Twa kɔ nsɛm titiriw no so

ATIRIMPƆW · NTEASE

Sika, Dibea, ne Ade a Ɛto so Abiɛsa a Woreyɛ Adwuma Ma Ampa

Adwuma akwan dodow no ara, wɔkyekyeree no sɛ ɛntɔ nneɛma abien: sika ne dibea. Ade a ɛto so abiɛsa no ne nea anka wobɛkɔ so ayɛ bere a saa abien no ayɛ yiye dedaw, na sɛ wobɔ ne din pefee a, ɛno na ɛma mfe du a ɛreba no bɔ mmɔho.

Obi gyina adwumam mfɛnsere a hann wom ho, rehwɛ abɔnten.

Mfoni: Maksim Zhashkevych wɔ Unsplash so

Akatua foro bae Yawoada, na na ɛyɛ papa. Wubisae yiye, na woasiesie w'adanse dedaw, na nɔma no kɔɔ soro. Bere a worekɔ fie no, na woredwennwene nea edi hɔ no ho akontaabu dedaw, na saa akontaabu no nyɛ mfomso. Ɛyɛ afiri koro no ara a ɛde saa akatua foro yi bae, na wopɛ sɛ wode di dwuma mfe aduonu foforo.

Nanso wɔ ɔkwan no so baabi kɔsi wo abɔnten so no, asɛmmisa a ɛyɛ komm ba. Ɛnyɛ sɛ akatua no dɔɔso anaa, ɛno yɛ asɛm foforo a esua. Asɛmmisa no ne sɛ, nɔma no wɔ hɔ ma dɛn ankasa.

Adwuma akwan dodow no ara, wɔkyekyeree no sɛ ɛntɔ nneɛma abien. Sika ne nea edi kan. Dibea ne nea ɛto so abien. Ade a ɛto so abiɛsa da abien yi nyinaa ase, na nnipa dodow no ara nkaa no pefee pɛn, na sɛ wobɔ ne din a, ɛno na ɛdan mfe aduonu foforo mmɔdenbɔ ma ɛbɔ mmɔho, na ɛnyɛ ade a ɛsan ne ho pɛnpɛnpɛn.

Ade a ɛto so abiɛsa no ne dɛn ankasa?

Sika ne nea edi kan, dibea ne nea ɛto so abien, na ade a ɛto so abiɛsa ne biribiara a anka wobɛkɔ so ayɛ bere a saa abien no ayɛ yiye dedaw. Ɛnyɛ anigyede, na ɛnyɛ akwamma ho nhyehyɛe nso. Ɛyɛ mmuae ma asɛm a ɛne sɛ, na sika no bɛtɔ dɛn, na dibea no, hena so na na wɔde bedi dwuma, wɔ kasamu baako a etia sɛnea wubetumi aka wɔ lift mu.

Nneɛma abien a edi kan no yɛ nokware, na biribiara wɔ ha nkyerɛ sɛ ɛnte saa. Sika tɔ akwan, na akwan na ɛma onipa gyae gyinaesi a ehu na ɛde ba. Dibea tɔ kwan a wode du baabi: nhyiam a wowura mu, frɛ a wɔsan frɛ wo, dan a wosi gyinae fa wo ho a wonni mu. Ne nyinaa fata sɛ woyɛ adwuma ma. Ne nyinaa nso yɛ adwinnade, na adwinnade a wɔnnyɛɛ dwuma biara mma no dan akontaabu bɔɔd nkakrankakra.

Nhwehwɛmu no kyerɛ saa kwan koro no ara, na ɛnyɛ sika ho mmara a yɛataa te no. Killingsworth, Kahneman ne Mellers hui sɛ nnipa dodow no ara anigye kɔ so foro bere a wɔn akatua kɔ soro, na ɛnnyina baabi wɔ akatua bi so, na ɛkyerɛ sɛ asɛm a nnipa taa ka sɛ sika pii mma anigye no nyɛ nokware sɛnea wɔka no. Nea ɛyɛ nokware ne sɛ, sika pii bua asɛmmisa a woammisa da sɛ woansi gyinae sɛ ɛwɔ hɔ ma dɛn. Ade a ɛto so abiɛsa no ne saa gyinae no, wosi no pɛnkoro, wɔ nkyerɛw mu, ansa na akatua foro a edi hɔ no aba.

Sɛ mebɔ ne din a, ɛbɛma mahwere abien a edi kan no anaa?

Dabi, na wɔn a wɔdwennwene ho paa no ne wɔn a ɛboa wɔn paa. Ade a ɛto so abiɛsa a wobɔ ne din no ntew botae no so, ɛkyerɛ no kwan, na mmɔdenbɔ a wɔakyerɛ no kwan tena mfe a mmɔdenbɔ a dadwen wom no ntena mu.

KEEP CALM ne hyɛfo, Kaʻohele Carlos, ka n'ankasa akwantu no ho asɛm sɛ afã abien pɛpɛɛpɛ. Ɔbɔɔ mmɔden n'asetena nyinaa mu maa nea ɔpɛ, na ohuu akwan a ɔfaa so tenaa asomdwoe mu wɔ mu. Afanu no nyinaa soaa adesoa. Adwodwo nyɛ akyɛde a ɛwɔ bepɔw no atifi, ɛyɛ ade a ɛmaa mfe aduonu a ɔpɛɛ nneɛma pii no tumi baa awiei, na ɛno nti na na ogyina hɔ na ɔkɔm da so de no bere a ade foforo bae no.

Ɛno ne mfaso a ɛwom, na ɛyɛ adwuma Benada teta so. Ehu ma nnipa gye adwuma a edi kan a wɔde ma wɔn, wogyaw adwuma a emu yɛ den bosome a ɛto so anan mu, na wosusuw sɛ nkeka yɛ nkɔso. Obi a wakyerɛw ade a ɛto so abiɛsa no gye akyinnye brɛoo, ɔtwɛn yiye, na obetumi ahu hokwan pa ne ade a ɛtwe adwene, a ɔnhwere nnawɔtwe biara wɔ ho. Ade a ɛto so abiɛsa no nyɛ ade a ɛma wugyina. Ɛyɛ nea ɛkyerɛ wo kwan.

Mɛyɛ dɛn ahu me de a menkɔ nhyiam anaa nsɔhwɛ bi so?

Bua nsɛm abiɛsa wɔ nkyerɛw mu, bere koro mu, wɔ bɛyɛ simma aduonu mu. Sika no wɔ hɔ ma dɛn, wɔ nkyerɛwde baako mu, a nɔma biara nni mu. Hena so na dibea no kyerɛ. Na dɛn na ɛbɛka a ɛfata sɛ woyɛ sɛ saa abien no ayɛ yiye dedaw.

Fa wɔn baako baako.

Sika no wɔ hɔ ma dɛn. Ɛnyɛ dodow no, ɛyɛ nea enti. "Obiara a ɔwɔ m'abusua mu nsrɛ ofiewura biara hwee bio da" yɛ mmuae. "Sika ɔpepe abien" yɛ akontaabu bɔɔd so nsɛm. Sɛ nɔma wɔ wo nkyerɛwde mu a, woakyerɛ adwinnade no mprenu na ɛnyɛ nnwom no.

Hena so na dibea no kyerɛ. Dibea taa kyerɛ obi bi so. Ɛtɔ da bi a ɛyɛ adwumakuw bi, ɛtɔ da bi a ɛyɛ panyin a wodii n'ase kan, ɛtɔ da bi a ɛyɛ ɔwofo baako. Sɛ wobɔ onipa no din a, ɛnyɛ sobo, ɛyɛ nhwehwɛmu. Ɛkyerɛ wo sɛ obi no yɛ nea anka wobɛpaw no nnɛ anaa, na nnipa a wɔwɔ nimdeɛ pii hu sɛ na wɔrekyerɛ dan a wofii mu mfe du ni so.

Nea ɛka bere a abien no ayɛ yiye. Susuw ho sɛ sika no ayɛ yiye na dibea no nso ayɛ yiye. Ɔkyena anɔpa da so ba. Dɛn na wode reyɛ? Biribiara a ɛka gyina hɔ sɛ woyi abien a edi kan no fi mu no, ɛno ne ade a ɛto so abiɛsa no, na mpɛn pii esua, ɛfa ade pɔtee ho, na ɛyɛ den sɛ wobɛka sen sɛnea nnipa susuw.

Mprempren wowɔ kasamu a wonkyerɛw da. Ma ɛnyɛ nsɛmfua dunum ase, na fa si baabi a wubetumi de wo nsa aka, efisɛ nkyerɛwde a wɔde gu telefon so no yera.

Na sɛ ade a ɛto so abiɛsa no yɛ onipa bi a?

Ɛnde wowɔ mmuae ankasa, na ɛtena hɔ kyɛ sen adwumadi akɛse dodow no ara. "Nea mereyɛ ama nnipa a metumi bɔ wɔn din" yɛ ade a ɛto so abiɛsa ankasa, ɛnyɛ ade a wɔde asi ananmu kɛkɛ, efisɛ nnipa din nhyehyɛe ka ho, na wubetumi de nhyehyɛe no atoto kalɛnda ho.

Ɛno nso ne mmuae a adanse tenten wɔ akyi. Harvard Study of Adult Development adi kuw koro no ara akyi bɛyɛ mfe aduɔwɔtwe, na nea wɔn panyin taa san ka ho asɛm ne sɛ, sɛnea onipa ne nnipa a ɔbɛn wɔn abusuabɔ te no kyerɛɛ n'apɔmuden wɔ mfe aduɔwɔtwe mu yiye sen ne mogya mu srade dodow.

Ɛha na nea ɛtetew eyi ne nsusuwii a ɛne sɛ "mɛsan de ama daakye" no mu wɔ. Yɛtaa fa adɔeyɛ sɛ ade a woyɛ bere a sika ne dibea ayɛ yiye dedaw: nnɔsoahyɛ fekuw, agua wɔ boadwo mu, ti a etwa nhoma no to. Nanso mpɛn pii no, ɛno ara ne nneɛma a ɛboaa ma abien no yɛɛ yiye. Kaʻohele Carlos ka no pefee wɔ n'ankasa nsɛm mu, sɛ n'ankasa mfe aduonu no ho asɛm, ɛnyɛ mmara a ɛfa obi foforo ho. Ne nkonimdi ho ahintasɛm foforo, ɔka sɛ, ne sɛ ɔsan de ma na ɔyɛ adɔeyɛ adwuma, na daa ɔhwehwɛ akwan a ɔbɛfa so akyerɛkyerɛ, atete nnipa, atu wɔn fo, ama wɔn so, akamfo wɔn na wagyina wɔn a wɔatwa ne ho ahyia no akyi, na ahoɔden ne mmoa a ɔsan nyae no yɛ mmɔho du.

Hwɛ nea enni saa kasamu no mu. Adwumadi kɛse biara nni mu, sika krataa nni mu, apontow kɛse nni mu. Ɛyɛ nneyɛe teta asia, na emu biara wɔ hɔ saa nnawɔtwe yi ara, akatua biara so.

  • Bɔ obi din wɔ dan a onni mu mu.
  • Kamfo ade pɔtee baako wɔ bagua mu, wɔ nnipa a wɔn ho hia no anim.
  • Fa nnipa baanu bɔ mu bere a anka wubetumi de asie wo tirim.
  • Kyerɛ ade a wunim no.
  • Fa nimdeɛ a wotua wo ka wɔ so no yɛ adɔe, ɛnyɛ wo dɔnhwerew nkutoo.
  • Gyina obi akyi a wammisa na ɔrenhu da.

Ɛno ne nea enti a eyi yɛ adwuma bere a woreforo no, na ɛnyɛ akyiri yi.

Sɛ ɛda adi sɛ ade a ɛto so abiɛsa no yɛ nnipa a, kyerɛw din abiɛsa. Abiɛsa dɔɔso sɛ ɛbɛyɛ nokware, na ɛsua sɛ ɛda so ara bɛyɛ nokware afe a ɛreba no mu.

Nɔma no yɛ adwinnade, na mprempren wanya adwuma

Kɔ na kɔfa akatua foro a edi hɔ no. Ɛno ntia eyi mu biara, ɛno ne nea enti a yɛreka. Obi a onim nea sika no wɔ hɔ ma no bisa pii wɔ adwodwo mu, okura ne bo mu kyɛ, na ofi adwuma nsɛmfrɛ bɔne bi ho kɔ a ɔnhwere bosome wɔ ne gyinae ho nsusuwii mu.

Nea ɛsakra ne ɔkwan a wofa so kɔ fie. Nɔma a edi hɔ no ho akontaabu da so kɔ so, na afei ɛkɔ biribi a wubetumi aka wɔ kasamu baako mu akyerɛ obi a ɔdɔ wo. Ɛno ne atirimpɔw a ɛda so ara bɛkɔ so mfe du akyi. Nokware nti a ɛsɛ sɛ wodwene ho no nkyerɛ sɛ nyansa wɔ sɛ wobɛpɛ nneɛma kakraa bi. Ɛne sɛ ɔpɛ a wɔakyerɛ no kwan no kyɛ, na sɛ ɛkyɛ a ɛno na ɛma nɔma akɛse no pue mfiase.

Nsɛm a efi mu bae