Obi a wonim no atete ne ho anɔpa anan wɔ nnawɔtwe biara mu mfeɛ anan. Ɔnsen wo wɔ baabi foforo biara. Ɔnyɛ onyansafoɔ nsen wo, ɔmpɛ no nsen wo, na sɛ wo ne no tena ase dɔnhwerew baako a, wubehu sɛ ɔne ne ho gye akyinnye koro no ara a wo ne wo ho gye no Benada a awɔw wɔ mu.
Deɛ ɔwɔ ne gym a ɛfiri fie hɔ simma dubaako, kotokuo a wahyehyɛ mu anadwo a atwa mu, bere pɔtee wɔ nnɔnsia ne fa a obiara mfa hwee nsi mu, ne mmara a ɛfa deɛ ɛkɔ mu anɔpa bɔne ho a ɔtwerɛe mfeɛ pii a atwa mu na ɔnsesa no da. Nokwasɛm nketewa anan a ɛfa ne nnawɔtwe ho, na emu biara nka ne suban ho hwee.
Ɛno yɛ asɛmpa kɛse sen sɛ ɛbɛyɛ akyɛdeɛ a wɔde maa no. Akyɛdeɛ deɛ, wonyaeɛ anaa woannya. Nhyehyɛeɛ deɛ, wubetumi asua saa nnawɔtwe yi ara, na wubetumi afa no baako baako.
Ɛyɛ sɛ menyɛ onipa a ɔwɔ ahosohwɛ ampa?
Dabi, na asɛmmisa no rehwɛ baabi a ɛnteɛ. Ahosohwɛ ne sɛnea nhyehyɛeɛ pa te sɛ wohwɛ firi akyi. Nhyehyɛeɛ da adi, ne boɔ yɛ mmerɛw, na obiara betumi afa.
Mfomsoɔ no yɛ mmerɛw sɛ obi bɛyɛ, ɛfiri sɛ afiri no nna adi firi baabi a wugyina. Wuhu onipa no wɔ gym hɔ nnɔnsia ne fa. Wunhu kotokuo a ɛda ɔpon ano, alaam a ɛnsesa mfeɛ anan, sɛ gym no da ɔkwan a ɔfa so kɔ adwuma so na ɛnyɛ ɔkwan foforo a ɔtwa fa so, anaa kasamu baako a ɔka kyerɛ ne ho bere a ɔnyane a ne nipadua yɛ no ya. Ɛno nyinaa yɛ nsiesieeɛ. Deɛ ɛduru wo nkyɛn ne obi a ɛte sɛ deɛ ɔpɛ no sen wo.
Nhwehwɛmufo kɔ baabi koro no ara daa. Wɔ 2016 nhwehwɛmu bi a ɛwɔ Perspectives on Psychological Science mu no, Angela Duckworth ne ne mfɛfoɔ kyerɛ sɛ ahosohwɛ a ɛyɛ adwuma sen biara gyina tebea so: wosesa tebea no ansa na akɔnnɔ no aba, sen sɛ wo ne akɔnnɔ no bɛko bere a aba dedaw. Wɔkae nso deɛ enti a wɔmmu eyi kɛse. Sɛ obi hyehyɛ n'abrabɔ yie a, ɛte sɛ deɛ ɛyɛ mmerɛw, enti yɛde ayɛyi ma suban no na yenhu nsiesieeɛ no da.
Enti asɛmmisa a mfasoɔ wɔ so no nyɛ sɛ wowɔ ahosohwɛ anaa. Ɛyɛ nhyehyɛeɛ bɛn na ɛnni hɔ ma wo.
Nhyehyɛeɛ anan no yɛ dɛn?
Kɛseyɛ, baabi, bere, ne mmara ma da a wopa. Ɛkame ayɛ sɛ suban biara a ɛtra afe a ɛyɛ den mu no wɔ ɛnan no nyinaa ho mmuae, na ɛkame ayɛ sɛ suban biara a ɛwu no, baako mpo nni hɔ.
- Kɛseyɛ. Ɔkwan a esua sen biara a ɛda so ara kɔ mu no yɛ dɛn? Ɛnyɛ deɛ wopɛ da pa mu. Ɛyɛ deɛ ɛbɛtumi akɔ wo da bɔne sen biara wɔ bosome no mu mu.
- Baabi. Ɛhe na ɛtena, na anammɔn ahe na ɛtete ho seesei? Ɛnyɛ dan no. Ɛyɛ beaeɛ no pɔtee.
- Bere. Bere bɛn na ɛba wɔ nnawɔtwe a ɛyɛ daa mu? Bere pɔtee bi boro botaeɛ a ɛnenam kwa so, ɛfiri sɛ botaeɛ a ɛnenam kwa no, ɛsɛ sɛ edi nkonim wɔ akyinnye mu da biara da.
- Mmara ma da a wopa. Ɛdeɛn na ɛba sɛ wopa a? Si ho gyinaeɛ ansa, twerɛ to hɔ, da a w'akoma adwo, ɛfiri sɛ amemene a abrɛ anadwo nnɔndu rentumi nyɛ mmara a ɛteɛ.
Saa mmuae anan no bɛkɔ kaad ketewa bi so, na ɛhɔ pɛpɛɛpɛ na ɛfata. Twerɛ ma suban bi a woabɔ mmɔden sɛ wobɛkora afe mu na ebia wubehu sɛ wutumi bua ɛnan no mu mmienu pɛ. Ɛno ne yadeɛ no nyinaa mu hwehwɛ, na ɛgyee sikan aduɔkron.
Mfa deɛ ɛto so nnum nka ho. Ɛnan sua ara ma wokae bere a wugyina ɔpon ano a wode w'atadeɛ ahyɛ fa.
Adɛn nti na suban koro no ara yɛ adwuma ma obi foforo na ɛmma me?
Ɛfiri sɛ wusuaa wɔn nneyɛeɛ na wugyaa nsiesieeɛ no hɔ. Onipa foforo suban fa a ɛda adi no ne fa a mfasoɔ nni so sen biara, na fa a ɛkura no ampa no yɛ deɛ ɛnyɛ anigye, ɛfa nipadua ho, na ɛfa wɔn nnawɔtwe pɔtee ho.
Enti bisa onipa a woresua ne ho no nsɛm a ɛfata. Ɛnyɛ deɛ wɔyɛ. Ɛhe na ɛba, ɛtete ho sɛn, bere bɛn na ɛba, deɛ wɔyɛ sɛ wɔpa a. Mpɛn pii wubehu sɛ mmuae a na ɛho hia wo no te sɛ “asubura no da ɔkwan a mefa so kɔ fie so” anaa “migyaee nhyehyɛeɛ biara a ɛdi nnɔnwɔtwe anim.” Ɛno wobɛtumi afa akɔ. Wɔn ahoɔden deɛ, wontumi mfa.
Eyi kyerɛ nso deɛ enti a nhyehyɛeɛ koro no ara yɛ adwuma ma adamfo baako na ɛbu ma ɔfoforo. Nnipa mmienu de nhyehyɛeɛ koro no ara fa nnawɔtwe mmienu a ɛsono emu biara mu, na nnawɔtwe no di nkonim.
Ɛbɛyɛ dɛn na masiesie suban a ɛkɔ so bu?
Hwɛ nsiesieeɛ no mu ansa na woahwɛ wo ho mu, na fa ɛnan no so mmaako mmaako. Fi kɛseyɛ so, ɛfiri sɛ ɛhɔ na mpɛn pii mfomsoɔ no wɔ, na nsiesie no ne sɛ wobɛtew da biara dodoɔ no so fa a wo nsa nkɔ botaeɛ no ho.
Afei hwɛ baabi, ɛfiri sɛ nneɛma tu firi baabi kɔ baabi. Sanku no san kɔ ne bɔtɔ mu, mmirikatu mpaboa no kɔ adaka mu, nwoma no kɔ nkrataa dodoɔ ase. Biribiara mmɔ eyi ho dawuru. Woyɛ adeɛ no kakraa bi kɛkɛ, na wusi wo ho gyinaeɛ na ɛnyɛ adaka no ho.
Afei hwɛ bere. Suban a ɛnni bere pɔtee no, ɛne biribiara a ɛbɛtumi asi saa dɔnhwerew no mu redi akansi, na ɛbɛdi nkogu mpɛn pii sen sɛ ɛbɛdi nkonim.
Afei hwɛ mmara a ɛfa da a wopa ho, deɛ nnipa dodoɔ ntwerɛeɛ da. Suban ho nhwehwɛmu a wɔboaboaa ano wɔ British Journal of General Practice mu huu sɛ mmerɛwyɛ no gyina hɔ wɔ bɛyɛ nna 66 so, na sɛ obi pa akwannya bi ntɛm ntɛm a, ɛnsɛe adeyɛ no kɛse, ɛfiri sɛ deɛ wanya no san kɔ so wɔ pɛnkoro a ɔpaeɛ akyi. Suban no yɛ den sen sɛnea wote nka wɔ suban no ho. Mmara a wɔatwerɛ ne ɔkwan a wobɛfa so asiw sɛ pɛnkoro a wopaeɛ bɛyɛ atemmuo.
Sɛ masiesie ɛnan no nyinaa na ɛda so ara reguan a ɛ?
Ɛnneɛ fa onipa bi hyɛ bere nhyehyɛeɛ no mu. Ɛkame ayɛ sɛ obiara ntwa obi a ɔretwɛn no so sɛnea ɔtwa ne ho so, na ɔkwan a ɛyɛ adwuma sen biara nyɛ sɛ wobɛhwehwɛ ɔboafo, na mmom sɛ wobɛyɛ obi de.
Simma aduonu wɔ nnawɔtwe mu a wode kura obi foforo nhyehyɛeɛ bɛboa wo dea sen app foforo biara, na ɛyɛ adwuma esiane nsɛm a ɛnyɛ anigye nti: wobɛdi nhyiamu a wohyɛeɛ ɔno nti so, deɛ anka sɛ ɛyɛ wo dea nko a, anka wobɛsesa no komm. Ɛno yɛ asɛm foforo na ɛwɔ n'ankasa nkyerɛwee.
Suban no ba wɔ nhyehyɛeɛ no akyi
Fa saa fa yi sie. Nnipa a wɔte sɛ wɔwɔ ahosohwɛ no nyɛ mmɔden kɛse nsen wo. Mpɛn pii wɔyɛ kakraa bi mmom, ɛfiri sɛ wɔfaa boɔ no firii gyinaeɛ bere no mu de kɔɔ nsiesieeɛ bere no mu, na nsiesieeɛ ba pɛnkoro pɛ.
Enti fa Benada a ɛyɛ daa na twerɛ nsɛmmisa anan no ho mmuae. Yɛ no kɛse a ɛfata wo da bɔne sen biara. Fa si baabi a ɛne wo ntam yɛ anammɔn abiɛsa. Ma no bere pɔtee a nɔma wɔ so. Twerɛ mmara ma da a wobɛpa no ansa na wo ho ahia no. Afei di so bosome baako a wummu wo ho atɛn pɛn, na bu nsiesieeɛ no atɛn mmom.
Ɛnyɛ sɛ wopɛ sɛ wodan onipa foforo. Wopɛ sɛ wobɛmia so kɛse akyɛ sen sɛnea wutumi seesei, na nhyehyɛeɛ no ne ɔkwan a ɔpɛ no tra afe mu. Yɛ no yie na suban no bɛba ne ho ara, a ɛhyɛ wo din.
Nsɛm a wɔgyee firi mu
- Perspectives on Psychological Science, Situational Strategies for Self-Control
- British Journal of General Practice, Making health habitual: the psychology of 'habit-formation' and general practice
- Nature, Megastudies improve the impact of applied behavioural science