Twa kɔ nsɛm titiriw no so

ADETƆN · ADETƆFOƆ A WƆDI KAN

Deɛ Adetɔn Hwee Kyerɛ Wo Ankasa

Sɛ wontɔn hwee a, ɛyɛ nsɛm, ɛnyɛ atemmuo. Ɛtaa yɛ nneɛma nnan no mu baako: nnipa kakraa bi na wɔhunuiɛ, anaa nnipa a ɛnfata na wɔhunuiɛ, anaa wɔantumi anhunu deɛ ɛyɛ wɔ sekan num mu, anaa ne boɔ ne no anhyia, na wosɔ hwɛ wɔ saa nhyehyɛeɛ no so.

Sɛnkyerɛnne a ɛka sɛ wɔabue a ɛsɛn ahwehwɛ ɛpono bi mu

Mfonini: Tim Mossholder wɔ Unsplash so

Dapɛn mmiɛnsa a atwam no na wode baa abɔntene. Mfonini no yɛ fɛ, nkyerɛkyerɛmu no ka deɛ adeɛ no yɛ, na nnipa akɔ kratafa no so. Deɛ ɛnsiiɛ ne sɛ obi bɛtɔ bi, na sɛnkyerɛnne mfonini fa a wode abue no, ɛfiri Benada na ɛda hɔ.

Gyae sɛnkyerɛnne no. Sɛ wontɔn hwee a, ɛnyɛ atemmuo a wɔabu ato adwuma no anaa wo so, na ɛnyɛ ahintasɛm nso. Ɛyɛ tebea teta kakraa bi a wɔtumi siesie mu baako, na nhyehyɛeɛ bi wɔ hɔ a wode hwehwɛ mu a ɛsi wo kwan sɛ wobɛsakra nneɛma nnan pɛ na woansua hwee wɔ emu biara mu. Simma aduonu a wode bɛkan nneɛma bɛkyerɛ wo pii sen dapɛn awieeɛ a wode bɛyɛ mfoni foforɔ. Ɛno ne asɛmpa a asie wɔ adetɔn krataa a hwee nni mu no mu. Deɛ worehwɛ no yɛ nsɛm, na nsɛm ne adeɛ a na wonni bosome a atwam no bere a na woresusu nneɛma ho.

Adɛn enti na obiara ntɔ biribi mfiri me dwetire so?

Ɛtaa yɛ nneɛma nnan no mu baako, na wɔdi so saa: nnipa kakraa bi na wɔhunuiɛ, anaa nnipa a ɛnfata na wɔhunuiɛ, anaa nnipa a ɛfata no antumi anhunu deɛ ɛyɛ wɔ sekan num mu, anaa wɔtee aseɛ yie na ne boɔ ne deɛ wɔsusuu sɛ wɔrenya no anhyia. Sɔ wɔn hwɛ saa nhyehyɛeɛ no so, ɛfiri sɛ deɛ ɛdi kan no ma wontumi nsusu nkaeɛ mmiɛnsa no.

  1. Dodoɔ. Sɛ nnipa aduanan na wɔahunu kratafa no a, wonni nsɛm biara. Aduanan mu hwee yɛ nsɛm a ɛyɛ teta koraa ma adeɛ a ɛyɛ adwuma.
  2. Nnipa a wɔhwɛeɛ. Nnipa pii ahwɛ, nanso wɔn nyinaa firi baabi a ɛmfata. Nkrasɛm a ɛfaa nnipa a wɔrentɔ bi da mu no yɛ ahwɛfoɔ, ɛnyɛ adetɔpɛ.
  3. Nteaseɛ. Nnipa ba, wɔntumi nhunu deɛ ɛyɛ anaa deɛ ɛwɔ hɔ ma no, na wɔfiri hɔ kɔ. Yei ne deɛ ɛtaa yɛ ɔhaw no ankasa, na ɛno ara nso na ɛyɛ mmerɛ sɛ wobɛsiesie.
  4. Boɔ ne mfasoɔ. Wɔtee aseɛ, na wɔpɛeɛ, na saa boɔ no so na wɔkaa sɛ dabi. Yei na ɛsɛ sɛ wosɔ hwɛ ne nyinaa akyi, na ɛno ara na obiara di kan huri kɔ so.

Hwɛ deɛ ɛnni nhyehyɛeɛ no mu. Wo sɛnkyerɛnne, wo nkyerɛwde, wo ahosu, sɛ edin no yɛ pɛ anaa. Ɛnonom ne nneɛma a wobɛtumi asakra no anadwo dasuom a wone onipa baako mpo nkasa, na ɛno ara ne deɛ enti a wɔdi kan sakra no, na ɛno ara nso ne deɛ enti a ɛntaa mmoa.

Mɛyɛ dɛn ahunu sɛ ahwɛfoɔ ho ɔhaw anaa adeɛ no ankasa ho ɔhaw?

Kan ahwɛfoɔ no ansa na woasakra biribiara. Sɛ ahwɛfoɔ no nnuu ɔha kakra a, mmuaeɛ nokwafoɔ ne sɛ, wonnya nnyaa adeɛ no ho ɔhaw, na deɛ wowɔ ne obiara nnim ho ɔhaw, na ɔkwan a wobɛfa so asiesie ne sɛ wobɛka akyerɛ nnipa pii sen sɛ wobɛsan asi adeɛ no foforɔ.

Bu akontaa no wɔ nkontabuo teta so. Sɛ ahwɛfoɔ ɔha mu mmienu tɔ bi a, ɛnneɛ ahwɛfoɔ ɔha ma wo adetɔ mmienu na ahwɛfoɔ aduonum ma wo baako wɔ dapɛn pa mu. Hwee wɔ ahwɛfoɔ aduonum mu nyɛ nsɛnkyerɛnneɛ. Ɛyɛ nsɛnkyerɛnneɛ a ɛnni hɔ. Sɛ wobu no sɛ nsɛnkyerɛnneɛ a, ɛno na ɛma nnipa san yɛ kratafa a na ɛyɛ papa ho adwuma foforɔ.

Enti twerɛ akontaa mmienu ma dapɛn a atwam no: nnipa dodoɔ a wɔhunuiɛ, ne dodoɔ a wɔyɛɛ biribiara, ɛbɛtumi ayɛ adetɔ, na ɛbɛtumi nso ayɛ nkrasɛm, sie anaa akyiridie. Sɛ ahwɛfoɔ no sua a, gyae akenkan na san kɔ ka kyerɛ nnipa tee. Sɛ ahwɛfoɔ no dɔɔso na biribiara nsi a, ɛnneɛ wowɔ nhwehwɛmu ankasa w'anim na afã mmienu a ɛdi soɔ no yɛ wo dea.

Mɛyɛ sekan num sɔhwɛ no wɔ me ankasa me kratafa so sɛn?

Kyerɛ onipa baako a ɔnhunuu no da kratafa no, kan sekan num, yi firi n'anim, na bisa no deɛ na ɛyɛ, deɛ ɛwɔ hɔ ma, ne ne boɔ bɛyɛ sɛn. Ne mmuaeɛ ne deɛ wo kratafa no ka ankasa, sɛdeɛ na wopɛ sɛ ɛka biara.

Jakob Nielsen nhwehwɛmu a ɛfa bere tenten a nnipa tena wɛbsaet kratafa so hunuu sɛ, sekan du a ɛdi kan wɔ nsrahwɛ mu no ne deɛ ɛho hia, na sɛ obi bɛfiri hɔ akɔ a, ɛtaa yɛ ahyɛaseɛ no ara bere a nnipa repaw ntɛm no. Kratafa a ɛnkyerɛɛ ne ho aseɛ wɔ saa bere tiawa no mu no, obi nni hɔ bio. Sekan num nyɛ sɔhwɛ a ɛyɛ atirimuɔden kwa. Ɛbɛn deɛ wo kratafa no nya ankasa.

Ɛho nhia sɛ wonya nnipadɔm ma yei. Nielsen Norman Group nhwehwɛmu a agyina hɔ kyɛ no kyerɛ sɛ, sɛ wode nnipa num sɔ adeɛ hwɛ a, ɛda ɔhaw a ɛwɔ nhyehyɛeɛ bi mu no mu bɛyɛ ɔha mu 85 adi, na onipa baako pɛ hunu bɛyɛ ɔha mu 31. Enti ɛyɛ nnamfonom num, sekan num nhwɛ num a ɛsonoo, simma aduonu ne ne nyinaa. Twerɛ deɛ obiara ka no pɛpɛɛpɛ, ɛnyɛ ne nkyerɛaseɛ. Baabi a wɔn mu mmiɛnsa ka mfomsoɔ korɔ no ara no, wɔatwerɛ wo nkyerɛwee a ɛdi kan no foforɔ ama wo.

Me sɛnkyerɛnne no ne ɔhaw no?

Ɛtaa nyɛ saa. Ahotosoɔ firi nneɛma a ɛnyɛ dɛ sɛ wobɛyɛ ho adwuma so: boɔ a emu da hɔ, mfonini ankasa, ɔkwan a ɛda adi a wɔfa so kɔ onipa nkyɛn, adeɛ a wɔde kɔma ne sɛdeɛ wɔsan de ba ho nsɛm, ne adanseɛ sɛ nnipa afoforɔ aba ha pɛn.

Nielsen Norman Group adwuma a ɛfa gyidie a ɛwɔ wɛbsaet nhyehyɛeɛ mu no bɔ nneɛma no din tee, na deɛ ɛka nnipa akoma no ne nhyehyɛeɛ no papayɛ, sɛ woka ka ne nhyehyɛeɛ ho asɛm kyerɛ wɔn wɔ mfitiaseɛ, sɛ nsɛm a ɛwɔ so no yɛ foforɔ na ɛyɛ nokorɛ, ne sɛ wo ne wiase a aka no wɔ abusuabɔ. Dwetire a ɛkyerɛ deɛ ɛka wɔ soaneɛ ho ansa na wɔatua ka na ɛtwerɛ baabi ankasa a ɛwɔ no yɛ ahotosoɔ sen deɛ ɛwɔ edin a ɛyɛ fɛ na ɔkwan biara nni hɔ a wɔfa so bisa asɛm.

Boɔ ne mfasoɔ asɛm no nso hinta ha. Baymard Institute nhwehwɛmu aduonum mu nkyekyɛmu kyerɛ sɛ, wɔgyae nneɛma wɔ kɛntɛn mu wɔ intanɛt so kɔsi ɔha mu 70.22, na deɛ ɛde ba no dodoɔ no ara yɛ nneɛma a nnipa hyia wɔ awieeɛ pɛɛ: ka a wɔantwa ho nkɔmmɔ ne nhyehyɛeɛ a emu nna hɔ ka ho. Sɛ nnipa duru wo tua bea na wɔgyae a, ɛtaa nyɛ akontaa a ɛwɔ adeɛ no kratafa so no. Ɛyɛ akontaa a ɛpuei akyire yi.

Nneɛma dodoɔ sɛn na ɛsɛ sɛ mesakra prɛko?

Baako dapɛn biara. Sakra ɛnnan a, wonsua hwee, ɛfiri sɛ deɛ ɛbɛsi biara akyire yi no, worenhunu nsakraeɛ a ɛde baeɛ, na wode saa basabasayɛ no bɛkɔ gyinaeɛ biara a ɛdi so no mu.

Paw deɛ ɛde ba no a woresɔ hwɛ firi nneɛma nnan a ɛwɔ soro no mu, yɛ nsakraeɛ baako a ɛtwe saa asɛm no, na hyɛ da a wobɛsan ahwɛ. Dapɛn baako taa dɔɔso ma dwetire ketewa hunu nsakraeɛ wɔ nteaseɛ mu. Nsakraeɛ a ɛfa baabi a w'ahwɛfoɔ firi hia dapɛn mmienu. Boɔ mu nsakraeɛ hia bere tenten biara a w'adetɔ nhyehyɛeɛ taa fa, na ɛware sen sɛdeɛ wopɛ.

Twerɛ nsakraeɛ no ne da no wɔ baabi korɔ. Afei gyaa no. Sɛ woamfa wo nsa anka a, ɛreyɛ adwuma ankasa, ɛfiri sɛ ɛno ne nsonsonoeɛ a ɛda sɔhwɛ ne nneɛma a wɔrekeka bɔ mu kwa no ntam.

Si gyinaeɛ seisei sɛ dapɛn nsia so, adwuma a ɛreyɛ te sɛn

Ansa na woato kratafa yi mu no, twerɛ kasamu baako: dapɛn nsia so, yei reyɛ adwuma sɛ adeɛ pɔtee bi asi. Adetɔ du, anaa ɛnnan, anaa nneɛma aduonu a wɔasie, anaa nkɔmmɔdie mmiɛnsa a wone ahɔhoɔ adi. Paw akontaa no seisei bere a obiara nrehwɛ wo, ɛfiri sɛ akontaa a wobɛbɔ akyire yi, Kwasiada bɔne bi so no, ɛno ara na ɛma wo werɛ ho daa.

Saa kasamu no na ɛsi hwee ano sɛ ɛnnyɛ atemmuo. Ɛdane atenka yɛ sɔhwɛ a ɛwɔ da so, na sɔhwɛ a ɛwɔ da so yɛ adeɛ a wobɛtumi adi mu, adi nkoguo, asua biribi na wasan ayɛ bio. Dapɛn nsia firi seisei, wobɛnya wo mmuaeɛ anaa asɛmmisa a emu da hɔ kɛse, na ɛnonom mmienu nyinaa som bo sen sɛnkyerɛnne foforɔ.

Afei kɔ na ma nnipa pii nhunu. Yei mu biara awieeɛ taa yɛ akwankyerɛ korɔ no ara, na deɛ enti a ɛte sɛ deɛ ɛyɛ mmerɛ dodo ne sɛ, na ɛnyɛ nhyehyɛeɛ ho ɔhaw da. Ɛsɛ sɛ obi te, na wo ne onipa a wonim deɛ ɔte ne ho pɛpɛɛpɛ.

Nsɛm a wɔgyina soɔ