Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

MMERE A ƐYƐ DEN · EHU A ƐBA MPOFIRIM

Te Ehu a Ɛba Mpofirim Ase: Deɛ Ɛrekɔ So, ne Deɛ Enti a Ɛbɛtwam

Ehu a ɛba mpofirim betumi ama woate sɛ wo nipadua atia wo. Ɛnyɛɛ saa. Deɛ ɛdidi so yi ne deɛ ɛrekɔ so ankasa wɔ wo mu, deɛ enti a ɛforo na ɛyera, ne ɔkwan a wobɛfa so ayɛ wo ho ayamhyehyeɛ kakra bere a ɛbɛsan aba bio.

The sun is shining over a mountain range

Photo by Kelsey Booth on Unsplash

Sɛ woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho a, ɛnyɛ wo nko ara. Wɔ US no, frɛ anaa mena 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), mena HOME741741 (Crisis Text Line), anaa frɛ 911 wɔ amanehunu bere mu.

Afotusɛm ntiantia

  • Name it: this will pass.
  • Make your out-breath longer than in.
  • Plant your feet, find five things.

Mpɛn pii no ɛhyɛ aseɛ ansa na woanya nsɛm a wode bɛkyerɛ. Ɔhyew a ɛto wo. Akoma a ɛrennya bere a ɛbɛkɔ brɛoo. Mpofirim, ahome a ɛnnyɛ pɛ sɛ biribi ayɛ basaa kɛkɛ, ɛvenn nso biribiara a ɛwɔ dan no mu nsesaeɛ. Wo home yɛ tiawa. Wo nsa keka. Adwene bi ba, ɛyɛ den na ɛyɛ nokware: Merebɛwu, anaa mahwere me ho so, anaa ne mmienu.

Sɛ woakɔ hɔ pɛn a, wonim sɛnea ɛyɛ nokware fa. Na sɛ obi aka akyerɛ wo da sɛ "fa wo ho to hɔ kɛkɛ" a, wonim nso sɛ ɛno nni mfasoɔ koraa wɔ saa bere no mu.

Ehu a ɛba mpofirim yɛ nneɛma a ɛyɛ hu pa ara a onipa nipadua yɛ tia ne ho no mu baako. Ɛyɛ nso nneɛma a wɔnte ase yiye no mu baako, wɔn a wonya bi ne wɔn a wɔdɔ wɔn nyinaa. Enti momma yɛnyiyi mu nkakra, bere a wonni emu, sɛnea ɛbɛyɛ a, bere a ɛbɛsan aba bio no, ɛnyɛ ɔhɔho koraa.

Kɔkɔbɔ hunu no

Deɛ ɛho hia paa a ɛsɛ sɛ wohunu nie. Ehu a ɛba mpofirim yɛ wo nipadua kɔkɔbɔ nhyehyɛeɛ a ɛrebɔ bere a ogya biara nni hɔ.

Wowɔ ahohia mu mmuaeɛ a wɔde ahyɛ wo mu, ɛtɔ da a wɔfrɛ no ko-anaa-guan. Bere a wo amene hunu asiane ankasa, ɔwɔ a ɔda kwan no so, kar a ɛredane reba wo so, ɛhwie adrenalin gu wo nipadua mu wɔ bere tiaa bi mu. Wo akoma tu mmirika de mogya kɔ wo mu nnuom mu. Wo home yɛ ntɛm na woanya oksijin pii. Wo amene ano yɛ nnam. Mogya fi wo nsateaa ne wo nan ntini mu kɔ, ɛno nti na ɛma wo nsa keka anaasɛ ɛyɛ nwunu. Eyinom nyinaa yɛ adwene pa bere a asiane ankasa wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ wodwane fi ho.

Ehu a ɛba mpofirim yɛ saa mmuaeɛ koro no ara a ɛrebɔ wɔ bere a ɛnsɛ. Kɔkɔbɔ no bɔ, nipadua no yɛ deɛ wɔayɛ no sɛ ɔnyɛ pɛpɛɛpɛ, nanso ɔwɔ biara nni hɔ. Mayo Clinic kyerɛkyerɛ mu pefee: ehu a ɛba mpofirim yɛ ehu kɛse a ɛba mpofirim a ɛhwanyan nipadua mu nsakraeɛ a emu yɛ den bere a asiane ankasa anaa nea ɛde ba biara nni hɔ. Atebɔ biara a wote no yɛ nokware. Asiane a wo nipadua resiesie ne ho atia no deɛ ɛnyɛ nokware.

Ɛno nyɛ nsonsonoeɛ ketewa. Ɛno ne adeɛ no nyinaa. Akoma a ɛrebɔ den no nyɛ akoma yareɛ. Ahome a ɛyɛ tiawa no nyɛ home a wonnya. Ehu no yɛ wo kɔkɔbɔ a ɛresu, na ɛnyɛ adanseɛ sɛ biribi a ɛyɛ hu rekɔ so. Wo nipadua rebɔ mmɔden sɛ ɔbɛbɔ wo ho ban. Ɛyɛ sɛ wabɛyɛ bere no mfomso kɛse.

Sɛnea ɛte, ne deɛ enti

Ehu a ɛba mpofirim ba ne nsɛnkyerɛnneɛ a ɛyɛ pɛ kakra, a ɛyɛ awerɛkyekyere sɛ obi nim. Bere a wubetumi abɔ deɛ ɛrekɔ so no din no, ɛhwere emu tumi bi a ɛde gye wo di sɛ worewu.

Deɛ ɛtaa ba no bi ne:

  • Akoma a ɛretu mmirika anaa ɛrebɔ den
  • Ahome a ɛyɛ tiawa, anaa wo te nka sɛ wuntumi nya ahome a edi mu
  • Akokoɔ mu yaw anaa ɔhyeɛ
  • Fifire, ahopopo, anaa awɔw
  • Nsa, nan, anaa anim a ɛkeka anaa ɛkwa
  • Anihimuhim anaa wo te nka sɛ wobɛtɔ
  • Afeɛ anaa hintwa a ɛwɔ yafunu mu
  • Atenka sɛ ɛnyɛ nokware, te sɛ deɛ worehwɛ wo ho fi akyiri
  • Ehu kɛse a ɛhyɛ wo so sɛ wobɛhwere wo ho so, anaa worewu

Nsɛnkyerɛnneɛ a ɛyɛ hu paa no taa yɛ deɛ ɛyɛ kɛkɛ no. Saa nsa keka ne anihimuhim no taa fi ahome a wode yɛ ntɛm dodo, a ɛsesa mframa a ɛwɔ wo mogya mu no kabea. Ɛyɛ hu. Ɛnha wo. Atenka sɛ ɛnyɛ nokware, a ɛtɔ da a wɔfrɛ no derealization, yɛ amene mmuaeɛ ma saa nsuhwie a ɛyɛ ahohia nnuru no. Ɛyɛ nwonwa, nanso ɛnyɛ asiane.

Ɛno de yɛn ba asɛmmisa a ɛkame yɛ obiara bisa wɔ kokoa mu no so.

So ehu a ɛba mpofirim betumi apira wo ankasa?

Mmuaeɛ tiawa no ne dabi. Ɛyɛ hu ne ɛpira nyɛ adeɛ koro.

Cleveland Clinic ka no tee: ehu a ɛba mpofirim ankasa nyɛ asiane anaa ɛmma wʼakwahosan nha. NHS ka deɛ ɛte saa ara, sɛ ɛho asɛm no remfa nipadua haw bi mma wo, na ɛnyɛ adeɛ a ebetumi aba sɛ wɔde wo bɛkɔ ayaresabea da bi esiane bi nti. Wo akoma rentwa mu. Worennyae ahome. Nipadua no rentumi mma kɔkɔbɔ no nkɔ so daa, ɛno ankasa nti na deɛ ɛdidi so yi ho hia paa.

Ehu a ɛba mpofirim foro kɔ soro na afei ɛtɔ fam. Dodoɔ no ara di bɛyɛ simma anum kosi aduonu, ɛwom sɛ nnipa bi ka sɛ ɛkyɛ kyɛn saa de. Emu den foro ntɛm, ɛhyɛ atifi a ɛyɛ hu, na afei, ɛnam ne ho so, ɛsane ba fam. Adrenalin sa. Wo nipadua nni biribiara yɛ sɛ ɛbɛsesa ne ho. Ɛnsɛ sɛ woyɛ akokoduru biribi na ama saa aba. Saa na nipadua nhyehyɛeɛ no yɛ adwuma.

Eyi fata sɛ wɔka no pefee, efisɛ ɛne deɛ saa bere no reka akyerɛ wo nyinaa di asie. Asorɔkye no bɛpaapae. Bere biara saa na ayɛ. Woatumi atra ase wɔ obiara mu kɔsi seesei, na wo dwumadie yɛ ɔha mu ɔha.

Nokware kɔbɔ baako. Ehu a ɛba mpofirim nsɛnkyerɛnneɛ betumi ahyia ɔhonam fam yadeɛ ankasa, titiriw akokoɔ mu yaw ne ahome haw. Sɛ ɛyɛ wo bere a edi kan, anaa biribiara te sɛ deɛ ɛyɛ soronko fi deɛ wode taa nim no a, ɛyɛ deɛ ɛfata koraa sɛ ɔyaresafo bɛhwɛ wo. Sɛ woyi nneɛma fi mu a, ɛnyɛ nea ɛboro so. Ɛyɛ ɔhwɛ pa, na ɛbetumi de adwene mu asomdwoeɛ ankasa aba.

Deɛ enti a ɛba fi baabiara

Ehu a ɛba mpofirim pii wɔ deɛ ɛde ba a ɛda adi pefee. Keteke a nnipa ahyɛ no ma, akasakasa, anaa ehu bi a ɛtwerɛ wo da mu. Nanso ebi ba a kɔkɔbɔ biara nni mu koraa, wɔ awia bere a ɛyɛ komm mu anaa mpo wofi nna mu. Saa basabasayɛ no yɛ deɛ ɛma wɔn yɛ ahopopoɔ no fa bi. Sɛ ntease biara nni hɔ a, wo adwene kɔfa nea ɛyɛ hu pa ara no.

Mpɛn pii deɛ, ntease bi wɔ hɔ, na ɛnyɛ baabi a worehwɛ no. Nipadua no de ahohia akontaa to hɔ, na kɔkɔbɔ no betumi abɔ bere a nhyɛso no aba soro wie akyiri, na ɛnyɛ bere a ɛrekɔ so. Ɛno nti na nnipa pii nya wɔn ehu a ɛdi kan wɔ akɔneabakwan so, wɔ adwoda a ɛyɛ komm so, bere a wɔregyae wɔn ho mu koraa. Nhyɛso a wode asoa nnaawɔtwe pii no nyera. Ɛba ka so.

Nneɛma kakra ma kɔkɔbɔ no tumi bɔ mfomso: ahohia bere tenten, nna kakraa bi, kɔfe pii, ne ehu a atwam no nkae kɛkɛ, a ebetumi ama woahwɛ wo ankasa nipadua mu ahwehwɛ ɔhaw. Saa deɛ etwa toɔ no bɛyɛ ɔno ankasa ahyɛaseɛ. Wo ani tua wo akoma, ani a wotua ma ɛtu mmirika, mmirika a ɛtu no kyerɛ sɛ asiane, na woakɔ. Ahyɛaseɛ no ntease yɛ anammɔn a edi kan a wode tia mu. Wo nyɛ mmerɛ, na woanfrɛ eyi amma. Wo kɔkɔbɔ no nko ara na wɔahyehyɛ no ma ɛyɛ mmerɛw dodo seesei, na atenka mmerɛwyɛ no wobetumi asane atene no aba fam.

Deɛ ɛboa wɔ bere no mu

Adeɛ a wɔde dum no mpofirim biara nni hɔ, na obiara a ɔretɔn bi no redi atorɔ. Deɛ wobetumi ayɛ ne sɛ wobegyae ngo hwie ogya no so na ama asorɔkye no atwam. Nneɛma kakra boa ankasa.

  1. Bɔ no din. Ka kyerɛ wo ho, sɛ wubetumi a fa nne mu, "Eyi yɛ ehu a ɛba mpofirim. Ɛnyɛ asiane. Ɛbɛtwam." Worekae wo amene fa a ɛdwen no sɛ kɔkɔbɔ no yɛ atorɔ. Ɛno nko betumi ate emu yaw no so.
  1. Ma ahome a wuyi no kɔ brɛoo. Wuntumi mfa akyinnyegye ntena ase komm, nanso wubetumi asesa wo home, na wo nipadua di wo home akyi. Home brɛoo, na afei ma ahome a wuyi no ware sen deɛ wude ma kɔ mu. Ahome tenten a wuyi no brɛoo yɛ sɛnkyerɛnneɛ tee ma wo amenemmuaeɛ nhyehyɛeɛ sɛ ahohia no aba awieɛ.
  1. Nko ntia. Eyi ne deɛ ɛtia adwene. Sɛ woko tia ehu, sɛ wodi pԑ, womia wo ho, woyɛ ahopere sɛ wobɛhyɛ no ma agyae a, ɛtaa ma ɛkɔ so. Sɛ woma atenka no tena hɔ, hwɛ no sɛ ɛreforo a wonnfa ehu nka ho a, ɛyi ngo no fi mu. NHS frɛ no sɛ wode tena mu kɔsi sɛ ɛbɛtwam. Wonnyae mu. Worefi wo nipadua kwan mu.
  1. San bra wo amene mu. Si wo nan ase wɔ fam. Hyɛ nneɛma anum a wubetumi ahu, nea ɛwɔ wo nsa ase, nnyegyeɛ bi a ɛwɔ dan no mu. Eyi twe wʼadwene brɛoo fi adwene a ɛyɛ hu a ɛrekɔ kɔnkɔnkɔn no mu ba mprempren a ɛyɛ nokware, a asomdwoeɛ wom no mu.

Eyinom mu biara nnyae ehu no mpofirim. Deɛ wɔyɛ ne sɛ ɛma wonyɛ ehu a ɛba mpofirim adeɛ a ɛware na ɛyɛ den kyɛn. Worepɛ bere bere a nipadua nhyehyɛeɛ no reyɛ ne dwuma.

Sɛ ɛreba obi foforɔ so a

Sɛ worehwɛ obi a wo ani wɔ no ho a ɔrenya ehu a ɛba mpofirim a, ɛyɛ den. Atenka no ne sɛ wobɛsiesie ntɛm, na saa atenka no betumi adane biribi foforɔ. Deɛ ehia wɔn paa ne dwoodwoo teasefoɔ, na ɛnyɛ ano aduro pii a ɛrebɔ.

Nneɛma kakra a ɛboa ankasa:

  • Tena hɔ, na tena hɔ komm. Wo dwoodwoo no, obi betumi afɛm. Sɛ wo nne yɛ ba na wo home yɛ brɛoo a, wɔn deɛ wɔnya biribi di akyi.
  • Ka awerɛkyekyere asɛm no kɛkɛ. "Wowɔ banbɔ mu. Eyi yɛ ehu a ɛba mpofirim. Ɛbɛtwam." Ti mu brɛoo. Woreyɛ nokwasɛm a ɛtim wɔ bere a ɛnte saa koraa mu.
  • Mma so na nso ntwe wɔn. Bisa ansa na woaka. Nnipa bi hu sɛ nsa siesie wɔn, ebinom te nka sɛ ɛkyere wɔn. Ma wɔnka nkyerɛ wo.
  • Gyae nsɛmmisa pii no. "Ɛdeɛn na ɛyɛ basaa? Adɛn nti na eyi rekɔ so?" betumi de nhyɛso aka ho. Bere wɔ hɔ ma ɛno akyiri, bere a asorɔkye no atwam.
  • Twɛn ne no. Ɛnsɛ sɛ woma ɛgyae. Nko nkɔ kɛkɛ. Sɛ obi nim sɛ obi wɔ hɔ no yɛ ne ho aduro.

Ɛno akyiri no, nnipa taa te nka sɛ wɔabrɛ, wɔn ani wu, anaa wɔn ho popo. Komm kakra, nsuo kakra, asɛm kɛse biara nni mu gye sɛ wɔpɛ. Adɔeyɛ a ɛyɛ paa a wubetumi de ama ne sɛ wobɛfa deɛ aba no sɛ adeɛ a ɛyɛ kɛkɛ na wubetumi atra ase wɔ mu, efisɛ saa na ɛte.

Sɛ ɛboro bere a ɛyɛ den kɛkɛ so a

Ehu a ɛba mpofirim baako pɛ, sɛ ɛyɛ deɛ ɛfi baabiara mpo a, ɛtaa ba sen sɛnea nnipa pii susu. Wɔ afe biara mu no, kosi bɛyɛ mpanyimfo baako wɔ baako-mu-akron mu wɔ Amerika nya bi. Sɛnea NIMH ka no, ehu a ɛba mpofirim a ɛda nko nyɛ adwene yadeɛ. Ɛyɛ osuahuu a ɛyɛ den, na ɛnyɛ yadeɛ nhwehwɛmu.

Nneɛma sesa bere a ehu no fi aseɛ tĩ mu, na bere a ehu a ɛfa nea ɛdi soɔ ho fi aseɛ kyerɛ wʼabrabɔ. Sɛ wuhu sɛ woreyi mmeae a ɛbaa mu pɛn ho, woregu nhyehyɛeɛ, anaa wode ehu a ɛyɛ brɛoo a ɛfa bere a ɛbɛtumi abɔ wo bio ho retena ase a, saa su no wɔ din. Wɔfrɛ no panic disorder (ehu yadeɛ), na ɛyɛ nokware na wobetumi asa nso. Ɛyɛ deɛ ɛntaa mma sɛ ehu no ankasa, ɛka mpanyimfo kakraa bi, na ɛgye mmoa yiye.

Saa mmoa no yɛ adwuma. Kasakyerɛ ho ayaresa bi a wɔfrɛ no cognitive behavioral therapy, anaa CBT, wɔfa no sɛ ɛyɛ deɛ ɛyɛ papa pa ara, na ɔyaresafo pa betumi akyerɛ wo akwan pɔtee a wode bɛyɛ wo ho wɔ nsɛnkyerɛnneɛ a edi kan ho sɛnea ɛbɛyɛ a ehu no bɛhwere ne mu tumi. Nnipa bi deɛ, aduro nso boa, na ɔyaresafo betumi afa akwan no mu akyerɛ wo. Asɛm no ne sɛ ɛnsɛ sɛ wo nko ara de wo nsa kura eyi anaa wotwɛn ma ɛno ankasa twam.

Frɛ ɔyaresafo anaa adwene mu apɔmuden ɔbenfoɔ sɛ ehu a ɛba mpofirim resan reba, sɛ ehu a ɛfa nea ɛdi soɔ ho rekyerɛ wo gyinaeɛ a wosi, anaa sɛ eyi mu biara resɛe wo nna, wʼadwuma, anaa nnipa a wodɔ wɔn. Eyinom mu biara nkyerɛ sɛ woasɛe, na ɛnkyerɛ koraa sɛ woyɛ mmerɛ. Ɛkyerɛ sɛ wo kɔkɔbɔ nhyehyɛeɛ hia siesie kakra, na ɛno yɛ obi a wɔatete no sɛ ɔmmoa eyi pɛɛ adwuma.

Kosi saa bere no, kura adeɛ baako a ɛyɛ nokware mpo bere a biribiara a ɛwɔ wo mu reteɛm sɛ ɛnte saa no mu. Deɛ wote nka no yɛ kɔkɔbɔ hunu, wo nipadua nni asiane mu, na asorɔkye no resane akɔ fam dada.

Mmeae a Nsɛm Fi

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.