Afotusɛm ntiantia
- Take three slow exhales before speaking.
- Lower your voice and slow down.
- Name the next single step.
Mpɛn pii no, efi nkra baako so. Nhyehyɛeɛ no asɛe. Nnasoɔ no abubu. Akontaahyɛde kɛse bi baa a ɛnteɛ, anaa adwadie a wode wo ho too so no asɛe. Wɔ simma baako mu, wo telefon rehuruhuru mmeae abiɛsa, obi rebisa nea nhyehyɛeɛ no yɛ, na wote wo ankasa mogya retu mmirika wɔ wo kɔn mu. Wo mu fa bi pɛ sɛ ɔyɛ biribi, biribiara, mprempren ara.
Saa ɔpɛ no ne ɔhaw no, ɛnyɛ ano aduru no.
Adwene a ɛyɛ den paa wɔ ahohia mu no nyɛ ntɛm adwennwen. Ɛyɛ ade ketewa a wofi adwene mu yɛ a ɛyɛ sɛ worennye nkratoɔ wɔ simma kakra mu bere a wo nipadua reteam frɛ wo sɛ yɛ saa. Ɛkame ɛyɛ obiara nni ho akokwadeɛ kwa. Asɛmpa no ne sɛ wobɛtumi asua, na ntetee no dodonɔ ba ansa na ogya no afi ase koraa.
Wo nipadua nyaa nkra no ansa na wo nyaaeɛ
Eyi ne nea ɛrekɔ so wɔ ase. Bere a wo adwene kane tebea bi sɛ asiane no, wo sympathetic nervous system tow hormone pii, na wo nipadua dan kɔ nea Cleveland Clinic ne afoforo frɛ no ako-anaa-guan mmuae mu. Akoma bɔ kɔ soro. Ahome yɛ ntɛm na ɛyɛ hare. Wo aniwa mu tokɔtokɔ trɛw, wo nnam gye mu, na mogya kɔ wo nsa ne wo nan mu na efi wo afaafa a ɛhwɛ adwene a ɛyɛ basaa so no ho. Eyi ne ahyehyɛdeɛ koro a bere bi ɛboaa yɛn nananom ma wɔtenaa ase wɔ aboa a ɛsɛe ano. Ɛnnim nsonsonoeɛ a ɛda aboa a ɔretu mmirika ne Slack nkra a wɔakyerɛ sɛ ɛyɛ ntɛm ntɛm ntam.
Nneɛma mmienu wɔ hɔ a ɛho hia sɛ wuhu fa saa mmuae yi ho. Nea edi kan, ɛyɛ chemical ne nipadua ho, ɛnyɛ suban mu mfomso. Wonyɛ mmerɛw efisɛ wote wo nsa repopo bere a nneɛma no mu yɛ den. Nea ɛto so mmienu, ɛkɔ so wɔ ne ankasa dɔn so. Cleveland Clinic kyerɛ sɛ ebetumi agye simma aduonu kɔsi aduasa ansa na wo nipadua adwo koraa bere a frɔbɔ no abɔ wie. Worentumi nyi gyinae kɛkɛ sɛ wo ho bɛdwo na ama abɔ. Nanso wobɛtumi ayɛ nneɛma a ɛbɛma adwo no aba ntɛm, na wobɛtumi akwati gyinaesi akɛse a wobɛyɛ wɔ frɔbɔ no bere a emu yɛ den paa no.
Adesua a ɛboa no yɛ mmerɛw a ɛyɛ aniwu. Bere a biribiara rehyew no, adwuma a edi kan no nyɛ sɛ wobɛdum ogya no. Ɛyɛ sɛ wobɛsan de wo nipadua aba tebea a wo gyinaesi yɛ adwuma ankasa mu.
Ɛnyɛ obiara na ɔhyew
Ako-anaa-guan no yɛ nea agye din no, nanso ɛnyɛ ɛno nko. Nnipa pii nnyɛ dede anaa ntɛm wɔ nhyɛso ase. Wɔn adwene yɛ hɔ kɔkɔɔ. Adwene no yɛ hɔ kwa, nsɛm no mma, na wotena hɔ hwɛ screen no bere a wo fa a ɛsɛ sɛ ɛyɛ gyinaesi no afi hɔ komm. Ɛno yɛ ahodwodwoɔ mmuae, na ɛyɛ nipadua ho saa ara sɛ akoma a ɛbɔ ntɛm no. Sɛ ɛno ne wo a, botae no yɛ pɛ nanso anammɔn a edi kan no yɛ soso: sen sɛ wobɛbrɛ wo ho ase, wobɔ mmɔden sɛ wobɛsan asɔ wo ho. Nkankamu kakra a ɛyɛ ntɔntɔ boa wɔ ha, sɔre gyina, sɔ wo nan gyina pintinn, mia wo nsayam gyina pono no so. Saa ara nso na sɛ wobɛka asɛm baako a ɛyɛ nokware a ɛyɛ mmerɛw denneennen, sɛ “Yoo. Eyi ne nea yenim” mpo. Ɔkwan biara so, gyinapɛn no kɔ so. Wohwɛ wo nipadua so ansa na wo nsa ka ɔhaw no.
Tɔ wo ho simma aduasa
Adeyɛ baako a mfasoɔ wɔ mu paa wɔ ahohia mu ne sɛ wobɛyɛ ntam ketewa wɔ frɔbɔ no ne wo mmuae ntam. Wonretwentwɛn so. Woretwɛn ama wo adwene pa no asan aba.
Ɔkwan ntɛm a ɛfa nipadua so wɔ hɔ a wode bɛyɛ eyi, na adansedie a ɛwɔ akyi no yɛ den. Adwumayɛfo a wɔwɔ Stanford, a David Spiegel ne Andrew Huberman di anim, totoo da biara ahome mmɔdenbɔ tiawa kakra ho ne mindfulness adwene mu. Nea ɛyɛ den no yɛ biribi a wɔfrɛ no cyclic sighing: home a wode wo hwene gye mprenu, afei wugyaw mu brɛoo na ɛware denneennen wɔ wo ano mu. Sɛ woyɛ no simma kakra da biara bosome baako mu a, ɛyɛ wɔ atenka pa ne nipadua ahodwo mu sen sɛnea adwene mu yɛeɛ. Nea enti ne ahome a wugyaw mu denneennen no. Sɛ wugyaw home denneennen a, ɛhyɛ parasympathetic nervous system no nkuran, dua a ɛsɔ breeki no, a ɛma akoma bɔ no kɔ fam na ɛtew frɔbɔ no ano.
Nea enti a saa ntam no ho hia paa nie. Bere a frɔbɔ no wɔ soro paa no, wo adwene fa a ɛyɛ adwene no de kakraa pɛ na ɛreyɛ adwuma, na ɛno ne bere a nnipa ka asɛm a wɔbɛnu wɔn ho anaa wɔyɛ gyinaesi a wɔrenyɛ no da bere a wɔn tiri mu da hɔ. Ahome no nyɛ ɔhaw no ketewa. Ɛsan tɔ wo ankasa nyansa simma kakra, na simma kakra taa yɛ nsonsonoeɛ a ɛda nkratoɔ ne gyinaesi ntam.
Wonhia simma anum sɛ wode bedi dwuma. Wuhia home mprɛnsa.
- Fa wo hwene home, afei fa home tiawa baako foforo gu so.
- Gyaw mu fa wo ano so, brɛoo, ware sen sɛnea ɛyɛ adɔ.
- Yɛ saa mprenu anaa mprɛnsa ansa na woaka asɛm.
Obiara a ɔwɔ dan no mu rentumi nhu sɛ woreyɛ. Wɔbɛhu kɛkɛ sɛ woanwoso.
Nea akannifo a wɔn ho yɛ den paa no yɛ ankasa
Ɛkɔ ase sɛ ɔpɛ a wɔpɛ sɛ wɔtwɛn no nyɛ ahome ho nyansa nko. Ɛyɛ nhyehyɛeɛ a wubehu wɔ ahohia ho akannifo a wɔn anim wɔ animuonyam paa wɔ abakɔsɛm mu no bi mu.
Abakɔsɛm kyerɛkyerɛfo Nancy Koehn, a ɔsua akannifo a wɔbɔɔ wɔn wɔ bere a emu yɛ den mu no, kyerɛ mmara bi a ɛyɛ sɛ Abraham Lincoln dii so: nea nneɛma no mu yɛ den no, saa ara na na ɔnyɛ biribiara wɔ saa bere no mu. Bere a na ɛsɛ sɛ ɔyɛ gyinaesi a abufuw wɔ mu no, mpɛn pii na ɔkyerɛw krataa a abufuw wɔ mu no, afei ɔde to nkyɛn na ɔremmɔ da. Ɔmaa ahum a ɛwɔ ne ankasa koko mu no twaa mu ansa na ɔyɛ ade fa ahum a ɛwɔ n’anim ho. Harvard Business School akyerɛkyerɛfo kyerɛkyerɛ eyi su bi tee, sɛ wɔ ahohia mu no, ade a edi kan a ɔkannifo ɛsɛ sɛ ɔyɛ ne sɛ ɔbɔ home na ɔko tia ɔpɛ a ɛtwe no sɛ ɔnyɛ ade ansa na mfonini no ada hɔ pefee no.
Adɛn nti na eyi ho hia paa ma obiara a ɔhwɛ so, sɛ ɛnyɛ ɔkwan a wɔahyɛ mu mpo? Efisɛ nnipa a wɔatwa wo ho ahyia no rehwɛ wo komɔtɔ sen sɛnea wonim, na atenka tu kwan. Bere a ɔkannifo da hu adi no, kuw no gye, na hu no dɔɔso. Bere a ɔkannifo gyina pintinn no, saa pintinn no ma obiara nya biribi a ɔkura mu. Nhwehwɛmu a ɛfa sɛnea akuw gye akannifo so wɔ nhyɛso ase no kɔ baabi koro a ɛyɛ ahɔnesoɔ daa: nnipa pii pɛ sɛ wɔdi nneɛma so anaa wɔn bo fuw kɛse bere a nhyɛso wɔ hɔ, na wɔn akuw tua so ka wɔ mfomso ne ahotosoɔ a ayera mu. Ɛnsɛ sɛ woyɛ wɔn mu baako.
Nhyehyɛeɛ ma simma bɔne a edi hɔ
Bere a ogya no fi ase ankasa no, afotuo a ɛyɛ kɛse no yera. Nea ɛboa ne nhyehyɛeɛ tiawa a ɛyɛ pɔtee a woasi ho gyinae dada. Eyi ne baako a ɛfata sɛ wofa.
- Bɔ home ansa na woakasa. Home a wugyaw mu brɛoo mprɛnsa. Eyi yɛ nea wɔnnyɛ ho gye, na ɛgye wo simma du.
- Brɛ wo nne ase na yɛ no brɛoo. Wo nne na ɛkyerɛ dan no mu hyew sen wo nsɛm. Komm ne brɛoo kyerɛ sɛ wode hwɛ so, sɛ wonte nka mpo a.
- Bisa asɛm baako a emu da hɔ sen sɛ wode mfomso bɔ obi. “Dɛn na yenim ankasa mprempren?” twe obiara kɔ nokware no ho na efi ahɔnoɔdwo no ho. Hena fɔ no betumi atwɛn.
- Bɔ anammɔn baako a edi hɔ din, ɛnyɛ ano aduru no nyinaa. Wonhia ano aduru no nyinaa wɔ simma a edi kan mu. Wuhia ade a edi hɔ pɔtee, ne obi a ɔbɛfa ho.
- Si nea ebetumi atwɛn ho gyinae. Nea ɛyɛ sɛ ɛyɛ ntɛm ntɛm no dodonɔ no nyɛ saa. Nnipa adwene ho banbɔ a wode bɔ frɔbɔ atorosɛm ho ban no ne adwuma no fa.
Hwɛ sɛ eyinom mu biara nhia sɛ woyɛ onyansafo paa anaa wode ano aduru no ba. Ɛhia sɛ wogyina pintinn, brɛ dan no mu ase, na wudwen anammɔn baako baako. Ɛno taa dɔɔso sɛ wode bɛfa emu yɛ den paa no mu.
Susuw sɛnea ɛte wɔ abrabɔ mu. Akatua nhyehyɛeɛ no sɛe wɔ wo dɔn a adwuma dɔɔso paa mu. Nkra fi ase boa ano. Nea wo nipadua pɛ sɛ ɔyɛ ne sɛ ɔbɛka “ADƐN?” denneennen na ɔfi ase hwehwɛ obi a ɔsɛeɛ. Mmom wobɔ home brɛoo mprɛnsa bere a nkra no reboa ano. Afei, wɔ nne a ɛyɛ komm kakra sen sɛnea wote nka no mu, wokyerɛw sɛ: “Yoo, nhyehyɛeɛ no asɛe. Dɛn na yenim besi seesei?” Nokwasɛm mmienu san ba. Wopaw anammɔn a edi hɔ, “Sam, hwɛ sɛ ɛyɛ yɛn fam anaa adetɔnni no fam, na ka kyerɛ me wɔ simma anum mu,” na woka kyerɛ afoforo nyinaa sɛ wɔntwɛn. Eyi mu biara nyɛ akokodurusɛm. Wonsa biribiara mfaeɛ. Nanso woadan dɔm a wɔabɔ kpɔɔ ayɛ no nnɔbɔ baako, na nnɔbɔ baako yɛ biribi a kuw betumi adi adwuma ankasa.
Adwuma no dodonɔ kɔ so ansa na ogya no afi ase
Nokwasɛm a ɛyɛ aniwu no ne sɛ worentumi nfrɛ komm a wode wo ho to so wɔ wo dapɛn mu bere a emu yɛ den paa no sɛ woammɔ ho mmɔden da pa biara da. Ahodwo nyɛ ahoɔden a woti ase. Ɛyɛ ɔkwan a woasɔ mu ato ho ansa. Nneɛma kakra ma saa ɔkwan no mu dɔɔso.
Sua wo ankasa nsɛnkyerɛnne. Yɛn mu dodonɔ wɔ tebea kakra a ɛhɔ wɔ yɛn daa: onipa pɔtee bi, sɛ wɔtwa wo nsɛm mu, badwa mu animka, mfomso su bi pɔtee. Bere a wote sɛ frɔbɔ no reba no, wobetumi ahyia no ne nhyehyɛeɛ sen sɛ ɛbɛto wo. Hyɛ no nso na hwɛ nea wo nipadua di kan yɛ. Apantan a emu yɛ den, home a wokora mu, kɔkɔɔ a ɛforo wo kɔn mu. Saa nsɛnkyerɛnne a edi kan no ne wo nsɛnkyerɛnne sɛ fi ase bɔ home ansa na woasi ho gyinae mpo sɛ wo bo afuw.
Si gyinae ansa wɔ sɛnea wopɛ sɛ wopue. Bere a emu yɛ den no yɛ bere bɔne a wode bɛhwehwɛ wo gyinapɛn mfi mfiase. Sɛ woasi ho gyinae dada sɛ wopɛ sɛ woyɛ onipa a ɔtena pɛpɛɛpɛ na emu da hɔ bere a nneɛma kɔ bɔne mu a, wowɔ biribi a ɛyɛ pintinn a wode di dwuma sen nea wote nka wɔ anwummerɛ nnɔn anan wɔ da bɔne mu.
Na yi nhyɛso fi wo nna, wo nkankamu, ne wo ahome ho bere a nneɛma yɛ komm, efisɛ nervous system a wahome wɔ fuse a ɛware. Frɔbɔ koro a wubetumi atena ase wɔ dapɛn pa mu no bɛbɔ wo hwe wɔ dapɛn a woagyina dɔn anan ne aduane a woato mu so. Ahodwo wɔ nhyɛso ase no, wɔkyekyere fa bi wɔ apɔwmuden dan, kitchen, ne piae mu, ansa na nhyiam no aba.
Ɔfa a obiara nka nkyerɛ wo
Ahodwo wɔ nhyɛso ase nyɛ atenka. Ɛyɛ nneyɛeɛ bi a woyɛ bere a wote nka biribiara gye sɛ komm. Nnipa a wɔhwɛ sɛ wɔwoso wɔ ahohia mu no taa woso wɔ wɔn mu. Nsonsonoeɛ no ne sɛ wɔasua nneyɛeɛ no ara kɔsi sɛ nneyɛeɛ no nnyina atenka so bio.
Enti sua no wɔ nneɛma nketenkete so. Nneɛma a ɛyɛ nhiamɔnoɔ nketewa, email a abɔ wɔn, nhyiam a ɛrekɔ basaa, nhyehyɛeɛ a ɛsɛe wɔ Benada, ne wo ntetee bea. Bɔ home wɔ hɔ. Brɛ wo nne ase wɔ hɔ. Bisa asɛm a emu da hɔ wɔ hɔ. Su a wokyekyere wɔ bere nketewa mu no ne nea ɛbɛba ama wo wɔ akɛse mu.
Na ma wo ho kwan sɛ wobɛfom. Wobɛhwere wo ho ahodwo bere bi. Obiara yɛ saa. Nea nkurɔfo kae ne ɛnyɛ frɔdwo no, ɛyɛ sɛ wosan bae, gye toom, na woma dan no mu adwo bio anaa. “Na me ho yeraw me kakra, na mepa wo kyɛw, eyi ne baabi a yɛwɔ seesei” yɛ ade ma ahotosoɔ sen ɔyɛ a edi mu a mfomso nni mu biara.
Bere a ogya no nnum koraa da
Nhyɛso wɔ eyinom nyinaa so ankasa, na ɛfata sɛ yɛka no pefee. Saa nnoɔma yi yɛ ade a wode fa ahohia bere a emu yɛ den mu. Wɔnyɛ ɔbra a ɛyɛ ahohia a ɛkɔ so daa.
Sɛ ɛyɛ sɛ ogya no nnyae da, sɛ wo nipadua aka frɔbɔ mu nna pii, sɛ wonna, sɛ ehu hyia wo ansa na woapue mpa so mpo a, ɛno nyɛ ahodwo ho ɔhaw a wobɛtumi de home apue mu. Ɛyɛ wo nipadua a ɔreka kyerɛ wo sɛ ɔkura adesoa a ɛboro so akɔ akyiri, na ɛsɔ ade a ɛkɔ akyiri sen home mmɔdenbɔ. Ɔduruyɛfo anaa ɔbeyefoɔ betumi aboa wo ma woahu nea ɛyɛ adesoa, nea ɛyɛ ahokɔkɔɔ, ne nea ebia ɛyɛ ahopopo a ɔrebisa ɔhwɛ pa. Sɛ wobɔ saa mmoa no ho mpɔ a, ɛnyɛ ahoɔden mu sintɔ. Ɛyɛ gyinapɛn koro a ɛma ɔkannifo pa frɛ mmoa ansa na ɔdan no ahyew koraa.
Wubetumi ayɛ nea ɔtena pintinn no. Mma wo werɛ mfi kɛkɛ sɛ tena pintinn ne sɛ wode ne nyinaa bɔ wo nko ho yɛ ade mmienu a ɛsɔ.
Mmeae a wɔfaa nsɛm no
- Cleveland Clinic, What Happens to Your Body During the Fight-or-Flight Response
- Stanford Medicine, Cyclic Sighing Can Help Breathe Away Anxiety
- Harvard Business School Online, Leadership Under Pressure: 3 Strategies for Keeping Calm
- Harvard Business Review, The Key to Abraham Lincoln's Leadership