Twa kɔ nsɛm titiriw no so

AHOSOHWƐ · MFIASE FOFORO

San Fi Ase A Wontua Afɔdi Tow No

San fi ase denam bere a edi hɔ wɔ nhyehyɛe no mu no yɛ wɔ ne ketewa mu, a wonsan nnyɛ nea wohwerɛe na asotwe biara nni ho. Afɔdi tow no yɛ adwuma foforo a nnipa de ka ho bere hunu akyi de kyerɛ sɛ wɔyɛ aniberefo, na ɛma nsanba no bo yɛ den sen sɛnea su no ankasa te.

Ɔbea bi a ɔhyɛ jacket bruu nam ɔkwan bi so wɔ sare petee mu.

Mfonini: Jeffrey Grospe wɔ Unsplash so

Nnansa nkron a atwam no, na woretete wo ho mprɛnsa anaa mpɛn anan dapɛn biara, na na ɛrekɔ so yiye. Wunim sɛnea wɔyɛ no ara. Mpaboa no da so hyɛ wo, nhyehyɛe no da so wɔ fridge no so, na nea wusuaa wɔ sɛnea wodi dwuma yi ho no nyinaa da so wɔ wo nsam.

Afei adwuma mu bɛyɛɛ den bere bi na ɛgyee anwummere no nyinaa. Ɛno ne nea ɛtaa ma mmere hunu ba, na ɛyɛ papa sɛ yɛka no pefee sen sɛ yɛbɛfa no sɛ ahintasɛm bi.

Seesei wopɛ sɛ wosan kɔ mu, na ade a edi kan a ɛba wo tirim ne sɛ wobɛfi ase de nsɛnkyerɛnne mmienu ayɛ da koro. Nyɛ saa. Saa adwene no ne ɔkwan a ɛyɛ nokware sɛ ɛbɛma su yi awie ne mprenu so, na ɛnyɛ bɔne a woayɛ, ɛyɛ akontaabu mu mfomso. Wususuw sɛ wode bi ka. Wonni ka biara. Nsan a ɛtena hɔ ne yi: fa bere a edi hɔ a ɛwɔ nhyehyɛe no mu, wɔ ne ketewa mu koraa, na gyaa nea watwam no mu.

Mɛyɛ dɛn asan aba su bi mu bere a magyae akyi?

Yɛ bere a edi hɔ a ɛwɔ nhyehyɛe no mu wɔ ne ketewa mu koraa, na twa nea wohwerɛe no nyinaa gu. Nsan nnhyɛ mu bio, dapɛn asotwe biara nni hɔ, na mfa bere mmienu nkyerɛ sɛ mmere a wohwerɛe no ho amma mfaso biara.

Bere a edi hɔ wɔ nhyehyɛe no mu no ara ne botae no nyinaa. Ɛnyɛ bere kɛse, ɛnyɛ bere a ɛbɛtua biribi ka, ɛyɛ nea ɛda kalenda no so dedaw ara kwa, wɔ ne kakraa a ɛda so kan mu. Sɛ wo fam pɛpɛɛpɛ yɛ simma dunum a, ɛnnɛ anwummere yɛ simma dunum, sɛ wote nka mpo sɛ wubetumi ayɛ aduanan a. Titiriw sɛ wote nka sɛ wubetumi ayɛ aduanan a.

Ntease bi wɔ hɔ a enti ɛsɛ sɛ wokura fam no mu bere a wowɔ ahoɔden. Nsanba bere no nyɛ adesoa a wobɛsoa ho asɛm, ɛfa sɛnea wobɛkyerɛ sɛ nhyehyɛe no anyan bio ho. Sɛ woyɛ ketewa bi na wowie no yiye a, ɛkyerɛ wo sɛ afiri no yɛ adwuma. Sɛ woyɛ kɛse bi a, ɛbɛma wo ho ayɛ wo yaw, wobɛka akyi wɔ adwuma a ɛmaa bere no hunu no ho, na wo tirim bɛka komm sɛ sansan yɛ den. Wobɛkae saa bo no bere a bere hunu foforo ba, na bere a edi hɔ no wobɛtwentwɛn wo nan ase akyɛ ansa na woasan aba.

Dɛn ne afɔdi tow no?

Ɛyɛ adwuma foforo a nnipa de ka ho wɔ ɔkwan a wɔfa so san ba mu, sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛkyerɛ wɔn ho sɛ wɔyɛ aniberefo. Ne bo yɛ den sen mmere a wohwerɛe no, na ɛno na ɛma bere hunu baako dan awiei a ɛtena hɔ daa.

Ɛba wɔ akwan a yenim yiye so. Dapɛn mmienu no. Nhyehyɛe a emu yɛ den sen nea na ɛreyɛ adwuma no. Mmara a ɛka sɛ worentumi mfi ase kosi Dwoada, enti ɛnnɛ nso ho mma mfaso. Ɔkasa a wo tirim de ma wo fa nea esii ho, ansa na wɔama wo kwan sɛ fi ase. Eyinom mu biara ma sansan no bo yɛ den sen sɛnea na su no ankasa te, na ɛyɛ nwonwa sɛ wobɛyɛ saa wɔ bere koro a ɛsɛ sɛ ɛyɛ mmerɛw ma wo no mu.

Hwɛ akontaabu no. Wo werɛ fii nnansa akron. Tow no se afei ɛsɛ sɛ woyɛ pii sen daa, bere a wo dapɛn no ayɛ ma dedaw, sɛnea ɛbɛyɛ a wobɛsiesie biribi a ɛnsɛee mpo. Saa na nnansa akron bere hunu dan adapɛn akron.

Ɛsɛ sɛ mesan yɛ mmere a mahwere no anaa?

Dabi. Mmere a wohwerɛe no, wɔatwa mu, wɔnhyɛ no da foforo. Ka biara nni hɔ. Nhwehwɛmu no ne saa akontaabu yi yɛ adwene.

Su nyinasoɔ ho adwuma a wɔbɔɔ ne mua wɔ British Journal of General Practice mu hui sɛ, sɛ wohwerɛ bere bi kakra a wode yɛ ade bi a, ɛnsɛe adeyɛ no denneennen, na sɛ wohwerɛ bere baako mpo a, sɛnea su no kɔ so yɛ wo dea no san fi ase bio. Su no wɔ ahoɔden sen sɛnea wote nka wɔ su no ho. Bere hunu nnye biribiara mfi wo nsam. Ade koro a bere hunu gye fi wo nsam ne mmere no ankasa, na ɛno akɔ sɛnea Benada a etwaa mu no akɔ no ara pɛ.

Nsɔhwɛ kɛse a obiara ayɛ no kyerɛ ɔkwan koro no ara. Wɔ gym megastudy a wotintimii wɔ Nature mu no, wɔde nnipa bɛboro mpem aduosia hyɛɛ nhyehyɛe adapɛn anan aduonum anan mu, na nea edii kan wɔ ne nyinaa mu no tuaa nnipa ka bere a wɔsan bae wɔ bere a wɔahwere akyi. Bere a ɛwɔ tumi sen biara wɔ apɔwmuden su nyinaa mu ne bere a edi bere a wɔhweree no akyi pɛɛ, na nkonimdi kwan no ne sɛ wɔbɛma saa bere no bo ayɛ mmerɛw, na ɛnyɛ den. Afɔdi tow no yɛ nea ɛne no bɔ abira koraa.

Nsonoe baako pa wɔ hɔ, na ɛnyɛ ka. Sɛ woreyɛ ade akɔ da bi a wɔahyɛ so, mmirikatu, agorɔ da anaa nsɔhwɛ, a, ɛnne adapɛn a aka wɔ ɛha ne saa da no ntam no sua sen kan, enti wobɛsesa nhyehyɛe no. Yɛ saa wɔ krataa so, komm, na gyaw botae no wɔ faako a wode sii no pɛpɛɛpɛ. Ɛno yɛ bere ho nhyehyɛe a ɛfa adapɛn a ɛda anim ho. Ɛnyɛ asotwe bere, na ɛnyɛ ka a wode ma nnansa akron a atwam no.

Ɛsɛ sɛ metwɛn kosi Dwoada ansa na mafi ase bio anaa?

Dabi. Fa bere a edi hɔ wɔ nhyehyɛe no mu, bere biara a ɛbɛtɔ. Sɛ ɛyɛ Dwoada a, eye. Sɛ ɛyɛ ɛnnɛ nnɔnsia a, ɛyɛ ɛnnɛ nnɔnsia.

Sɛ wotwɛn mfiase da a ani tew no yɛ afɔdi tow no a ahyɛ kalenda atade. Ɛte sɛ nea ɛfata, nanso nea ɛyɛ ankasa ne sɛ ɛde nna ka bere hunu no ho bere a ɛma wote nka sɛ woadi ho dwuma. Nanso nea ɛtwa bere hunu mu ne bere baako a wowie, na sɛ ɛba ntɛm a, asɛm a ɛfa ho no yɛ ketewa.

Sɛ wo nhyehyɛe wɔ nna pɔtee na ɛnnɛ nka ho a, ɛyɛ, mmɔ bere foforo. Nanso mmɔ nkyɛ nso. Fa nea edi hɔ hyɛ wo fon mu ansa na woato krataa yi mu, wɔ fam pɛpɛɛpɛ, na fa no sɛ nhyiam a ɛyɛ daa dea, na ɛnyɛ sansan kɛse.

Dɛn na menka nkyerɛ me ho bere a meresan aba mu?

Ma kasamu baako nsiesie wo ho, a woakyerɛw dedaw, a emu da hɔ sɛ wubetumi aka bere a worehyɛ wo mpaboa. Yɛn dea ne: Mahwere nnansa akron, wɔatwa saa mmere no mu, na ɛnnɛ anadwo yɛ fam pɛpɛɛpɛ dea.

Kyerɛw wo dea seesei, da a wo ho tɔ wo, na sesa nɔma no bere a ɛho hia. Nea enti a kasamu a woakyerɛw ho hia ne sɛ ɛyi bere no fi gyinaesi mu. Adwene a abrɛ a wobisa no asɛm a ano nsi hwee no bɛyɛ ɔkasa tenten anaa dwetwa, na emu biara mfa obiara nkɔ pon no ano.

Sɛ wugyina wo ho akyi wɔ ha a, ɛnyɛ ɔkwan a ɛyɛ mmerɛw, ɛyɛ nea ɛso aba pa. Wɔ nsɔhwɛ anan a wotintimii wɔ Personality and Social Psychology Bulletin mu no, Juliana Breines ne Serena Chen hui sɛ nnipa a wɔhwɛɛ wɔn nkogu wɔ ayamhyehye kwan so no nyaa akɔnnɔ kɛse sɛ wɔbɛsesa nea ɛyɛ mmerɛw no, na wɔde bere pii sɔɔ nhoma maa nsɔhwɛ a emu yɛ den akyi a wɔanni kan no yiye, sen wɔn a wɔwɔ akuw a wɔde toto ho no. Ahohorabɔ te sɛ nea ɛyɛ asɛyɛde. Wɔ nsusuwii mu de, nnipa a wɔde kyɛɛ wɔn ho no yɛɛ adwuma den kɛse wɔ akyiri.

Bere hunu no anyɛ ɔhaw da. Nsanba no ne nimdeɛ no.

Obiara a ɔredi adwuma pa mfe aduonu no benya mmere hunu. Bere bi kɔ nkyɛn, nnipa yare, nnwuma di abosome. Onipa a ɔda so tete ne ho wɔ mfe aduonum no nyɛ nea wannya nnansa akron bere hunu da. Ɛyɛ onipa a ne nsanba nni bo, enti wayɛ saa mpɛn aduanan a wanhu.

Enti ma sansan no nyɛ ade a ne bo yɛ mmerɛw sen biara wɔ wo dapɛn mu. Fam pɛpɛɛpɛ, bere a edi hɔ, nsan nnyɛ nea wohwerɛe, kasamu baako, na san kɔ nhyehyɛe a ɛyɛ daa dea no so wɔ bere a edi hɔ no mu. Gyaw botae no wɔ faako a na ɛwɔ pɛpɛɛpɛ, efisɛ bere hunu no ansesa nea wode wo ani asi so no. Ɛsesaa nnansa akron.

Wo su no nyeraa. Wugyaee kakra, na wurebɛkyerɛ sɛ wubetumi agyae kakra na wo ho ayɛ den, na eyi yɛ ade a ɛso wɔ mfaso sen nea mmere a wontwaa mu da no bɛkyerɛ wo.

Nsɛm a wɔfaa fi