Woayɛ saa dwumadie yi mpɛn pii. Wunim bere a ɛgye, wunim deɛ ɛgye firi wo nsam, na wunim sɛ wubetumi, ɛfiri sɛ wutumi yɛeɛ Wukuada a etwaam ne Wukuada a edii ɛno anim no.
Anadwo yi wugyina mukaase rebu akontaa sɛ ɛbɛba mu anaa. Eyi ne bere a ɛtaa si sen biara wɔ ahosohyɛ mu nyinaa. Ɛba bɛyɛ mpɛn ɔha afe biara, wosiesie no wɔ simma baako ase, na obiara nni ho nhyehyɛe pɔtee, enti akyinnyegye a ɛyɛ dɛ wɔ dɔnhwerew nsia so no na esi ho gyinae.
Saa bere yi nka wo suban ho hwee. Ɛka wo nhyehyɛe ho biribi, na nhyehyɛe yɛ ade a wubetumi atwerɛ wɔ da a asomdwoe wɔ mu na woakenkan wɔ da a woabrɛ mu. Deɛ ɛgyina pintinn no nie. Nsan nsesa su no ho nhyehyɛe. Tew dwumadie no so, kɔ ɔpon no ano, na fa simma du ma no.
Menyɛ dɛn na mayɛ biribi bere a m'ani nnye ho?
Fi ne fa ketewa koraa no ase na fa simma du ma no, afei si gyinae a wo ho da hɔ. Sɛ w'ani gye ho a, ɛnyɛ ɛno na ɛbue ɔpon, ɛfiri sɛ nkate a woretwɛn no taa ba simma kakraa bi wɔ mfiase no akyi, na ɛnyɛ ansa.
Nnidiso no ne nyansa no nyinaa. Nnipa dodow no ara twɛn nkuranhyɛ na afei wɔayɛ ade, na ɛno de ade a ɛgyina pintinn to ade a ɛnnyina pintinn akyi. Dane no na fa a ɛnnyina pintinn no gyae adesoa no soa. Ɛnhia sɛ wote nka sɛ wo ho ayɛ krado ansa na woakyekyere mpaboa, abue krataa anaa woafa nnwontodeɛ, na saa nneyɛe no ara na ɛma tebea a na woretwɛn no ba.
Simma du ne bɔhyɛ no kɛseyɛ pa, ɛfiri sɛ ɛsua araa ma ɛda adi sɛ ɛyɛ nokware. Wonni wo ho atosɛm fa dwumadie a ɛyɛ simma aduɔkron ho bere a wunim sɛ w'anadwo no asua. Woapene simma du so, deɛ wubetumi ayɛ wɔ tebea biara mu, na woapene so kane sɛ sɛ wugyae wɔ ne mfiase a, ɛyɛ.
Ka bɔhyɛ no denneennen wɔ ɔkwan pɔtee a wobɛdi so no so: simma du, afei mɛpaw. Bɔhyɛ a ɛsɛ sɛ wosesa ne nkyerɛase wɔ simma akron so no nyɛ bɔhyɛ.
Ɛhe na ɛsɛ sɛ mesi gyinae no?
Gyina ɔpon no ano, a woahyɛ ntadeɛ ama, ɛnyɛ akongua no so. Baabi a wowɔ na ɛsi eyi mu dodow so gyinae sen w'ahoɔden, ɛfiri sɛ akongua ne ɔpon ano de ɔkwan mmienu a ɛsono emu biara koraa ba paw koro no ara mu.
Eyi nyɛ nkuranhyɛ nyansakwan, ɛyɛ nhwehwɛmu kɛse a ɛfa ahosohyɛ ho no adesua kɛse. Wɔ 2016 nhwehwɛmu bi a ɛwɔ Perspectives on Psychological Science mu no, Angela Duckworth ne ne mfɛfoɔ kyerɛ sɛ ahosohyɛ a ɛyɛ den sen biara gyina tebea so: wosiesie tebea no ansa na akɔnnɔ no aba, sen sɛ wobɛko atia no bere a aba dedaw. Sɛ wodi kan tena ase na afei wobɔ mmɔden sɛ w'ani begye ho a, ɛno ne anadwo no fa a ɛyɛ den sen biara, na ɛno ne fa a nnipa dodow no ara sɔ hwɛ.
Enti ma bere no nyɛ nipadua mu adeɛ. Ntadeɛ hyɛ, mpaboa hyɛ, kotoku wɔ nsam, wugyina hɔ, wɔ ɔpon no ano. Sɛ wusi gyinae firi hɔ sɛ worenkɔ mpo a, ɛno yɛ gyinaesi turodoo na ɛsɛ sɛ wobu no. Mpɛn dodow no ara wubehu sɛ woakɔ dwumadie no mu kɔ akyiri dedaw na akyinnyegye no atwa mu komm.
Mentew dwumadie no so anaasɛ mentu nkɔ da foforo so?
Tew dwumadie no so, na ntu bere nhyehyɛe no da. Sɛ wotu anadwo yi kɔ anadwo foforo a wususuw sɛ ɛbɛyɛ pa a, wode dwumadie turodoo resesa deɛ ɛnni hɔ, na deɛ ɛnni hɔ no wowie no mmerɛ pii.
Dwumadie a woatew so no kura nneɛma mmiɛnsa a deɛ wotuiɛ no to gu: bere no, baabi no, ne nipasu a ɛyɛ obi a ɔyɛɛ adeɛ no Wukuada. Ɛno ne afã a ɛboa ano. Dodow a woyɛ no ne fa a ɛho nhia kɛse wɔ da baako biara mu.
Si fa a woatew so no ho gyinae kane wɔ atwerɛ mu, ɛfiri sɛ adwene a abrɛ nyɛ apam mu nkɔmmɔdifo pa, na ɛbɛbɔ biribi a ɛyɛ nkonimdi kɛseɛ anaa ade hunu. Tu mmirika kilomita nnum dane kɔ twea no ho na san bra. Twerɛ nsɛmfua ahanwɔtwe dane bue file no na siesie nkyekyɛm baako. Sua dɔnhwerew baako dane siesie no na bɔ scale nnan. Twerɛ wɔ da a asomdwoe wɔ mu, na kenkan wɔ da a woabrɛ mu.
Sɛ megyae wɔ simma du akyi a, ɛnneɛ?
Ɛnneɛ dwumadie no kɔ so, ne nyinaa, a nsɛnkyerɛnne biara nni ho. Simma du nyɛ apɔmuden dwumadie a adi nkoguo anaa anadwo a asɛe, na sɛ wobu no saa a, ɛno ne ɔkwan a ɛyɛ ntɛm sen biara a wobɛfa so ahwɛ sɛ Wukuada a ɛreba no worenyɛ hwee koraa.
Adanseɛ pa wɔ hɔ sɛ deɛ ɛyɛ tiawa no kɔ so. Nhwehwɛmu bi wɔ Primary Care Companion to The Journal of Clinical Psychiatry mu kyerɛ sɛ apɔmuden dwumadie a ɛyɛ simma aduasa nnansa dapɛn biara mu dɔɔso ma adwene mu apɔmuden mfasoɔ no, na ɛnsɛ sɛ ɛtoa so, ɛfiri sɛ nantew simma du mprɛnsa de deɛ nantew simma aduasa baako de ba no ba. Fa a ɛyɛ tiawa no nyɛ akyɛdeɛ a wɔde kyekye werɛ. Ɛyɛ dosis turodoo.
Nnyinasoɔ foforo a ɛma wudi bɔhyɛ no so ne ahotoso. Sɛ simma du kyerɛ dɔnhwerew baako wɔ kokoam a, ɛnneɛ dapɛn a ɛdi so no bɔhyɛ no nni bo, na wobɛte afidie no nka ansa na woahyɛ wo mpaboa mpo. Di apam no so pɛpɛɛpɛ sɛnea wɔatwerɛ no na wubetumi de adi dwuma dapɛn biara mfeɛ pii. Nokware ni, wobɛgyae wɔ du so ɛtɔ da bi, na wobɛtoa so akyɛ mpɛn pii, na ɛno yɛ nsesagye pa pa ara.
Sɛ adwuma yɛ duru a, nyansa wɔ mu sɛ megyae ntetee anaa?
Mpɛn pii, dabi, na deɛ enti no mfa suban pa ho hwee. Ntetee yɛ akwan a ɛma adwuma a ɛyɛ den soa yɛ mmerɛw no baako, enti dwumadie a wodi kan gyae bere a bosome mmiɛnsa no yɛ den no taa yɛ deɛ na ɛresoa nhyɛso no ama wo.
Saa apɔmuden dwumadie ne adwene mu apɔmuden ho nhwehwɛmu no da ɔkwan no adi pefee: apɔmuden dwumadie ma anigyeɛ ne adwene mu adwumayɛ yɛ yiye na ɛtew dadwen so, na ɛyɛ saa wɔ dodow a nnipa dodow no ara betumi de ahyɛ dapɛn a ayɛ duru mu. Fa no sɛ adwumayɛ ho asɛm, ɛnyɛ apɔmuden ho asɛm. Dɔnhwerew nsia dwumadie no yɛ deɛ ɛbɔ dɔnhwerew akron nhyiamu no ho ban no fa. Sɛ wutwa mu sɛ wobɛnya simma aduɔkron aka ho wɔ ɛpono no ho a, ɛnyɛ nsesagye a ɛnkyekyɛ afanu, na sɛ wonyaa bere bi a wugyaee ntetee bosome baako wɔ bere a na woreyɛ adwuma kɛse a, wunim sɛnea saa bosome no dapɛn mmienu a etwa toɔ kɔɔ dedaw.
Adeɛ baako wɔ hɔ a ɛyɛ den sen eyinom nyinaa, na ɛyɛ onipa, na fa a ɛyɛ adwuma pa ara ne sɛ wobɛyɛ obi a obi foforo retwɛn wo, sen sɛ wobɛhwehwɛ obi a ɔbɛtwɛn wo. Ɛno yɛ asɛm foforo a ɛwɔ n'ankasa asɛm.
Twerɛ mmara no wɔ da a asomdwoe wɔ mu, kenkan no wɔ da a woabrɛ mu
Deɛ enti a saa bere yi kɔ bɔne no nyɛ mmerɛwyɛ da. Ɛyɛ sɛ wosi gyinae no wɔ dɔnhwerew a wunni ahoɔden a wode besi gyinae no koraa mu, a mmara biara nni dan no mu, na onipa a ɔrebɔ mmɔden sɛ ɔbɛyɛ nyansafo wɔ dwumadie a wahyɛ ho bere dedaw ho.
Enti fa simma nnum wɔ dapɛn awiei yi na twerɛ nsɛm mmiɛnsa fa su biara a ɛfa wo ho: fa a ɛyɛ ma no, fa a woatew so no, ne baabi a wusi gyinae no. Fa si baabi a wubetumi akenkan wɔ dɔnhwerew nsia so a wummue biribiara. Ɛnneɛ wo fa a abrɛ no nsi gyinae biara ho. Ɛredi akwankyerɛ a obi a na onim deɛ ɔreyɛ gyaw maa no so.
Saa na wobɛtena afe a ɛyɛ den mu a w'anhwere su ahodoɔ a ɛma woyɛ ho onipa pa no. Ɛnyɛ sɛ w'ani begye ho kɛse Wukuada, na mmom sɛ wubehia kakraa bi afiri Wukuada hɔ.
Nnyinasoɔ
- Perspectives on Psychological Science, Situational Strategies for Self-Control
- Primary Care Companion to The Journal of Clinical Psychiatry, Exercise for Mental Health
- Nature, Megastudies improve the impact of applied behavioural science