Wo nne ne wo suban a nnipa hu no fa a ɛyɛ ntɛm sen biara sɛ wosiesie. Sɛnea wugyina no gye nnawɔtwe pii ansa na asesa, kasa mu nsɛmfua gye mfe, na asɛm a woka kyerɛ wo ho fa adan akɛse ho no gye bere sen ne mmienu no nyinaa. Ahome sesa wɔ bɛyɛ sikan anan mu, na wo nne di akyi ntɛm ara.
Ɛno ho wɔ mfaso, ɛfiri sɛ ɛnne no nso ne ade a edi kan tu bere a nneɛma mu yɛ den. Worebua asɛmmisa bi a na wopɛ, wɔ nnipa a wɔn adwene ho hia anim, na bere a woreka no mfinimfini no wote: ɛyɛ hare sen daa, ɛyɛ ntɛm sen daa, ɛte wo menewa mu soro sen sɛnea na ɛte wɔ ɔkwan so simma anum a atwam no. Seesei woretie wo ho sen sɛ woretie asɛmmisa no, na ɛno ne fa a ne bo yɛ den. Eyinom mu biara nyɛ ehu ho haw a wobɛfa akokoduru so asiesie. Ɛyɛ ahomegye kwan, ɛyɛ afiri ho asɛm, na afiri ho nsɛm wɔ nsiesiei a wobetumi asua.
Adɛn nti na wo nne kɔ soro na ɛyɛ hare wɔ nhyɛso ase?
Ɛfiri sɛ wo home no foro kɔ wo koko mu na ɛyɛ tiawa, na mframa a esua na ɛkorɔn ma wo nne a esua na ɛkorɔn. Sɛnea ɛnne no korɔn no nka wo suban ho asɛm. Ɛka baabi a worehome fi ho asɛm.
Deɛ ɛgye fi wo nsam no da adi wɔ wɔn a wɔretie no fam. Wɔ adwuma bi a wɔde bae wɔ Speech Prosody 2018 no, atiefo dunwɔtwe buu nsɛm a wɔatwerɛ atɛn sɛnea ɔkasafo no gye nni, na nnyigyei ho nhwehwɛmu hui sɛ nsɛm a wɔtee no sɛ ɔkasafo no nnye nni no, ne nne korɔn sen deɛ wɔtee no sɛ ogye di. Ɛnne korɔnee yɛ nneɛma a ɔtiefo susuw ho no baako, sɛ mo mu biara nim anaa monnim.
Enti wubetumi ayɛ deɛ ɛteɛ koraa, woasiesie wo ho yiye na w'adwene asi wo yam wɔ asɛm no ho, na wɔda so ara abu wo atɛn fa bi wɔ nnyigyei a na wunnim sɛ woreyɛ so. Ɛno ne ka no nyinaa. Ɛnyɛ suban ho haw, ɛyɛ mframa ho haw.
Asɛmpa no wɔ baabi a nsɛnkyerɛnne no fi. Ɛnne korɔnee di ahome akyi, na ɛnni ehu akyi, na ɛno yɛ ade pa, ɛfiri sɛ ahome ne deɛ wo nsa ka. Wuntumi nsi gyinae sɛ wonte nhyɛso kakra wɔ sikan anan a ɛda hɔ ansa na woabua no mu, na ɛho nhia nso. Wubetumi asesa deɛ wo mfe reyɛ saa bere no, na ɛnne no di wɔn akyi.
Ɔkwan bɛn na ɛyɛ ntɛm sen biara a wɔfa so ma ɛnne gyina pintinn ansa na woakasa?
Yi ahome nyinaa fi wo mfe mu ansa na woaka asɛm a edi kan, na afei kasa bere a ɛresiane. Koko a ahome ahyɛ no mã pia ɛnne no kɔ soro na ɛnnya baabi a ɛbɛkɔ, enti sɛ wugyi ahome fi mu kan a, ɛno na ɛsan de ɛnne no ba baabi a ɛtaa tena.
Yɛ no sɛ nkekaho baako. Gyi ahome tenten sen sɛnea wususuw sɛ ɛho hia, ma ahome a edi so no nkɔ fam sɛnea wo mfe no ase bɛtrɛw na ɛnyɛ wo koko no soro na ɛbɛma ne ho so, na afei fi ase kasa bere a woregyi ahome no mfinimfini. Nsɛm mmiɛnsa anaa anan a edi kan no na ɛsi biribiara a ɛdi akyi no gyinabea, na ɛno nti na eyi fata sɛ woyɛ no wɔ sikan mmienu a ɛda hɔ ansa na woabua no mu sen simma du ansa na nhyiam no afi ase.
Mmoa a ɛfi ahome mu ho hia te sɛ baabi a ɛnne no si. National Institute on Deafness and Other Communication Disorders kyerɛ sɛnea ɛnne ntini bɔ mu bere a mframa a efi mfe mu retwa wɔn ho akɔ, na n'afotuo ne sɛ fa ahome a ɛkɔ fam foa wo nne so na nnyina wo menewa nko ara so. Ɛka nso sɛ kasa a ɛyɛ den dodo ne sɛ wobɛbɔ mmɔden akasa asen dede no nyinaa haw ɛnne no. Ɛnne a efi menewa mu ɛfiri sɛ ahome asa no reyɛ ade koro a saa krataa no ka sɛ nyɛ.
So ahome brɛoo sesa biribi ampa?
Aane, na nsunsuanso no fa ɔhonam nhyehyɛe ho na ɛnyɛ gyidie ho asɛm. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛɛ no pɛpɛɛpɛ wɔ Frontiers in Human Neuroscience a ɛhwɛɛ ahome brɛoo, a ɛtaa yɛ ahome du a ɛnnu simma baako mu, hui sɛ nsakrae a ɛkɔ so wɔ nipadua no nhyehyɛe mu, a koma bɔ mu nsakrae ka ho, na nnipa nso kaa sɛ wɔn ho tɔɔ wɔn kɛse, wɔdwoo, na wɔn ani daa hɔ yie, bere a nsɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ ahopopo tee so.
Kenkan no yiye, ɛfiri sɛ ɛyɛ mmerɛw sɛ wobɛtra fa a mfaso wɔ so no so. Ani a ɛda hɔ kɔɔ soro. Eyi nyɛ nna ho aduru na ɛnyɛ anadwo home nhyehyɛe a wɔfa fi nna app bi mu. Ɛyɛ nnwinnade koro a agodifo de di dwuma wɔ mmɔdenbɔ ntam, na ɛno nti na ɛfata adwuma da mu na ɛnyɛ ne to.
Wɔ nokware mu no, ɛnhia sɛ wode simma du yɛ. Ahome brɛoo mmiɛnsa anaa anan wɔ ɔkwan so, a ahome a wugyi fi mu ware sen deɛ wotwe kɔ mu, dɔɔso sɛ ɛbɛsesa baabi a wo nne si bere a wofa ɔpon no mu. Nhwehwɛmu no mu nsunsuanso a ɛdaa adi daa no boaboaa wɔn ho ano wɔ ahome nsia simma baako mu ho, a ɛyɛ sikan anum a wotwe mu ne sikan anum a wugyi, na ɛyɛ mmerɛw sɛ wode di dwuma simma baako a wombu nkontaa.
Sɛ wo nne sesa wɔ kasamu mfinimfini a, dɛn na woyɛ?
Gyina komma a edi so no so, gyi ahome, na fi kasamu a edi so no ase wɔ fam na yɛ no brɛoo. Mfa ahoɔden mmɔ mu nkɔ so, ɛfiri sɛ sɛ wode ahoɔden bɔ mu a, ɛma ɛnne a ayɛ hare no yɛ den na ɛyɛ hare kɛse na ɛnyɛ deɛ agyina pintinn.
Sɛ woma wo ho baabi a wobesi a, ɛyɛ mmerɛw sɛ wusan gye wo ho. Ma wo kasamu nyɛ tiawa. Kasamu tenten yɛ kwan tenten a wonantew wɔ mframa a wunni bio so, na nsɛmfua a wode ka ho biara yɛ hokwan foforɔ sɛ mframa bɛsa na woasan akɔ menewa no so. Kasamu tiawa ma wugyi ahome wɔ n'awiei, na ɛhɔ na ahome nna adi.
Nsu boa wɔ afiri kwan so na ɛnyɛ anwonwakwan so, enti ma bi mmɛn wo. Na nka ho hwee. Sɛ wusrɛ bɛnkyɛ wɔ wo nne ho a, wode ade bi ma nnipa a wɔwɔ dan no mu no sɛ wɔntie, a wɔn mu dodow no ara anhu, na nsiesiei no yɛ nsɛm kɛse sen sɛnea ɛnne no popoe no.
Mɛyɛ no dɛn na atetew me sɛnea ɛbɛba da no?
Yɛ ho nsɔhwɛ wɔ nhyɛso ase na ɛnyɛ kommyɛ mu. Ahome kwan a wosua wɔ ɔpon ho a wo ho dwo wo nko ara no yɛ kwan a wonsɔɔ hwɛ da tiaa ade a ɛwɔ hɔ ma, na da a ɛho behia no nyɛ da a wobɛhwɛ ahu.
Nhyɛso a ne bo yɛ mmerɛw sen biara ne ɔhonam mu deɛ. Obiara a ɔyɛ ɔhonam mu adwuma ahyia saa ahome yi dedaw wɔ mmɔdenbɔ a emu yɛ den awiei, baabi a ɔkwan a ɛda hɔ ne sɛ wugyi ahome fam brɛoo anaa wo koko guan fi wo nsam. Ɛyɛ ahome koro a krataa yi resrɛ wo sɛ hwehwɛ, a wohyiaa no baabi a ɔhonam mu nko ara na ɛhɔ. Nipadua yɛ fapem ma akɔnnɔ akɛse na ɛnyɛ apɔmuden ho anigye foforɔ, na eyi yɛ baabi a abusuabɔ no da adi pefee: ahome koro no ara, afiri koro no ara, a wɔasua ho yiye. KEEP CALM ɔhyɛasefo de mfe aduonu sii adwuma din, na ɔhonam mu adwuma yɛ akwan a ɔfaa so bi, na deɛ enti a yɛka ho asɛm wɔ ha ne sɛ ɛyɛ nnwinnade ma mfe du a emu yɛ den, ɛnyɛ wo ho hwɛ ho asɛm kɛkɛ.
Nsɔhwɛ a ɛtɔ so mmienu ne sɛ wobɛka no denneennen. Ka wo kasamu a edi kan no denneennen, gyina hɔ, mprɛnsa, ansa na woafrɛ anaa woakɔ dan no mu. Ɛnyɛ ne nyinaa. Kasamu a edi kan no, ɛfiri sɛ ɛno na esi ɛnne a wode bɛtena nhyiam no mu nkae no mu gyinabea.
Ɛnne a wubetumi de adi dwuma mfe aduonu
Eyi nyinaa botae nyɛ sɛ wo nne bɛyɛ fɛ pɛnkoro. Ɛyɛ sɛ wowɔ adwene sɛ wobɛkɔ so abisa nneɛma wɔ adan a ɛho hia mu, na ɛnne a egyina pintinn wɔ nhyɛso ase na ɛma wutumi yɛ saa wɔ ntɛm a woahyehyɛ sɛ wobɛyɛ no so.
Gyi ahome fi mu ansa na woaka asɛm a edi kan. Home fam. Kasa bere a ɛresiane. Suban mmiɛnsa, a emu biara nhwehwɛ sɛ wonya akokoduru sen deɛ wowɔ dedaw, na ne nyinaa yɛ adwuma Benada bi a wabrɛ. Ma ɛntim wo mu na akɔnnɔ akɛse no rennye ade a wode kyerɛ mu no mfi wo nsam bio, na ɛkyerɛ sɛ wubetumi ayɛ den akyɛ, sen sɛ wobɛyɛ ahwɛyie ama kakraa bi.
Nsɛm a wonyaa fii
- Speech Prosody 2018, Predicting confidence and doubt in accented speakers: Human perception and machine learning experiments
- Frontiers in Human Neuroscience, How Breath-Control Can Change Your Life: A Systematic Review on Psycho-Physiological Correlates of Slow Breathing
- National Institute on Deafness and Other Communication Disorders, Taking Care of Your Voice