Ɛbɛba So Bere a Wonnim Nea Ɛbɛba Daakye

Woretwɛn nhwɛsoɔ bi aba, gyinaesi bi, adwuma bi, abusuabɔ bi a akɔ komm. Bere a daakye rentumi nnyina pintinn no, sɛ wonnim no betumi ayɛ den asen asɛmmɔne ankasa. Nea enti ɛte saa ni, ne nea ɛboa ankasa ma wotwa mfimfini bere no mu.

Woman with backpack looking at autumn trees

Photo by Amanda Birkeland on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Sort it into can and cannot control.
  • Pick a short daily worry window.
  • Feel your feet, name five things.

Ɔbrɛ su pɔtee bi wɔ hɔ a efi sɛ wonnim. Wonni asɛnnennen mu. Hwee nsɛee ankasa de. Woretwɛn ara sɛ wubehu, na wʼadwene rennyae no. Ɛyɛ adwennwene koro no ara mpɛn ɔha da biara, na ɛsɔ su biara a ebia ɛbɛba hwɛ, te sɛ nea sɛ wode wʼadwene si nea ɛyɛ den sen biara so a, ɛbɛma woasiesie wo ho ama no.

Ebia woretwɛn ɔhonam afaafa ho nhwehwɛmu. Anaa sɛ adwumagyae no bedu wo kuw ho anaa. Sɛ adesrɛ no bɛba anaa, sɛ abusuabɔ no aba awiei anaa, sɛ sika no bedu ɔsram no awiei anaa. Nneɛma no yɛ soronko. Atenka no yɛ pɛ. Wopɛ sɛ wonya mmuae bɔne no kɛkɛ kyɛn sɛ wobɛtena asɛmmisa no mu.

Sɛ ɛno te sɛ baabi a wowɔ mprempren a, woyɛ mmerɛw na worenyɛ nea ɛboro so. Ahunahuna a wonnim yɛ tebea a emu yɛ den ankasa ma onipa adwene baako. Sɛ wote nea enti ase a, ɛboa. Sɛ wonya biribi a wode wo nsa yɛ bere a woretwɛn no nso boa.

Adɛn nti na sɛ wonnim na ɛbrɛ wo ase

Wo amene, wɔ ne ti mu no, yɛ nea ɛyɛ nhumusɛm afiri. Ɛyɛ susukoraa bere biara a ɛfa nea ɛreba ho sɛnea ɛbɛma woanya ahobammɔ, na ɛpɛ nea wunim ne awiei kɛse kyɛn nea ɛda hɔ kann. Bere a awiei no rennya nea ɛkɔ so no, saa nhumusɛm nhyehyɛe no kɔ so yɛ adwuma a ennya baabi a ɛbɛkɔ. Ɛno ne adwennwene a wote no nka. Ɛnyɛ mfomso a ɛwɔ wo mu. Ɛyɛ afiri a ɛreyɛ nea ɛyɛ pɛpɛɛpɛ, a ennya mmuae a ɛbɛtena ase.

Adwene ho nimdefo wɔ din a wɔde frɛ sɛnea eyi haw onipa: intolerance of uncertainty (sɛ wuntumi nnyina ahunahuna a wonnim ano). Ɛyɛ sɛnea sɛ wonnim no te sɛ nea ɛho nyɛ mmerɛw kɛkɛ na mmom ɛnyɛ nea ɛbɛtumi agyae. Nnipa yɛ soronko ankasa wɔ ha. Ebinom betumi akura asɛmmisa a ɛda hɔ kann mu brɛoo. Ebinom de, asɛmmisa koro no ara bɛn sɛ wuntumi nnyina ano, na adwene no fa ahunahuna ketewa a ɛyɛ bɔne mpo sɛ ade a awie pɛn a ɛsɛ sɛ wosiesie wo ho tia no daa.

Eyi ho hia esiane nea nhwehwɛmu ahu nti. Nhwehwɛmu bi a ɛwɔ nhoma a wɔfrɛ no *Neural Plasticity* mu kyerɛ sɛ ahunahuna ma adwennwene aduan denam saa ɔkwan yi ara so: ɛnyɛ nea wonnim ankasa no na ɛsɛe ade no, na mmom yɛn adwene, nkate, ne nneyɛe mu mmuae a yɛde ma no. Sɛnea obi ntumi nnyina ahunahuna a wonnim ano kɔ soro no, saa na asɛmmisa a ɛda hɔ no dane adwennwene, akwati, ne nipadua a aka hɔ wɔ asɛnnennen mu. Adwennwene, wɔ saa kwan yi so, yɛ wʼadwene a ɛrebɔ mmɔden sɛ ɛbɛyɛ awiei a wonim a enni hɔ. Ɛte sɛ ɛyɛ ade a mfaso wɔ so. Mpɛn pii no ɛnyɛ.

Enti nea woresoa no fa kɛse no nyɛ tebea no. Ɛyɛ tia a wotia tebea no. Ɛno nyɛ animka. Ɛyɛ asɛm pa ankasa, efisɛ atia yɛ ade a wubetumi ne no adi, sɛ nokwasɛm no rensesa mpo.

Fi nea ɛyɛ wo de ankasa a wobetumi akura no ase

Bere a biribiara te sɛ nea ɛhuruw wim no, neyɛe a ɛba ne sɛ wobɛkɔ akɔso wo tumi baabiara a wubetumi. Nimdeɛ no ne sɛ woso baabi a ɛfata.

Fa kanko abien yɛ wʼadwene mu. Baako kura biribiara a wubetumi anya so tumi: wo gyinaesi, wʼahomɔden, sɛnea wode dɔnhwerew a edi hɔ no di dwuma, obi a wode wo nsa kɔ ne so. Nea aka no kura biribiara a wuntumi: nnipa afoforo gyinaesi, asɛm a wɔahyɛ no krataa mu wɔ baabi dedaw, bere nhyehyɛe a ɛnyɛ wo na woahyɛ. Ɛkame ɛyɛ amanehunu a ahunahuna de ba nyinaa fi sɛ wode ahoɔden gu saa kanko a ɛto so abien no mu, baabi a ɛrentumi nnsi.

American Psychological Association de "di nea wubetumi so so" si nʼakwankyerɛ mfimfini esiane saa nti ankasa. Wɔn nyansahyɛ yɛ nketenkete boapa. Hyehyɛ dapɛn aduan. Fa wo ntade gu hɔ anadwo ansa na biribi a ɛyɛ den aba. Kura nhyehyɛe baako pintinn. Eyinom te sɛ nea ɛyɛ ketewa dodo a ɛho nhia, na ɛno ne botae no. Worenpere sɛ wubesiesie ade kɛse a wonnim no. Wode adansedi ankasa rema wo nipadua nhyehyɛe sɛ wo da so ara yɛ obi a ɔwɔ tumi wɔ wʼankasa abrabɔ mu, sɛ ɛnyɛ biribiara na wɔresi gyinae ma wo.

Akwan kakra a wode behu wo kanko:

  • Kyerɛw tebea no, na kyɛ no nkrataa abien mu: nea metumi ka ho, nea mintumi nka ho. Sɛ wuhu wɔ krataa so a, ɛyɛ biribi a sɛ wode dwene ho a ɛrenyɛ.
  • Yɛ ade pɔtee baako fi nea edi kan no mu ɛnnɛ, sɛnea ɛyɛ ketewa biara. Mena email no. Bɔ nhyiamu no. Bisa asɛm a ɛma mu da hɔ no.
  • Sɛ wuhu wo ho sɛ woreyɛ adwuma wɔ nea ɛto so abien no so a, bɔ no din brɛoo. "Ɛno nyɛ me de." Afei san fa wʼadwene si baabi a ebetumi ayɛ biribi.

Eyi nkyerɛ sɛ woreyɛ sɛ ade a ɛyɛ den no nyɛ nokware. Ɛkyerɛ sɛ wode wʼahoɔden a ano sua no di dwuma wɔ baabi a ebetumi asesa biribi kyɛn baabi a ebetumi atutu kɛkɛ.

Ma wo ho kwan na te nka kyɛn sɛ wobɛko atia

Neyɛe bi ni a ɛte sɛ nea ɛyɛ akyirikyiri nanso ɛyɛ adwuma ara. Gyae sɛ wobɛkasa ayi wo ho afi ahokyere no mu.

Bere a Mayo Clinic Press kyerɛw ahunahuna a wonnim ho hwɛ ho asɛm no, wɔn nyansahyɛ a edi kan no baako ne sɛ gye nea wote nka tom kyɛn sɛ wobɛpia afi hɔ, na bɔ no din. Adwennwene. Ehu. Tumi a wonni. Awerɛhow. Sɛ wobɔ nkate din a, eyi hyew pii fi mu wɔ ɔkwan a ɛyɛ nwonwa so. Wugyae sɛ wowɔ nkate no mu na wofi ase hwɛ, na efi saa kwan ketewa no so no, ɛgye ne nsa fi wo so.

Ɔkwan a ɛne no bɔ abira, nea yɛn mu dodow no ara yɛ no, ne sɛ yebemia ase. Yɛ adwuma araa ma wonte nka. Hyɛ wo ho den sɛ ɛbɛyɛ yiye. Yɛ ade foforo kosi nnabɔbɔ bere. Ɛyɛ adwuma dɔnhwerew baako na afei nkate no san ba, mpɛn pii no ano yɛ den, taa anadwo nnɔnmu abiɛsa. Sɛ wokwati nkate no a, ɛtaa ma no aduan.

Sɔ eyi hwɛ bere a hu no kɔ soro: gyina na wie kasasin "mprempren mete nka..." no de nea ɛyɛ nokware ankasa. Hwɛ baabi a ɛda wo nipadua mu. Ma ɛntena hɔ. Ɛho nhia sɛ wosiesie anaa wokyerɛ ho ase. Nkate twa mu kɔ bere a wugyae sɛ wosiw ɔpon no kwan.

Fa wo ho san bra mprempren

Ahunahuna a wonnim tena daakye nko ara mu. Adwennwene yɛ wʼadwene a ɛretu kwan akɔ bere bi a emmaa da, mpɛn pii kɔ baako a ɛremma da. Ade a ɛyɛ nokware sen biara a wode tia ne sɛ wofa wo ho san bra mprempren, baabi a ade a wusuro no nreyɛ ankasa.

Eyi ne nea grounding nneyɛe wɔ hɔ ma, na ɛho nhia hwee soronko. Te wo nan nka wɔ fam. Hu nneɛma anum a wubetumi ahu, anan a wubetumi ate, abiɛsa a wubetumi de wo nsa aka. Home brɛoo pɛnkoro na ma home a wuyi no ware kyɛn nea woma home. Eyinom mu biara nsesa awiei no. Emu nyinaa kae wo nipadua sɛ saa bere yi ankasa mu, wo ho ye, wowɔ ahobammɔ, wonnya nnuruu amanehunu no mu.

Ɛboa nso sɛ wode adwennwene no hyɛ kuruwa ketewa mu kyɛn sɛ woma ɛkɔ da no nyinaa. Nnipa bi yɛ "adwennwene mfɛnsere," simma dunum anaa aduonu wɔ bere koro no ara da biara, baabi a wɔma wɔn ho kwan sɛ wɔbɛdwen no nyinaa. Sɛ adwennwene no ba mfɛnsere no akyi a, wɔka kyerɛ no sɛ ɛntwɛn ne nhyiamu. Mpɛn pii no, bere a mfɛnsere no du no, ahopere no afi mu dedaw.

Na hwɛ wo nsɛm a wugye. Sɛ woresan hwehwɛ nsɛm anaa nsesaɛ daa daa a, ɛte sɛ nea woreyɛ biribi, nanso ɛsoma asɛnnennen no mu hye foforo kɛkɛ. Sɛ wohwɛ pɛnkoro anaa mprenu wɔ bere a woahyɛ a, ɛyɛ sen sɛ wohwɛ mpɛn aduanan.

Bere a ade a wonnim no yɛ gyinaesi a wuntumi nyɛ

Ɛnyɛ ahunahuna a wonnim nyinaa fa obi foforo mmuae a woretwɛn ho. Ebi a, wo na ɛsɛ sɛ wopaw, na wuntumi nhu akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wubehu sɛ worepaw no yiye anaa. Gye adwuma no anaa tena hɔ. Tu anaa ntu. Ne no ka asɛm a ano yɛ den no anaa ma ɛnkɔ so. Nsɛm a anka wubehia sɛ wobenya awerɛhyɛmu no nni hɔ kɛkɛ, enti woyɛ den, na den no dane neho amanehunu.

Nneɛma kakra ma eyi yɛ mmerɛw sɛ wode bɛtena:

  • Pɛ nea eye, ɛnyɛ nea ɛyɛ pɛ. Mpɛn pii no nea enni mfomso biara nni hɔ, gye nea eye sen biara a wubetumi ahu denam nea wunim ɛnnɛ. Sɛ wotwɛn awerɛhyɛmu ansa na woasi gyinae a, ɛtaa kyerɛ sɛ wode wo nsa rebɔ gyinae kɛkɛ, a ɛda so yɛ gyinaesi, a wo nko ara wonyɛe.
  • Hyɛ gyinaesi no bere a ɛsɛ sɛ wopaw. Adwennwene a enni awiei ma adwennwene aduan. Sɛ wode da nokware ma wo ho a ɛsɛ sɛ wopaw a, ɛsiw asɛm no kwan sɛ ɛnkɔ so afebɔɔ.
  • Bisa nea anka wobɛka akyerɛ adamfo. Mpɛn pii no yɛyɛ anyansafo wɔ afoforo haw ho sen yɛn deɛ. Fa obi a wodɔ no si baabi pɔtee a wowɔ no mu. Afotu a anka wode bɛma no no taa yɛ afotu a woreyi wo ho afi ho no.
  • Kae sɛ gyinaesi pii nyɛ afebɔɔ de. Gyinaesi pii wɔ hɔ a wubetumi asesa, asan, anaa asiesie akyiri yi. Sɛ wofa gyinaesi a wubetumi asesa sɛ wɔayɛ no ɔbo so a, ɛma ɛyɛ hu kɛse sen sɛnea ɛsɛ sɛ ɛyɛ.

Wompaw nea eye bere biara, na ɛno yɛ nhyehyɛe a ɛfa onipa a oyɛ ade koraa no fa ho. Sɛ wosi gyinae a ntease wɔ mu denam nsɛm a ɛnnyɛ pɛ so na afei wo ne no kɔ wʼanim no, ɛno ne mpanyin abrabɔ no fa kɛse. Wowɔ kwan sɛ woyɛ no a ɛnyɛ pɛ.

Woatena ade a wonnim mu pɛn

Eyi fata sɛ wɔka no pefee efisɛ ɛyɛ mmerɛw sɛ wo werɛ befi wɔ ahokyere ase: woatra ahunahuna a wonnim mu pɛn, mpɛn pii, na woda so ara wɔ ha.

Dwen bere bi a na wonnim sɛnea biribi bɛkɔ na sɛ wonnim no te sɛ nea wuntumi nnyina ano ho hwɛ. Twɛn a wotwɛnee nhwɛsoɔ, gyinaesi a na enni wo nsam, bere a na biribiara huruw wim. Wotraa mu. Ebia awiei no yɛɛ yiye, ebia anyɛ yiye, nanso ɔkwan biara so no wuhuu sɛ wubetumi afa pii kyɛn sɛnea na wugye di wɔ twɛn no mu a ɛyɛ den sen biara mu.

Saa nkae no yɛ adansedi. Mayo Clinic Press ne APA nyinaa kyerɛ sɛ sɛ wode kan osuahu di dwuma a, ɛyɛ mmoa ankasa, na nea enti ye yɛ tia. Wo suro wɔ ahunahuna a wonnim mu no fa kɛse yɛ asɛm a ɛkyerɛ sɛ wuntumi mfa nfa mu. Wʼankasa wʼabrabɔ adansedi kyerɛ sɛ ɛnte saa. Woafa mu pɛn. Wobɛsan ayɛ saa, sɛ ɛyɛ basaa mpo.

Botae a eyinom nyinaa wɔ no nyɛ sɛ wobɛyɛ obi a ɔdɔ ade a onnim. Ɛkame ɛyɛ obiara nyɛ. Ɛyɛ sɛ wobenya ahotɔ kɛse wɔ tebea a ɛnyɛ wo dɛ mu, sɛnea wobɛkyekye ahoɔden foforo biara no, kakra kakra. Ade a wonnim no ebia ɛbɛkɔ so ate nka sɛ ɛnyɛ wo dɛ kakra daa. Wubetumi atena ase ankasa wɔ mu ara.

Bere a twɛn no boro so sɛ wo nko ara soa

Ebi a, adesoa no mu yɛ duru sen nea ɛyɛ den daa no, na saa nnwinnade yi, sɛ ɛyɛ nokware mpo no, ɛnnɔɔso ne nko ara. Ɛno nyɛ nkogu. Ɛyɛ nsɛm.

Sɛ adwennwene no resiw wo kwan sɛ woda, wudidi, woyɛ adwuma, anaa wowɔ nnipa a wodɔ wɔn no nkyɛn a, ɛsɛ sɛ wode kɔ ɔyaresafo anaa ayaresafo nkyɛn. Adwennwene a ɛkɔ so a wuntumi nni so a ɛfa awiei a wonnim ho yɛ nneɛma a wotumi sa no mu baako, na akwan a wɔahyehyɛ pɔtee a ɛfa sɛ obi ntumi nnyina ahunahuna a wonnim ano ho no wɔ adi a egyina pintinn. Ɛho nhia sɛ wode wo nsa kura mu wo nko.

Fa wo nsa kɔ ntɛm, ɛnyɛ akyiri, sɛ ahunahuna a wonnim no ama wote nka sɛ anidaso nni hɔ, sɛ wode nsa anaa nnuru foforo redi dwuma sɛnea wobɛfa twɛn no mu, anaa sɛ wʼadwene afi ase rekɔ adwennwene a ɛfa sɛ wompɛ sɛ wowɔ ha. Eyinom yɛ nsɛnkyerɛnne sɛ ka kyerɛ obi seesei, ɛnnɛ, ɛnyɛ sɛ ade baako foforo bɛsa. Onipa a wugye no di, ɔyaresafo, anaa amanehunu line betumi aboa wo ma woasoa bere a mfonini no da so ara nna hɔ.

Twɛn yɛ adwuma su bi, na woreyɛ no dedaw. Yɛ aboterɛ kakra ma wo ho wɔ ntam no mu. Wokura biribi a emu yɛ den ankasa, na ɛho nhia sɛ wokura no pɛpɛɛpɛ, anaa wo nko ara.

Mmeae a wonyaa nimdeɛ fii

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.