Wunim w'adwuma yiye na wopɛ sɛ wutu mpɔn wɔ ɔfa a ɛhwehwɛ adwennwene ankasa no mu. Ɛnyɛ mmuae a wode ma, ɛnyɛ nkrataa nketewa no. Adwuma ankasa no: nhyehyɛe no, nhwehwɛmu no, nkyerɛwee no, adeɛ a ɛwɔ hɔ ɛfiri sɛ obi tenaa ase yɛe.
Woakenkan nhoma no. Wunim asɛm a ɛka. Wosɔɔ anɔpa dɔnhwerew anan no hwɛe na ɛdii nnankron ansa na adwuma bi a wɔreyi no adi, sukuu kwan ne asɛmmisa tiaa baako bubuu mu. Nnipa pii ka sɛ wɔnyɛ nnipa a wobetumi ayɛ eyi, na saa gyinaesi no gye wɔn mfe.
Dɔnhwerew anan no nyɛ nhyehyɛe no ankasa. Adwene a woahyɛ mu no ne nhyehyɛe no, na ɛba adaka ketewa bi mu sen sɛnea deɛ agye din no kyerɛ. Simma aduɔkron a nea ɛfiri mu ba no da hɔ pefee, wɔ nna a wo dapɛn mu wɔ bi no, ba adwuma ankasa dodow wɔ afe mu sen anɔpa a ɛte sɛ asɔfo dea a wubetumi akura mu nnankron.
Sɛ me kalɛnda mu ayɛ nhyiamu ma a, metumi ayɛ adwuma a emu dɔ anaa?
Aane, na ade a ɛho hia no nyɛ nhyiamu dɔnhwerew dodow a wowɔ, mmom ɛyɛ sɛnea wɔabɔ ntam kwan a ɛda mu no ho ban. Da a nhyiamu mmiɛnsa wɔ mu na kwan simma aduɔkron a obiara nkaa mu wɔ mu no yɛ adwuma a emu dɔ da pa. Da a nhyiamu mmiɛnsa wɔ mu na akwan simma dunum nsia a apete no yɛ hunu, sɛnea dodow no te biara.
Nea enti ne sesa no ho ka. Sɛ wufi adwuma bi mu ansa na woawie a, w'adwene fa bi ka akyi wɔ so, na adwuma a edi so no nya wo fa kakraa bi. Sophie Leroy too eyi din adwene nkae, na ɛkyerɛ biribi a nnipa te ase bɔne bere biara. Simma dunum a ɛda nhyiamu mmienu ntam no nyɛ simma dunum adwuma, ɛyɛ simma dunum a wode duru hɔ.
Enti gyae dɔnhwerew anan akyi di na fi ase hwehwɛ kwan tenten baako a emu da hɔ. Hwɛ ɔkyena, hwehwɛ bere tenten a obiara nnyi mu no, na fa dwumadi no si hɔ. Sɛ bere tenten no yɛ simma aduonum a, gye simma aduonum. Nimdeɛ a woresua ne sɛ wubewura adwuma no mu ntɛm, na saa nimdeɛ no tu mpɔn denam mpɛn dodow so, ɛnyɛ bere tenten so.
Nhyehyɛe bi wɔ hɔ a efi eyi mu ba, na ɛfata sɛ wugye aniwu kakraa bi. Boaboa wo nhyiamu ano ma ɛnnidi so sen sɛ wode bɛpete da no nyinaa mu ahobrɛase mu. Nhyiamu anan a ɛbom no gyaw kwan kɛse baako wɔ wɔn akyi. Anan koro no ara a apete pɛpɛɛpɛ no gyaw wo hɔ a hwee nni hɔ sen bere a wode ba. Kalɛnda dodow no ara tumi gye saa nsakrae no tom sɛ wubisa pɛnkoro, na obiara mpo mmisa.
Ampa ara, ɛsɛ sɛ dwumadi baako ware sɛn?
Simma aduɔkron ne deɛ ɛda hɔ wɔ ha, a ne fam bɛn simma aduanan anum na ne soro bɛn dɔnhwerew mmienu. Nea ɛma dwumadi bi tu mpɔn nyɛ ne tenten, ɛyɛ sɛ woto adeɛ baako a ɛbɛfiri mu aba din ansa na wufi ase.
Saa akwankyerɛ baako no yɛ adwuma no fa kɛse. Ɛnyɛ sɛ yɛ amanneɛbɔ no ho adwuma, na mmom wie amanneɛbɔ no fa a ɛto so mmienu no. Ɛnyɛ sɛ sɔ hwɛ, na mmom ma nsakrae no nkɔ yiye wɔ bɔ aduɔkron mu simma baako mu. Adeɛ a woato ne din no twa hwɛhwɛ mu no so, ɛma wuhu deɛ ɛdi kan a wobɛyɛ, na awiei no ɛka kyerɛ wo sɛ dwumadi no baa mu anaa. Kyerɛw deɛ ɛbɛfiri mu aba no ansa na dwumadi no afi ase, ɛnyɛ akyiri.
Dwumadi a esua sen simma aduanan anum no da so wɔ mfaso. Ɛsɛ sɛ wode kyerɛ ade ketewa bi kwa: nkyekyɛmu baako, mfonini baako, asɛm baako. Mfomso no nyɛ dwumadi tiaa no, ɛyɛ sɛ wode simma aduɔkron adwuma bɛto simma aduasa so na woawie a wunni hwee wode kyerɛ. Sɛ ɛba saa mpɛn pii a, ɛkyerɛkyerɛ wo sɛ dwumadi no nyɛ adwuma, bere a nea esii ankasa ne sɛ na botae no kɛse nteɛ.
Afei gye ahome ankasa sen sɛ wode wo ho bɛhyɛ email mu. Nhwehwɛmu kɛse bi a ɛfaa ahomegye nketewa ho hui sɛ ɛmaa ahoɔden kɔ soro na ɛtew ɔbrɛ so ampa, bere a nea ɛyɛɛ adwumayɛ no sua na anyɛ nea ɛda nsow wɔ ne nyinaa mu, na ahomegye a ɛware yɛɛ adwuma sen deɛ etiaa no. Kenkan no nokware mu: nantew a wonantew wɔ dwumadi bi akyi no yɛ w'ahoɔden dea, na simma aduɔkron a ɛsɔɔ wo hwɛ ankasa akyi no, ebia simma du nnɔɔso.
Ɛhe na telefon no kɔ?
Dan foforo mu, ɛnyɛ sɛ wode n'anim bɛbutuw ɔpon no so. Nhwehwɛmufo a wɔwɔ University of Texas at Austin de nnipa bɛyɛ 800 a wɔwɔ smartphone yɛɛ nsɔhwɛ na wohui sɛ wɔn a wɔn telefon wɔ dan foforo mu no yɛɛ adwuma yiye kɛse sen wɔn a wɔabutuw wɔn dea ɔpon no so, bere a na obiara telefon nyɛ dede na obiara nso mfa ne dea nni dwuma.
Kenkan no yiye, ɛfiri sɛ ɛno ne nhwehwɛmu a mfaso wɔ so sen biara wɔ asɛm yi mu. Deɛ egyee no nyɛ nkrasɛm a ɛbaa mu. Deɛ egyee no ne sɛ na ade no wɔ hɔ, ne mmɔdenbɔ ketewa a ɛkɔ so daa a wobɔ sɛ worenteɛ wo nsa nkɔ so. Sɛ wobutuw n'anim a, ɛnsiesie no. Sɛ ɛnyɛ dede a, ɛnsiesie no. Kwan tenten na ɛsiesie no.
Ɛyɛ nsakrae a ɛfa simma nnum na mfaso ankasa wɔ so, na ɛno ma ɛyɛ adeyɛ a ne mfaso so sen biara a wowɔ. Fa telefon no kɔ mukaase, to pon no mu, na ma dwumadi no nnya wo nyinaa. Sɛ wuhia bere hwɛfo a, fa bere hwɛfo a ɛnyɛ telefon no di dwuma.
Sɛ dapɛn bi bu a, dɛn na ɛba?
Hwee mma. Dapɛn a abu no yɛ dapɛn, ɛnyɛ atemmu, na gyidie a ne bo yɛ den sen biara wɔ ha ne sɛ dwumadi a wugyaee mu no yɛ dwumadi a woadi nkogu wɔ mu.
Nnapɛn bu wɔ nnyinasoɔ pa so. Adeɛ bi a wɔreyi no adi, abofra a ɔyare, ɔbosome mmiɛnsa a ɛfaa deɛ wowɔ nyinaa. Onipa a onya mfe du firi eyi mu no nyɛ nea ne nnapɛn mmu da. Ɛyɛ nea ɔsan fi ase Dwoada a onni ho asɛm kan. Sɛ wopa dwumadi anan a, ɛgye wo dwumadi anan. Sɛ wusi gyinae sɛ wonyɛ onipa a obetumi ayɛ eyi a, ɛgye wo mfe abien a edi hɔ.
Ma hyeɛ a wode san fi ase no nyɛ fam koraa: dwumadi baako, adeɛ baako a ɛfiri mu ba, wɔ da a edi kan a kwan pa wɔ mu no so. Sɛ wusan fi ase a, ɛnyɛ mfiase foforo na ɛnhia nhyehyɛe foforo. Ɛyɛ dwumadi koro no ara a woasan afa mu.
Si saa mmara no ho gyinae dedaw, wɔ dapɛn pa bi mu, bere a wo ne wo ho nnye akyinnye. Kyerɛw wɔ baabi a wubehu: kwan biara akyi no, dwumadi a edi so yɛ simma aduɔkron a adeɛ ketewa baako firi mu ba, na ɛba wɔ da a edi kan a bere tenten a emu da hɔ wɔ mu. Mmara a wɔyɛe dedaw no tumi tra atenka bɔne ase. Gyinae a wusi wɔ anɔpa a nnapɛn mmienu abu akyi no ntumi ntra ase da.
Simma aduɔkron dwumadi yɛ dwumadi a ɛyɛ den
Biribiara wɔ ha nka sɛ yɛ kakraa bi. Sɛ yɛka sɛ a ɛnni nkyerɛkyerɛ a ɛyɛ den a, yɛkyerɛ sɛ ɛnni amanne nsɛnkeka, na ɛnyɛ sɛ ɛnni ahoɔden, na simma aduɔkron a wɔyɛ no yiye hwehwɛ wo hɔ ade sen dɔnhwerew anan a wote akongua so a intanɛt abue.
Wɔ saa dwumadi no mu no, woreyɛ adwuma wɔ deɛ wutumi yɛ seesei ano, a woato deɛ ɛbɛfiri mu aba no din, telefon no wɔ dan foforo mu na biribiara nni hɔ a ɛfata w'adwene. Wobɛte nka wɔ awiei. Ɛnna nso wubetumi ayɛ no bio wɔ Wukuada teta bi wɔ ɔbosome mmiɛnsa teta bi mu, na saa su no na ɛkyerɛ hena na ɔda so wɔ eyi mu nimdeɛ mfe du akyi.
Bu akɔnnɔ a ɛmaa wosɔɔ dɔnhwerew anan no hwɛe wɔ mfiase no. Afei fa simma aduɔkron dwumadi si ɔkyena kwan tenten a ɛso sen biara no mu, to deɛ ɛbɛfiri mu aba no din anadwo yi, na gyaw telefon no mukaase.
Nnyinasoɔ
- Sophie Leroy, Why is it so hard to do my work? The challenge of attention residue when switching between work tasks (Organizational Behavior and Human Decision Processes)
- The University of Texas at Austin, The Mere Presence of Your Smartphone Reduces Brain Power, Study Shows
- National Institutes of Health, PubMed Central, "Give me a break!" A systematic review and meta-analysis on the efficacy of micro-breaks for increasing well-being and performance
- Harvard Business Review, Your Team's Time Management Problem Might Be a Focus Problem