Aka simma dubaako ma frankaa no. Nnipa a wɔwɔ so no nhyiaa wo anim da, na ebia wɔrenhyia wo da, enti wo ho nsɛm a wɔbɛnya no ara ne ahinanan bi a ɛwɔ laptop so a ne nne nso ayɛ tiawa. Ɛno sua sen dan mu, na ɛyɛ ɔkwan a wobɛtumi ayɛ ho nyansafoɔ ampa.
Afotuo dodoɔ no ara a ɛfa eyi ho no fa nneɛma ho. Tɔ ring light no, ma camera no so, siesie shelf a ɛwɔ w'akyi no. Ɛno nyinaa boa kakra, na emu biara nyɛ baabi a gyidie firi ba. Gyidie wɔ camera anim firi deɛ wo nne yɛ wɔ kasamu awieeɛ, baabi a w'ani kɔ wɔ simma edu a ɛdi kan mu, ne sɛdeɛ wo ho tɔ wo berɛ a wugyaw kommyɛ. Ɛnoa nyinaa yɛ kwa, ɛyɛ adwuma wɔ laptop biara so, na sɛ wonya bi wie a, wobɛtumi akɔ video nhyiamu mu sɛdeɛ wobɛkɔ dan mu, na ɛno yɛ mfasoɔ ankasa wɔ mfeɛ du a nhyiamu a ɛho hia dodoɔ no ara yɛ ahinanan mu.
Adɛn nti na wo nne nnyina pintinn wɔ camera anim sɛdeɛ ɛteɛ wɔ nnipa anim?
Ɛfiri sɛ ɔkwan no yi wo nne mu tebea dodoɔ no ara fi mu, na afei nnipa bu deɛ ɛka akyi no atɛn te sɛ deɛ ɛyɛ wo ankasa. Dan mu ntumi nnyaw ɔkasafoɔ a wɔnte no yie ne ɔkasafoɔ a n'asɛm nnye nnipa adwene ntam, enti wo nne komm bɛyɛ w'asɛm no fa.
Adanseɛ pefee wɔ ho. Nhwehwɛmufoɔ Eryn Newman ne Norbert Schwarz de nkyerɛkyerɛmu korɔ ne radio nkɔmmɔbɔ korɔ maa nnipa wɔ nne pa ne nne bɔne mu, na wɔbisaa wɔn sɛ wɔmmu nhwehwɛmu no ne ɔnhwehwɛmufoɔ no ho atɛn. Berɛ a nsɛm no yɛ pɛ ara no, nne bɔne maa atiefoɔ buu nkyerɛkyerɛmu no sɛ ɛnyɛ, na ɔkasafoɔ no nni nyansa na wɔmpɛ n'asɛm, na nhwehwɛmu no ankasa nso ho nhia. Nsunsuansoɔ no faa sɛdeɛ adwene te asɛm ase no so: sɛ ɛyɛ den sɛ wobɛte biribi ase a, nnipa gyidie mu tew, na wɔnhunu sɛ wɔrebu nne no atɛn na ɛnyɛ nsɛm no ankasa.
Ɛno fata simma edu nsiesieɛ, pɛnkorɔ. Ma microphone no mmɛn wo sen laptop no anim, yi nneɛma a ɛyɛ dennen ne fan dede firi hɔ, na gyae akansie a wo ne dan a biribi rekɔ so wɔ mu di. National Institute on Deafness and Other Communication Disorders ka asɛm korɔ no ara firi ɔfa foforɔ: sɛ wobɔ mmɔden sɛ wobɛkasa aboro dede so a, ɛno yɛ akwan a ɛsɛe nne no mu baako. Sɛ woyi dede no fi hɔ a, ɛyɛ mmerɛw sen sɛ wobɛteɛm agye so, na ɛte yie wɔ ɔfa foforɔ no.
Wo nne nyɛ dɛn wɔ simma edu a ɛdi kan mu?
Ma wo nsɛmfua mmiɛnsa a ɛtwa toɔ no nsi fam, na tew wo ntɛm so bɛyɛ nkyɛmu anan mu baako. Kasamu a ɛma ne ti so wɔ awieeɛ no bisa asɛm, na sɛ wo kasamu a ɛdi kan bisa ne ho asɛm a, wɔde biribiara a ɛdi akyi no toto ho.
Sɛ wode wo nne si fam a, ɛno ne suban baako a ɛso wɔ mfasoɔ sen biara wɔ asɛm yi mu. Ka wo din, w'adwuma ne kasamu baako a ɛkyerɛ deɛ enti a woaba, na ma emu biara nsi fam a ɛnnkɔ soro. Nne a wɔatiatia so no yɛ tamaa, enti kakra a anka wobɛtew so wɔ dan mu no, ɛsɛ sɛ ɛyɛ kɛse kakra wɔ ha sɛdeɛ ɛbɛtumi adu wɔn nsam.
Afei tew wo ntɛm so. Ɛnyɛ sɛ wobɛwea, na mmom kakra a ɛbɛma nsɛmfua no anoano ada adi. Wɔ frankaa so no, worekɔ ne simma kakra a nsɛm no de duru wɔn nkyɛn no nso ko, na sɛ woka no brɛoo a, ɛma obiara aso nya berɛ tia wo, sɛnea ɛbɛyɛ a wɔrenyɛ adwuma. Deɛ nnipa te sɛ gyidie ne brɛoo. Deɛ wɔte sɛ ehu ne ntɛm, sɛ ɛyɛ anigyeɛ mpo a.
Menhwɛ lens no anaasɛ nnipa no anim?
Lens no wɔ wo kasamu a ɛdi kan ne deɛ ɛtwa toɔ mu, na nnipa no anim wɔ ntam hɔ. Saa mmerɛ mmienu no mu na aniwa a wode hwɛ obi yɛ adwuma, na sɛ wokura lens no frankaa no nyinaa mu a, ɛdane onipa yɛ atesɛm kenkanni.
Adwuma a ɛda ase no yɛ mmerɛw. Sɛ wohwɛ lens no a, ɛno nko ara na ɛma ɛyɛ sɛ worehwɛ obi, na mmeae mmienu a ɛho hia ne mfiaseɛ, baabi a nnipa no si gyinaeɛ sɛdeɛ wɔbɛgye wo, ne awieeɛ, baabi a gyinaeɛ taa da. Wɔ ntam hɔ no, ɛsɛ sɛ wohunu nnipa ampa, ɛfiri sɛ sɛ wohwɛ nnipa anim a, ɛno na ɛma wohunu sɛ ɛsɛ sɛ wotew wo ntɛm so, wokɔ mu kɛse anaa wugyae.
Fa window a nnipa no anim wɔ mu no si camera no ase pɛɛ sɛnea ɛbɛyɛ a nsakraeɛ no bɛyɛ ketewa. Na sɛ worekyerɛ wo screen so ade a, ka ɔfa biara nsɛm a ɛtwa toɔ no kyerɛ lens no na ɛnyɛ deck no. Wo slides no nhia sɛ wodaadaa wɔn.
Adɛn nti na obiara kasa gu ne yɔnko so wɔ frankaa so?
Ɛfiri sɛ nnipa nkɔmmɔbɔ dane firi obi nsam kɔ obi nsam wɔ simma kakraa bi mu, na berɛ biara a ɛkyɛ wɔ ɔkwan no so no si saa berɛ tiawa no mu. Ɔkasa a ɛbɔ mu no yɛ ɔkwan no ho asɛm, ɛnyɛ mfomsoɔ a ɛwɔ w'adwene mu anaa obi foforɔ deɛ mu.
Berɛ no tiaa sen sɛdeɛ nnipa dodoɔ no ara susu. Wiase nyinaa mu kasa edu bi a wɔhwɛɛ mu, a wɔtintimm wɔ Proceedings of the National Academy of Sciences mu, kyerɛɛ sɛ sɛdeɛ nnipa dane kasa no yɛ pɛ ara wɔ kasa nyinaa mu, na kasa biara mu berɛ a ɛda ɔkasafoɔ baako awieeɛ ne deɛ ɔdi so mfiaseɛ ntam no bɛn kasa nyinaa mu mfinimfini no bɛyɛ simma nkyɛmu anan mu baako mu. Saa nsakraeɛ no mu biara gyina so sɛ wɔn baanu nyinaa te kasamu no awieeɛ berɛ korɔ mu. Wɔ frankaa so deɛ, ɛnte saa.
Enti hyɛ da yɛ ɔkwan no. Wie, na afei gyaw simma baako a wo mu yɛ komm ansa na woasusu sɛ obi nnyaa mmuae mma wo bio. Sɛ mo baanu hyɛ aseɛ prɛko a, mo baanu nsan mo akyi: “Kɔ so” na afei wugyae ampa no yɛ ntɛm sen sɛ mo baanu bɛsrɛ mo ho kafra mprenu. Na wɔ frankaa a wo na woredi anim mu no, bɔ obi a wopɛ sɛ ɔdi so din, ɛfiri sɛ nsakraeɛ a anka dan mu bɛyɛ ama wo no ne deɛ ɔkwan no asɛe pɛpɛɛpɛ.
Mɛyɛ dɛn na me ho ayɛ mmerɛw berɛ a mereyɛ yeinom nyinaa?
Keka wo ho hyɛ da na ɛnyɛ sɛ wubegyina dinn. Onipa ho yɛ den bere a ɔgyina hɔ komm, na ɛno na ɛba berɛ a obi rehwɛ ne ho so, enti ma wo nipadua kwan mmienu anaa mmiɛnsa a ɛbɛkeka ne ho, na gyae deɛ aka no ho hwɛ.
Ma wo nsa nna mfonini no mu na ma ɛnyɛ adwuma. Nsa a ahinta te sɛ deɛ obi rehinta biribi, na nsa a wode bɛkyerɛkyerɛ mu wɔ ɛpono ho no tumi tra mu sen w'anim nsakraeɛ. Tena akyiri kakra sɛnea ɛbɛyɛ a wo mmati bɛda mfonini no mu. Anim a ɛhyɛ mfonini no nyinaa ma mu mma ɔhwɛfoɔ hwee sɛ ɔbɛkenkan.
Nsiesieɛ kɛseɛ no ne sɛ gyae wo ho a wohwɛ. Fa wo ho mfonini no sie berɛ a frankaa no fi aseɛ. Obiara nyɛɛ ade yie da berɛ a ɔrekɔ so rebu n'ankasa ntokuronwi atɛn, na wo a wone nnipa rekasa na ɛnyɛ ahwehwɛ no na wo nne da gyidie adi.
Simma aduosia ansa na woabue wo microphone
Ɛnhia sɛ wowɔ nhyehyɛeɛ tenten. Deɛ ɛho hia ne ahome baako, kasamu baako ne nhwehwɛ baako.
Gu w'ahome nyinaa mu ansa na woaka w'asɛm a ɛdi kan, ɛfiri sɛ ahomeɛ a ayɛ ma pia nne kɔ soro. Si kasamu baako a woaba sɛ wobɛka no ho gyinaeɛ, sɛnea ɛbɛyɛ a sɛ frankaa no dane tebea ho amanneɛbɔ mpo a, wobɛka. Afei hwɛ sɛ kanea no wɔ w'anim, na microphone no bɛn wo sen laptop no anim. Ɛno ne ne nyinaa, ɛgye simma baako, na ɛno ne nsonsonoeɛ a ɛda ahinanan a wɔwoso wɔn ti kyerɛ no ne onipa a wɔbisa n'adwene wɔ frankaa no so ntam. Yɛ saa ansa na frankaa a ɛho hia biara afiri aseɛ, mfeɛ du a ɛdi so no mu, na deɛ ɛboaboa ano no bɛhwɛ ne ho so.
Deɛ nsɛm no firi
- USC Today, The quality of audio influences whether you believe what you hear
- Proceedings of the National Academy of Sciences, Universals and cultural variation in turn-taking in conversation
- National Institute on Deafness and Other Communication Disorders, Taking Care of Your Voice