Kwasiada awia, calendar abue, kɔfe da so yɛ hyeɛ. Saa berɛ yi na wɔtwerɛ nhyehyɛeɛ pa, na ɛberɛ korɔ no ara mu na ne dodoɔ no ara nya biribi baako a ɛkum no, ɛfiri sɛ onipa a ɔreyɛ nhyehyɛeɛ no wɔ berɛ, ahoɔden ne adwene a emu da hɔ, na onipa a ɔbɛyɛ no Yawda no rennya emu biara.
Ɛnyɛ sɛ wobɛpɛ ade kakra. Gyaw botae no wɔ baabi a wode sii no pɛpɛɛpɛ. Deɛ ɛsɛ sɛ ɛsesa ne da biara adeyɛ no kɛseɛ, na kɛseɛ a ɛteɛ no nyɛ deɛ ɛnnɛ bɛtumi asoa, ɛyɛ deɛ wo da a ɛyɛ den paa wɔ bosome yi mu no bɛtumi asoa.
Ɛno te sɛ deɛ woretew so, nanso ɛyɛ deɛ ɛne no bɔ abira. Wo nna pa no, asiane biara nni wɔn so da. Wo nna a ɛyɛ den no so na wodi nkonim anaa wodi nkoguo. Wɔn na wɔsi gyinaeɛ sɛ eyi yɛ ade a woyɛ anaasɛ ade a na woyɛ. Yɛ ma wɔn, na wobɛnya ne mmienu nyinaa: botae kɛseɛ ne adeyɛ ketewa a ɛtumi tena dapɛn ankasa mu.
Suban foforɔ kɛseɛ sɛ ɛnyɛ sɛn?
Ɛnyɛ ketewa ma ɛnkɔ wo da a adwuma dɔɔso paa wɔ bosome no mu no mu. Sɛ wohyɛ ne kɛseɛ saa a, wobɛyɛ no nna edu mu nkron, na mpɛn dodoɔ a woyɛ no ne ade a ɛdane adeyɛ ma ɛyɛ ade a ɛde ne ho kɔ.
Nhyehyɛeɛ dodoɔ no ara, wɔsusu no wɔ calendar a ɛyɛ dae mu, baabi a keteke biara nka akyi, obiara nsesa nhyiamu mfa nhyɛ w'anwummerɛ mu, na abɔfra biara nyare. Saa calendar no nni hɔ, na nhyehyɛeɛ a wɔyɛ maa no no tɔ wɔ Benada teta so. Afei nnipa bu no sɛ wɔn apɛdeɛ sua, na ɛno yɛ atemmuo bɔne na ɛde wo kɔ nsiesieɛ bɔne mu.
Adeɛ foforɔ nso wɔ hɔ a enti ɛsɛ sɛ wote so a ɛmfa abamu ho. Suban nhwehwɛmu a British Journal of General Practice bɔɔ ho amaneɛ no hunuu sɛ, sɛ wobu no faako a, adeɛ bɛyɛ nna 66 a woyɛ no da biara akyi na ɛbɛyɛ ade a wode wo ho ka, na sɛ adeyɛ no yɛ mmerɛw a, ɛbɛyɛ ade a ɛba ankasa ntɛm sen deɛ ɛyɛ den. Enti adeyɛ ketewa no nyɛ deɛ ɛyɛ mmerɛw sɛ wobɛwie no kɛkɛ. Ɛduru baabi a wugyae gyinaeɛ sisie ntɛm sen deɛ ɛsõ no, na ɛkyerɛ sɛ wobɛdu suban no ho ankasadeɛ mu adi onipa a ɔyɛɛ ade kɛseɛ bi Kwasiada no anim.
Mɛyɛ dɛn ahunu kɛseɛ a ɛteɛ?
Yɛ da a adwuma dɔɔso no sɔhwɛ. Fa da a adwuma dɔɔso paa wɔ bosome a etwaam no mu to w'ani so, dɔnhwere biara, na bisa sɛ suban no kwan bɛn na anka ɛbɛkɔ da no mu a wɔanntwa biribi foforɔ biara mu.
Yɛ no wɔ akwan mmiɛnsa so na twerɛ mmuaeɛ no.
- Bɔ da no din. Da ankasa a atwam dada, ɛnyɛ da a wobu no faako. Nna a wɔbu no faako yɛ anansesɛm.
- Hwehwɛ ɔkwan no. Ɛhefa wɔ da no mu na simma edu anaa dunum ankasa wɔ hɔ? Ansa na fiefoɔ asɔre, nhyiamu mmienu ntam, anaa sukuu kwan no akyi pɛ.
- Hyɛ adeyɛ no kɛseɛ ma ɛnfata ɔkwan no, na yi ɔha mu aduonu firi so. Ɛsɛ sɛ fam hɔ no yɛ mmerɛw kakra wɔ da a wotwerɛ no. Saa kwan no na ɛtua da a ɛbɛyɛ den asen da a ɛyɛ den a wokaeɛ no ho ka.
Fam hɔ no yɛ nhyehyɛeɛ no ankasa, ɛnyɛ deɛ wode gye wo ho. Saa nsonsonoeɛ yi ho hia sen sɛdeɛ ɛte. Deɛ wode gye wo ho no yɛ deɛ wotwe wo ho kɔ so berɛ a nneɛma asɛe, na ɛkyerɛ sɛ ɛde nkoguo nka ketewa ba berɛ biara a wode di dwuma. Nhyehyɛeɛ ankasa yɛ deɛ ade no yɛ. Woyɛ fam hɔ no, na biribiara a ɛboro so no yɛ ade a wo ara wopaw sɛ wobɛyɛ.
Sɛ mete so a, ɛne sɛ mepɛ ade ketewa yɛ pɛ?
Daabi. Botae no nnkɔ baabiara koraa. Da biara adeyɛ no nko ara na wohyɛ ne kɛseɛ ma ɛfata da a ɛyɛ den, ɛfiri sɛ nna a ɛyɛ den no so na wɔsi daa adeyɛ ho gyinaeɛ ankasa.
Fa dodoɔ ka na asɛm no bɛda adi. Onipa a ɔtu mmirika kilomita enum mprɛnnan wɔ dapɛn biara mu nnapɛn mmiɛnsa na ɔgyae no, ɔyɛ kilomita aduosia. Onipa a ne fam hɔ yɛ simma dunum, a ɔboro so dapɛn dodoɔ no ara na ɔkura mu wɔ nna a ɛyɛ den mu no, ɔyɛ deɛ ɛdɔɔso koraa sɛn saa berɛ a Ɔbɛnem duru, na ɔda so tu mmirika Ayɛwohomumu mu. Obiara wɔ saa nsusuiɛ yi mu a na ɔmpɛ. Wɔn mu baako yɛɛ nhyehyɛeɛ maa calendar a ɔwɔ ankasa.
Ɛno nso nti na fam hɔ no nyɛ soro hɔ. Anɔpa pa bi wobɛtu mmirika no nyinaa, na ɛsɛ sɛ woyɛ. Fam hɔ no wɔ hɔ sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɛnyɛ anɔpa pa no nko ara na ɛbɛkan.
Sɛ me fam hɔ no yɛ mmerɛw dodo a ɛnneɛ ɛ?
Ɛnneɛ ebia ne kɛseɛ no teɛ, na wowɔ ho kwan sɛ woboro so da biara a wopɛ. Fam hɔ no yɛ deɛ ɛsua koraa a wohyɛ bɔ sɛ wobɛyɛ, ɛnyɛ nkɔmhyɛ a ɛfa deɛ wobɛyɛ ampa ho.
Afidie a ɛwɔ ha ne dapɛn pa. Wo yɛ adwuma denneennen mprɛnsa, na fam hɔ no fi aseɛ yɛ sɛ nkwaseasɛm, na wo komm mu ma ɛso. Nnapɛn mmienu akyi berɛ a ɛyɛ den ba, fam hɔ a woama so no ntumi nkɔ mu, na suban no gyae. Fam hɔ no nkɔ soro da ɛsiane dapɛn pa bi nti. Ma so bere a woafa bosome a ɛyɛ den ampa mu na wotumi yɛeɛ berɛ biara, na saa mpo a, ma so pɛnkorɔ, kakra bi.
Kora kɛseɛ mmienu twerɛ gu hɔ: deɛ ɛdɔɔso ne fam hɔ deɛ no. Nkyekyɛmu mmienu, krataa baako, ɔhwɛ baako. Ɛno ne adwinnadeɛ no nyinaa, na ɛno ne nsonsonoeɛ a ɛda sɛ wobɛbɔ pɔ anadwo nnɔn du ne sɛ wobɛkenkan akwankyerɛ no ntam.
Ade ketewa no yɛ biribi ampa anaa?
Aane, na wobɛtumi asusu yei, ɛnyɛ nkuranhyɛ nsɛm kɛkɛ. Nhwehwɛmu bi a ɛwɔ Primary Care Companion to The Journal of Clinical Psychiatry mu no ka sɛ, apɔmuden dwumadie simma aduasa nna mmiɛnsa wɔ dapɛn mu no dɔɔso ma adwene mu apɔmuden mfasoɔ no, na ɛnhia sɛ ɛkɔ so a ɛntwa mu, ɛfiri sɛ nnantesɛn simma edu mmiɛnsa yɛ deɛ nnantesɛn simma aduasa baako yɛ.
Adwene korɔ no ara kɔ so wɔ apɔmuden dwumadie akyi. Nsɛm a wotwerɛ simma dunum adwuma da biara boro nnɔnhwere aduonum wɔ afe mu. Kasa bi a woyɛ simma edu, a wokura mu afe baako, de wo kɔ akyiri sen mmɔdenbɔ kɛseɛ dapɛn nsia a wogyaee mu wɔ Ɔgyefoɔ bosome mu. Nneɛma nketewa boaboa ano komm, na ɛnhia sɛ wowɔ wo tebea pa mu, na ɛno ara pɛpɛɛpɛ ne deɛ enti a wɔkɔ so yɛ adwuma abosome a wonni wo tebea pa mu no mu.
Mfasoɔ foforɔ baako wɔ hɔ a ɛda adi wɔ nnapɛn a emu yɛ duru paa mu. Fam hɔ a wohyɛ ne kɛseɛ ma ɛfata wo da a ɛyɛ den no kyerɛ sɛ nhyehyɛeɛ no mmisa wo da sɛ paw suban no anaa adwuma no. Ɛkɔ ne mmienu nyinaa mu, enti ɛnhia sɛ wogyae biribi, na ɛnhia sɛ wosan yɛ nhyehyɛeɛ foforɔ wɔ berɛ a wontumi nsi gyinaeɛ pa koraa.
Kɛseɛ mmienu, a wɔatwerɛ ansa na dapɛn no afiri aseɛ
Fa nhyehyɛeɛ a wotwerɛeɛ Kwasiada no, na fa nkyekyɛmu a ɛtɔ so mmienu si ho. Deɛ ɛdɔɔso wɔ benkum, fam hɔ deɛ no wɔ nifa, na ka no pefee ma onipa a wabrɛ atumi adi so a wannwene ho. Afei fa nifa nkyekyɛmu no di dapɛn no, na fa biribiara a ɛwɔ benkum no sɛ akyɛdeɛ a wobɛnya.
Wɔ gym megastudy kɛseɛ a wɔtintimm no wɔ Nature mu no, wɔde nnipa mpem aduosia boro faa nhyehyɛeɛ ahodoɔ aduonum anan a ebiara yɛ nnapɛn ɛnan mu. Saa nhyehyɛeɛ no mu ɔha mu aduanan enum maa gym kɔ dodoɔ kɔɔ soro wɔ dapɛn biara mu berɛ a na wɔreyɛ no, na ɔha mu nwɔtwe pɛ na ɛmaa nsakraeɛ a wɔda so tumi hunuu no berɛ a nnapɛn ɛnan no twaam. Sɛ wobɛma nhyehyɛeɛ ayɛ adwuma bosome baako a, ɛno yɛ mmerɛw. Kɛseɛ a wohyɛ no ne deɛ ɛsi gyinaeɛ sɛ ɛda so bɛyɛ adwuma dapɛn a ɛtɔ so akron mu anaa.
Gyaw wo botae wɔ baabi a ɛwɔ pɛpɛɛpɛ. Hwɛ soro, hyɛ wo din ma ade a ɛyɛ den no, ka deɛ worekɔ so kyerɛ nnipa. Afei hyɛ da biara adeyɛ no kɛseɛ ma ɛfata Yawda a ɛyɛ den paa wɔ bosome no mu, na wobɛhunu sɛ woda so reyɛ berɛ a nnipa a wɔyɛɛ nhyehyɛeɛ maa wɔn da pa no akɔfa nhyehyɛeɛ foforɔ.
Deɛ nsɛm no firi
- British Journal of General Practice, Making health habitual: the psychology of 'habit-formation' and general practice
- Primary Care Companion to The Journal of Clinical Psychiatry, Exercise for Mental Health
- Nature, Megastudies improve the impact of applied behavioural science