Twa kɔ nsɛm titiriw no so

SIKA · SƐNEA WOSƐE SIKA YIYE

Sɛnea Wubesi Gyinae wɔ Nɔma Ankasa Mu sɛ Dɛn na Ɛdɔɔso

Ɛdɔɔso yɛ bosome nɔma ne Benada bi a ɛyɛ daa dea a anka w'ani begye ho sɛ wobɛtena mu bio ho nkyerɛkyerɛmu. Kyerɛw abien no nyinaa, na sika ho gyinaesi dodow no ara bebua ne ho, efisɛ botae a wopaw no ntu nkɔ nea nnipa a wɔatwa wo ho ahyia nya no so.

Ɔbea bi te ɔpon ho awia mu, rekyerɛw wɔ nhoma a abue mu.

Mfonini: Odile wɔ Unsplash so

Wunyaa akatua nkɔso, anaa wɔpagyaa wo, anaa wunyaa adetɔfo a wode afe baako tiw no. Na eye sɛ wopɛe, na eye nso sɛ wokɔfaa no. Afei bɛyɛ nnawɔtwe abien akyi no, wuhui biribi a ɛha adwene kakra: botae no atu akɔ akyiri komm, na wo ne wo ho toto nɔma foforo bi a wo ara wompaw da ho dedaw.

Ɛno nyɛ anibere na ɛnyɛ suban mu sintɔ nso. Ɛyɛ nea ɛba nɔma biara a wɔnkyerɛw no da so. Botae a wɔammɔ ne din tu kɔ, na nea ɛde ne ho kɔ so ne sika a ɛyɛ sɛ nnipa a wɔbɛn wo no renya.

Sɛ wobɔ w'ankasa nɔma din a, ɛsiesie no, na ɛnyɛ sɛ ɛbɛka akyerɛ wo sɛ pɛ kakraa bi. "Ɛdɔɔso" yɛ botae, ɛnyɛ mmuaso, na ɛyɛ nɔma a ɛkyerɛ wo mmɔdenbɔ a ɛfa w'asetena ho ne nea ɛfa obi foforo dea ho.

Ɔkwan bɛn so na mehu sika dodow a ɛdɔɔso ma me?

Kyerɛkyerɛ Benada baako a ɛyɛ daa dea a anka w'ani begye ho sɛ wobɛtena mu bio, na afei bu saa Benada no bosome bo. Ɛno ne wo "ɛdɔɔso" nɔma, na ɛyɛ adwuma efisɛ wusii no fii asetena a wopɛ ankasa mu, ɛnyɛ nɔma bi a wotee wɔ baabi.

Yɛ no saa nhyehyɛe no so na ɛbɛgye bɛyɛ simma aduanan. Kyerɛw Benada no kan, wɔ ne mu nsɛm nyinaa mu, wɔ mprempren tebea mu. Baabi a wusɔre. Nea wudi. Sɛ wutu kwan kɔ adwuma anaa, ne ɔkwan a wofa so. Nea wo nipadua yɛ saa da no, efisɛ dɔnhwerew baako a wode yɛ nipadua mu dwuma yɛ asɛm ankasa a ne bo wɔ hɔ, na sɛ wugyaw so a, wunya nɔma a wuntumi ntena so. Onipa a wuhu no anwummere. Nea ɛnsɛ sɛ wudwen ho.

Afei bu ne bo. Bɔ bosome a saa Benada no kyerɛ no nyinaa ano: ofie ka, aduan, akwantu, apɔmuden, nipadua mu dwumadi, mmofra hwɛ, akwantu, ne nsɛm a ɛba bere ne bere a obiara werɛ fi. Bu no kɔ soro, na ɛnyɛ fam. Nea ɛfi mu ba ne bosome nɔma baako ne kasamu baako a ɛkyerɛ da no. Nneɛma abien, a wɔakyerɛw ne nyinaa, a da wɔ so.

Adɛn nti na sɛ midu hɔ a, nɔma no tu kɔ so?

Efisɛ sɛ nɔma a wopaw nni hɔ a, wode nnipa a wɔatwa wo ho ahyia susuw wo ho, na nnipa a wɔatwa wo ho ahyia no sesa bere biara a woforo. Wɔakyerɛw eyi ho asɛm pii, ɛnyɛ w'ankasa mmerɛwyɛ.

Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ aman 109 mu a wotintimii wɔ Nature Communications mu hui sɛ, wɔ emu ɔha mu aduɔwɔtwe mu no, nnipa asetena mu anigye kɔɔ so ne dibea a wɔwɔ wɔ wɔn ankasa man mu no akyi sen sɛnea sika dodow a wonya te ankasa. Ɛno ne nea ɛma botae no tu kɔ so. Nkɔso biara de wo kɔ dan a ɛyɛ soronko kakra mu, dibea no fi ase bio, na nɔma a woredi akyi a wunnim no kɔ soro bi. Obiara nsi ho gyinae. Ɛba obiara a ɔmmɔɔ n'ankasa nɔma din so kwa.

Nɔma a wɔakyerɛw no ne bammɔ, na ne bo yɛ mmerɛw. Sɛ wo "ɛdɔɔso" nɔma no wɔ hɔ a, dan foforo nsakra no komm. Wubetumi ama so ara, wɔ boapa mu, wɔ ntease bi so. Nea wuntumi nyɛ bio ne sɛ awiaduan bere nkɔmmɔ bi bɛma so ama wo.

Sɛ sika dɔɔso a, ɛkɔ so ma asetena yɛ dɛ ampa?

Ma nnipa dodow no ara, aane, na ɛno nti na saa asɛm yi nnwie sɛ ɛreka sɛ gyae. Nhwehwɛmu abien a ɛsom bo sen biara wɔ asɛm yi ho nyaa mmuae ahorow, na akyiri no, wɔn a wɔyɛe no tenaa ase kaa wɔn nsɛm bɔɔ mu.

Daniel Kahneman ne Angus Deaton krataa a wotintimii wɔ 2010 wɔ Proceedings of the National Academy of Sciences mu no hui sɛ, sɛnea nnipa bu wɔn asetena no kɔɔ so kɔɔ soro sika akyi, bere a wɔn da biara nkate mu anigye no gyinaa faako. Krataa foforo a wotintimii wɔ 2023 wɔ nhoma koro no ara mu a Matthew Killingsworth, Kahneman ne Barbara Mellers kyerɛwee no san hwɛɛ mu sɛ nhwehwɛmu a wɔyɛ no akansi kwan so, na wɔsiesiee ntawntawdi no: ma nnipa dodow no ara anigye kɔ so kɔ soro sika akyi kɔ akyiri koraa sen nea wodii kan kae no, na baabi a ɛgyina hɔ no wɔ nnipa nkyekyɛmu anum mu baako a wɔn ani nnye sen biara no mu.

Sɛ wokenkan no nokware mu a, ɛka nneɛma abien prɛko pɛ. Sɛ wodi pii akyi a, ɛnyɛ ɔkwasea adwuma, na aba wɔ mu ankasa. Na aba no kɛseyɛ gyina nea esi wɔ ase hɔ so kɛse, na ɛno ne afã a nɔma nko ara ntumi nsiesie. Enti bɔ botae no din, kɔ so, na ma nea ɛwɔ ase hɔ nyɛ adwuma bere a woreyɛ no.

Sika a ɛboro nsensanee no so no wɔ hɔ ma dɛn?

Obi foforo. Ɛno ne mmuae no nyinaa, na ɛyɛ afã a "ɛdɔɔso" ho nsɛm dodow no ara ndu so, efisɛ botae a hwee nni ne soro yɛ mmuaso a wɔahyehyɛ no din fɛfɛ kɛkɛ.

Sɛ wunya bosome nɔma no a, asɛmmisa a ɛyɛ anigye no nyɛ "dodow ahe" bio, na mmom "nea ɛboro so no wɔ hɔ ma dɛn?" Si eno nso ho gyinae ansa, wɔ simma aduanan koro no ara mu, efisɛ sika a ɛboro so a wonni adwuma mma no bɛhu adwuma bi ama ne ho, na ɛtaa yɛ ade foforo a wɔatu mpɔn. Yɛn hyɛfo no dea yɛ adanse wɔ ha, ɛnyɛ afotu: ɔka sɛ ade a ɔde ma san no yɛ ne nkonimdi ho ahintasɛm foforo, sɛ na ɔhwehwɛ akwannya bere biara sɛ ɔbɛkyerɛkyerɛ, atetew, atu fo, apagya, akamfo na wagyina ama nnipa a wɔwɔ ne mpɔtam, na nea ɛsan bae no yɛ mmɔho du. Ɔyɛɛ no fi ase koraa kosi soro, bere a na sika ne dibea nnɔɔso mma no, ɛnyɛ bere a oduu soro.

Wɔ adeyɛ mu no, nea ɛboro so no nyɛ sika nko. Ɛyɛ nkyerɛkyerɛ a anka wubetumi de asie, awia bere a wode wo nimdeɛ a wotua wo ka wɔ ho no boa, adwumayɛfo kumaa a woka nea wunya ankasa kyerɛ no, ne din a wobɔ wɔ dan a wonni mu mu. Sɛ wusi eyi ho gyinae ansa a, ɛdan "ɛdɔɔso" fi mmuaso ma ɛyɛ nhyehyɛe, na ɛno nti na ɛsɛ sɛ saa dwumadi yi ma wunya ɔpɛ kɛse sen nea na wowɔ, ɛnyɛ kakraa bi. Wonrebɔ nɔma din sɛnea wubegyae. Wobɔ ne din sɛnea wubehu nea nea aka no wɔ hɔ ma.

Na sɛ me nɔma no wɔ akyirikyiri ɛ?

Ɛnneɛ na wowɔ ade a mfaso wɔ so sen biara a obi a ɔwɔ ɔpɛ kɛse betumi anya: botae pɔtee ne kwan a ɛda ntam ankasa. Kwan a wɔabɔ ne din yɛ nhyehyɛe a ɛretwɛn sɛ wɔbɛkyerɛw. Nea wɔmmɔɔ ne din yɛ dede kakraa bi a ɛwɔ akyi kwa.

Bubu mu prɛko pɛ. Kwan a ɛda ntam wɔ bosome biara mu yɛ ahe, na akwan abiɛsa no mu deɛ ɛwhe na ɛbɛto mu: nya pii, sɛe sika ɔkwan foforo so, anaa twɛn kyɛ ma biribi nyin? Nnipa dodow no ara hu sɛ mmuae no yɛ nea edi kan no dodow, na ɛyɛ asɛmpa, efisɛ sɛ wunya pii a, ɛno na ne soro kɔ akyiri sen biara, na ɛno na saa afã yi nyinaa wɔ hɔ sɛ ɛbɛboa. Afei paw ade baako a edi hɔ a wobɛyɛ na si da ma no, efisɛ kwan a da nka ho yɛ apɛde kwa.

Na ntew nɔma no so sɛnea wo ho bɛtɔ wo awia yi. Botae a wotew so komm no yɛ botae a ɛrenhyɛ wo den osukɔm bere a edi hɔ mu, na wo ara wubehu sɛ woyɛe. Nɔma a nokware wom, sɛ ɛwɔ mfe abiɛsa akyi mpo a, yɛ adwuma sen nea ɛyɛ mmerɛw a ɛwɔ asram dumien akyi.

Kyerɛw ato hɔ na fa da to so

Nsɛm abien wɔ krataa baako so. Bosome nɔma no. Benada no, wɔ kasamu baako mu. Afei da a wokyerɛwee, efisɛ nɔma a da nni so no, worenhu sɛ ɛretu akɔ.

Hwɛ so pɛnkoro wɔ asram abiɛsa biara mu na bisa asɛm baako: eyi da so yɛ da a mepɛ anaa? Ɛtɔ da bi a, ɛrenyɛ saa. Nnipa sesa, abofra ba, nipadua sesa, ɔpɛ yɛ kɛse sen kan. Sɛ wo boa pa ma wo nɔma no so a, ɛnyɛ sɛ woadi nkogu wɔ dwumadi no mu, ɛyɛ dwumadi no a ɛreyɛ adwuma, efisɛ botae no nyɛ sɛ wobɛsiw wo ho kwan da. Botae no ne sɛ nɔma no yɛ wo dea na wunim bere a etu.

Nea wunya wɔ saa simma aduanan no mu ne ade a ɛma adwumaden mfe aduonu yɛ nea wubetumi agyina ano, na ɛnyɛ ahotɔ a ɛkyerɛ sɛ brɛ w'ase. Ɛyɛ botae. Wobɛkasa akyerɛ ade so ɔkwan foforo so bere a wunim nea worekɔ so pɛpɛɛpɛ. Wobɛka "dabi" ntɛm akyerɛ adwuma a etua ka pa nanso ɛnkɔ baabiara. Na wobɛbɔ mmɔden den wɔ adwuma a ɛto kwan a ɛda ntam no mu, efisɛ nea edi kan no, wutumi hu sɛ kwan no rehyɛ ma. Ɛno na "ɛdɔɔso" wɔ hɔ ma. Ɛnyɛ sɛ wobɛpɛ ade kakraa bi. Ɔpɛ a wɔakyerɛ no kwan yiye, a wokura mu den kosi sɛ wubedu hɔ ampa.

Nsɛm a wɔgyee fii