Afotusɛm ntiantia
- Buy an hour before you react.
- Drop your shoulders, feet on the floor.
- Write the heated reply, then wait overnight.
Ɔkannifo bi nya asɛm bɔne anɔpa nnɔnwɔtwe ne simma aduanan. Adetɔ bi rehwere, anaa dɔm no nteɛ, anaa obi a ɔwɔ ne so bo afuw. Edu nnɔnwɔtwe ne simma aduonum anum no, ɔne ne kuw agyina hɔ rebɔ nkɔmmɔ, reka nsɛm a wɔtaa ka no wɔ nhyehyɛe a wɔtaa fa so no mu. Na kuw no betumi ahu sɛ biribi nteɛ. Wɔanka hwee ankyerɛ obiara. Nanso dan no mu ayɛ den. Nkurɔfo rebua nsɛmmisa ahwɛyiye so sen sɛnea wɔyɛɛ no nnɛra. Obi a ne ho taa dwo no ɛnnɛ ɔrehwɛ ne telefon wɔ ɔpon no ase amono.
Ɛno ne ɔhaadwene a ɛyɛ nea ɔhaadwene yɛ wɔ akuw mu. Ɛtrɛw. Na sɛ onipa a ɔsoa no koroyɛ kɔ soro sɛn a, saa ara na ɛkɔ ntɛm na ɛkɔ akyiri.
Nnipa pii a wodi afoforo anim no te eyi ase wɔ wɔn yam, sɛ wɔnkaa ho asɛm da mpo. Woate sɛ sohwɛfo bi ehu afra dwumadibea mma a ɛyɛ kɛse. Woahwɛ sɛ email a ehu wɔ mu baako dan Tuada bi a ɛyɛ daa sɛ ogya a wɔbɔ ho kɔkɔbɔ. Asɛm pa no, na ɛyɛ asɛm a ɛyɛ nokware, ne sɛ adwumayɛ koro no ara a ɛma wotrɛw ɔhaadwene mu no ma wutumi siw ano. Wubetumi ayɛ baabi a ɛgyae.
Adɛn nti na wo suban kɔ akyiri sen obiara dea
Nhwehwɛmu a emu yɛ den wɔ daa nkate a ɛkyerɛ sɛ nkate sa onipa no akyi. Wharton suani Sigal Barsade de ne dwumadi nyinaa hwehwɛɛ nea ɔfrɛɛ no nkate nsanee, ɔkwan a nkate fa nnipa ntam a ɛboro adwene a yenim ase. Yɛfa yɛn ho yɛn ho nkate tebea te sɛ nea yɛfa kasakoa anaa ɔsɔbom, mpɛn pii a yenhu sɛ yɛayɛ. Esi wɔ anim ankasa mu, wɔ video so, wɔ email ne nkrasɛnkɔmmɔ mu mpo, baabi a anim biara nni hɔ a wobɛkenkan koraa.
Nneɛma abien a efi saa adwuma no mu na ɛho hia sen biara sɛ nkurɔfo di w'ase a.
Nea edi kan ne sɛ wɔhwɛ wo nkate ho yiye sen obiara dea. Nkurɔfo hwehwɛ onipa a ɔhwɛ adwuma so no ho nsɛnkyerɛnne a ɛfa sɛ nneɛma yɛ asomdwoe anaa ho. Ɛyɛ nhyehyɛe dedaw. Sɛ ɔkannifo no ho dwo no a, kuw no betumi ahome kakra na wɔatoa adwuma no so. Sɛ ɔkannifo no ho ka no a, kuw no siesie wɔn ho. Enti wo suban mfa ne ho mmɔ dan no suban ho nko. Ɛkyea no.
Nea ɛto so abien ne sɛ ɔhaadwene tan ade. Ɔhaadwene ne ɔhyew taa fa kuw mu ntɛm sen sɛnea ahomegye yɛ, fa bi efisɛ wɔayɛ yɛn sɛ yɛnfa asiane asɛm aniberesɛm na yɛnfa no ntɛm. Ɛsɛ sɛ wɔde tebea a ɛho dwo no ma daa bere kɔ. Nea ɛwosow no betumi asesa dan no nyinaa wɔ simma baako mu.
Sɛ wode eyinom ka bom a, wonya nokware a ɛho ntew kakra. Sɛ wode w'ankasa wo haadwene a wɔnnsiesiee da wura mu a, ɛnyɛ sɛ wote nka nko. Worebɔ no dawuru, wɔ kwan a nkurɔfo hwɛ so kɛse no so, wɔ ɔkwan a ɛtrɛw ntɛm sen biara so.
Sɛnea ɛte sɛ ɛretrɛw
Ɛfata sɛ wususuw sɛnea eyi si ankasa, efisɛ ntrɛwmu no ntaa nyɛ nea ɛyɛ hu. Ɛyɛ ketewa.
Ɔkannifo no ho aka no, enti ne nsɛmmisa yɛ den kakra. Obi te denyɛ no na osusuw sɛ wayɛ biribi bɔne, enti ɔyɛ komm na ogyae adwene a anka ɛbɛboa a ɛnkɔɔ mfimfini no ka. Onipa foforo kenkan komm no sɛ ɛhyɛ den sɛ nneɛma yɛ bɔne, enti ofi ase yɛ adwuma kɔ akyiri na ɔhwɛ adwuma a na ɛyɛ yiye dedaw no mprenu. Onipa a ɔto so abiɛsa hu yɔnkonom baanu a wɔayɛ den na ogye di sɛ ɔbrɛ no fata, sɛ obiara ntumi nka nea asiane no yɛ mpo. Wɔ da koro mu no, kuw mu nyinaa rehyew, redi tumi ho dwuma sɛ wɔbɛhwɛ suban so sen sɛ wɔbɛhwɛ ɔhaw ankasa so.
Wɔankyerɛ hwee. Wɔanyɛ nhyiam biara anka koroyɛ no ho. Koroyɛ no twee kɛkɛ, fi obi so kɔ obi so, sɛnea ɛyɛ no, na ɛkɔ a na ɛyɛ ntɛm. Na ade a ɛyɛ tan no ne sɛ kuw a wɔahaw taa yɛ adwuma bɔne, na ɛno ma asɛm bɔne pii ba, na ɛno ma ɔhaadwene foforo ba. Akɔneaba no kekare ne ho.
Eyi nti na siw ano ho hia sen sɛnea ɛte. Wo ankasa wo tebea a wobɛsiesie no nyɛ ahosan apɔwmuden anigye a ɛyɛ wo nko. Ɛyɛ nneɛma kakraa bi a ɛyɛ adwuma wɔ nhyehyɛe no nyinaa so bere koro mu.
Mmra ho ne siw ano
Asɛmfua a mfaso wɔ so wɔ hɔ ma nea ɛkyerɛ kwan foforo, a wɔfaa fi abusua mu yaresa mu. Mfe pii a atwam no, rabbi ne akannidi ho adwennimni Edwin Friedman kyerɛkyerɛɛ akannifo a wɔyɛ papa sen biara sɛ wɔyɛ "tebea a haadwene nni mu": obi a ɔbata nnipa a wɔatwa ne ho ahyia ho na ɔhwɛ wɔn ho ankasa, nanso ɔmma kuw no nyiei ntwe no nkɔ mu. Wobetumi ate ɔhyew a ɛwɔ dan no mu nka a wɔnhyew mfi mu.
Ɛno ne nea siw ano yɛ. Ɛnkyerɛ sɛ wonte hwee nka. Ɛnkyerɛ sɛ wode biribiara sie na woda ahodwoe a anka ɛte sɛ ahwehwɛ a ɛnnaadaa obiara adi. Ɛkyerɛ sɛ ɔhaadwene no ba wo mu na wode di dwuma wɔ wo mu, sɛnea nea edu wo kuw no nkyɛn no ne tebea no ne nhyehyɛe no, ɛnyɛ ehu no.
Susuw nsonsonoe no kwan yi so. Nea ɛtu ade no fa biribiara a ɛba na ɛde fa mu tee, mpɛn pii a wɔayɛ no kɛse. Ahyɛn (container) no fa nea ɛba, ɛkyere mu, ɛma ɛsi, na ɛyi biribi a nnipa a wɔwɔ ɔfa baako no betumi de adi dwuma ankasa. Ade koro a ɛba mu. Nanso emu nsonsonoe wɔ obiara a ɔwɔ aworɔ fam no so.
Emu biara mfa ne ho mmata sɛ woyɛ komm anaa wode wo ho besie. Ahyɛn a ɔyɛ sɛ ɔnte hwee nka no taa hwie ara, denam nne a ɛho ntew, ani a edi akɔneaba, ahonwini a ɛba mpofirim wɔ email mu so. Nkurɔfo kenkan abasae a ɛwɔ wo nsɛm ne w'anim ntam no, na abasae no ankasa ma wɔn haadwene yɛ kɛse, efisɛ seesei biribi yɛ bɔne na wɔrede asie nso. Siw ano ne ɛno tia. Ɛyɛ nokware. Ɛnnsa onipa nko ara.
Nea ɛrekɔ so ankasa wɔ wo mu
Ɛboa sɛ wubehu nea wode reyɛ adwuma. Sɛ biribi a ɛyɛ asiane si a, kɔkɔbɔ nhyehyɛe a ɛyɛ ntɛm a ɛwɔ wo amen mu, a egyina nneɛma ketewa a wɔfrɛ no amygdala so, tu ansa na wo adwene aba mu. Koma bɔ ntɛm, ani gye ketewa, wo nipadua siesie ne ho sɛ ɛbɛyɛ ade. Ɛno ne ahopoperew a wote nka wɔ asɛm bɔne simma a edi kan mu.
Wo mu fa a etumi ka saa kɔkɔbɔ no brɛ ase no te anim, wɔ prefrontal cortex mu. Nhwehwɛmu a efi National Institute of Mental Health mu hui sɛ nnipa a wɔn haadwene sua no taa de saa prefrontal mmeae a ɛhyɛ no so no yɛ adwuma ntɛm, ebi a wodi asiane bi anim mpo ansa na ɛba koraa, bere a nnipa a wɔn haadwene dɔɔso de yɛ adwuma kakra. Nea ɔkannifo besua ne sɛ, ahodwoe nyɛ suban a ɛda hɔ daa a nnipa bi a tiri pa ka wɔn woo wɔ mu. Ɛyɛ sɛ adwinnade a ɛma woto wo bo ase no yɛ nokware, ɛyɛ nipadua mu, na wobetumi ahyɛ no den na woaboa. Wonhyɛ mu wɔ nea w'ankasa wo nyiei a edi kan yɛe mu.
Sɛnea ɛyɛ adwuma: ahopoperew no fi mu ba, nanso nea woyɛ wɔ simma aduasa a edi so mu no nnyɛ saa. Saa abasae no na siw ano te.
Sɛnea wobɛsiw ano wɔ bere no mu
Botae a ɛwɔ ha no yɛ ketewa na wubetumi adu ho. Siesie wo ho ara kosi sɛ wubetumi asusuw ade, ansa na woaka anaa woato biribi a dan no begye ato mu.
- Tɔ abasae no ma wo ho. Mfa ahopoperew no nyɛ ade. "Ma menhwɛ eyi na mensan mmra wo nkyɛn dɔnhwerew baako akyi" kame ayɛ sɛ ɛwɔ hɔ bere biara, na kame ayɛ sɛ ɛdɔɔso bere biara. Ade kakraa bi wɔ adwuma mu na ɛhwehwɛ ankasa sɛ onipa a ɔhwɛ so no yɛ nkate ho ade amono.
- Siesie wo nipadua ansa na wo tirim. Wuntumi mfa adwene nya ahodwoe bere a wo nipadua wɔ kɔkɔbɔ mu. Ohome tenten brɛoo baako, nan to fam, mmati mu ngow. Yɛ ansa na nhyiam no, wɔ ɔkwan mu, wɔ kar no mu. Ɛnyɛ ade foforo a ɛyɛ mmerɛw. Ɛno na ɛma w'atemmu san ba bio.
- Bɔ din kyerɛ wo ho, wo nko ara. "Me ho haw me wɔ saa dɔm yi ho" yɛ sɛ ɛyɛ ketewa, nanso sɛ wode din a ɛyɛ komm to nkate no so a, ɛyi emu ahoɔden no bi fi mu na ɛma ɛnntumi nni wo so bere a wopɛ sɛ wokyerɛ sɛ enni hɔ.
- Si gyinae fa nea kuw no hia fi wo nkyɛn ankasa. Mpɛn pii no ɛyɛ nneɛma abien: tebea no ho nhumu a ɛho tew, ne adwene a ɛfa nea ɛbɛba so. Ɛnyɛ wo ehu a ɛda mu. Hyehyɛ nsonsonoe no ansa na wokɔ mu.
- Hwɛ akwan a wo werɛ fi. Nne, ntɛmpɛ, w'anim wɔ video frɛ no so, w'mmuae ntɛmyɛ ne emu denyɛ. Nkurɔfo kenkan eyinom denneennen sen wo nsɛm. Ohome a wode bɛhome brɛoo ansa na wobɔ "send" sesa pii sen sɛnea wususuw.
Nokwaredi a nsanee nni mu
Ɛha na afotu pii a botae pa wɔ mu kɔ bɔne. Ɛka kyerɛ akannifo sɛ wɔmfa biribiara nsie na wɔn "ani nnye," nea ɛma saa ahodwoe a ɛyɛ den a ɛyɛ atoro a ɛma akuw ho ntɔ wɔn no ba ankasa.
Akannidi ho ɔkyerɛwfo Morra Aarons-Mele, a ɔkyerɛw ma Harvard Business Review fa ɔhaadwene a ɛwɔ adwuma mu ho, kyerɛkyerɛ asɛm a emu yɛ den kakra. Sɛ wode nea wote nka sie a ɛnyɛ adwuma, na nkurɔfo te sie no nka. Nea ɛyɛ adwuma yiye ne sɛ wodi nokware fa wo tebea ho a wonnan emu duru no ngu nnipa a wodi w'ase no so. "Manda yiye, momma yɛnnkɔ so ɛnnɛ" yɛ nokware na ɛma wotim bere koro mu. Ɛka kyerɛ kuw no sɛ woyɛ onipa na sɛ asase no da so tim. Sɛ wobubu kɔ dan no mu, woka nea ɛbɛyɛ tan sen biara biara ho asɛm, wobisa wo kuw sɛ wɔnnɔ wo, ɛno nso yɛ nokware, nanso ɛde adesoa a anka ɛsɛ sɛ wosoa no hyɛ wɔn nsa.
Enti hye no nnyɛ ɔhintaw ne ɔkyɛ ntam. Ɛda ɔkyɛ a ɛma wotim ne ɔkyɛ a ɛtrɛw ntam. Wubetumi abɔ ade a emu yɛ den no din. Wubetumi aka sɛ ɛyɛ den. Wode tena hɔ sɛ ɔpanyin a ɔwɔ dan no mu bere a woreyɛ, nea pefee na wafi ase resiesie no dedaw.
Saa ara na ɛte wɔ nea wunnim ho. "Minni mfonini no nyinaa, na sɛnea yɛbɛnya no ni" ma wotim kɛse sen gyidi a ɛnyɛ nokware, nea nkurɔfo te ne hua, anaa adwene a ɛkyinkyim a wohu. Komm a wunnim nea ɛbɛba di ahotoso a ɔhaadwene wɔ mu so bere biara.
Siw ano wɔ skrini so
Akannidi pii nnɛ esi denam nkyerɛwde so. Nkrasɛm wɔ anwummere nnɔnkron, mmuae a ɛyɛ ɔtwerɛ baako, asɛm a ɛkɔ nkyɛnnkyɛn bere a nnipa baasa kenkan no wɔ suban ahorow abiɛsa mu. Barsade nhwehwɛmu da no adi pefee sɛ nsanee no nhia anim. Ɛfa nkyerɛw so nso, na nkyerɛw ne baabi a ɔhaadwene hwie wɔ akwan a anka woremma kwan wɔ anim ankasa mu.
Su kakraa bi boa. Nea edi kan ne ɔtwerɛ a wɔmfaa nkɔ (unsent draft). Sɛ nkrasɛm bi ba a ɛma w'ani bere a, kyerɛw wo nyiei sɛ ɛho hia a, na afei mfa nkɔ. Tena ho simma kakraa bi, anaa kɔ anadwo no, na kame ayɛ sɛ wobɛfa biribi a ɛyɛ akɔ bere biara. Ahopoperew a wotee no anwummere nnɔnkron no ntaa ntena anadwo nna mu.
Nea ɛto so abien ne sɛ wobɛhwɛ wo nneɛma a wode di dwuma daa. "Yoo." tiawa kenkan sɛ ahonwini bere a anka wopɛ sɛ ɛyɛ ntɛmntɛm. Nkrasɛm tenten a ɛba anadwo a ɛkyɛ kenkan sɛ kɔkɔbɔ sɛ emu biara fata mpo. Bisa sɛ bere ne nne a wode rebɛyɛ ade no soa nsɛm a wompɛ sɛ wode kɔ anaa. Mpɛn pii no anammɔn a ɛyɛ ɔdɔ na ɛtim sen biara ne sɛ wobɛtwɛn akosi anɔpa na woaka pɛnkoro, pefee.
Nea ɛto so abiɛsa ne sɛ wobɛbɔ akwan ntam din sɛnea ɛte. Nkyerɛw yi ɔdɔ ne nipadua kasa a anka ɛbɛma asɛm a emu yɛ den ayɛ brɛw wɔ anim no fi mu. Sɛ biribi ho hia na ebia wɔbɛkenkan no bɔne a, ɛfata sɛ wofrɛ anaa wuhyia anim ntɛm sen ɔtwerɛ. Adwinnade a ɛyɛ ntɛm sen biara no nyɛ nea ɛma nkurɔfo tim bere biara.
Bere a ɔhaadwene no so sen bere no
Nea ɛwɔ soro nyinaa fa akannidi a ɛyɛ daa basabasayɛ ho. Asɛm bɔne, kɔtɔ a emu yɛ den, adan a wɔayɛ den. Siw ano yɛ adwumayɛ a ɛma saa, na te sɛ adwumayɛ biara no, wɔkyekye no wɔ ahodwoe bere mu na wɔfrɛ no wɔ nea emu yɛ den mu.
Nanso di nokware kyerɛ wo ho wɔ tebea soronko ho. Sɛ wo haadwene mmata ade biako biara ho, sɛ ɛwɔ hɔ nna pii, a ɛsɛe wo nna, w'ani a ɛkɔ ade so, w'abodwokyere a wode ma nnipa a w'ani gye wɔn ho, anaa sɛ wode adrenaline reyɛ adwuma denneennen na bere a wonyɛ adwuma no, ɛmma ɛnnsian a, ɛno nyɛ siw ano ho ɔhaw na ahome brɛoo dodow a wobɛyɛ wɔ ɔkwan mu rensiesie no. Ɛno fata sɛ wode kɔ ɔyaresafo anaa ɔkomamfra nkyɛn. Ɛyɛ nokware, wobetumi asa, ɛyɛ daa. Sɛ wode wo nsa kɔ saa mmoa no nkyɛn no nyɛ akannidi mu mpaapae. Ɛyɛ emu kwan a akontaabu wɔ mu sen biara, efisɛ ɔkannifo a ɔhwɛ ne ankasa ne haadwene so no yɛ ɔkannifo a ɔwɔ ahodwoe pii a ɔde bɛboa.
Ɛno ne eyinom nyinaa so aba a ɛyɛ komm no. Nnipa a wɔhwɛ wo so no taa, wɔ ɔfa bi so, rebisa asɛm koro no ara: ɛyɛ asomdwoe wɔ ha anaa, metumi ayɛ adwuma pa anaa, asase no beso ana. Wuntumi nhyɛ wɔn bere a emu yɛ mmerɛw ho bɔ. Nea wubetumi de ama ne wo ankasa sɛ baabi a ɛtim bere a nneɛma yɛ den, onipa a ɔhaadwene si ne mu sen sɛ ɛtrɛw. Ɛno yɛ akyɛde ankasa a wode ma nnipa. Na ɛtaa san ba wo nkyɛn.
Mfiri
- Knowledge at Wharton, Leadership Influence: Controlling Emotional Contagion
- Harvard Business Review, Morra Aarons-Mele, Leading Through Anxiety
- National Institute of Mental Health, Brain Activity Patterns in Anxiety-Prone People Suggest Deficits in Handling Fear
- Sigal Barsade, The Ripple Effect: Emotional Contagion and Its Influence on Group Behavior (Administrative Science Quarterly)