Ɔtintimii n'ankasa kalɛnda a ɛfa afe mu wɔ Ɔpɛpɔn mu, ade a ɛyɛ nwonwa nanso awiei no na mfaso wɔ so. Adwuma fa no yɛɛ fɛ koraa. Bɔhyɛ biara wɔ din, dan, nnipa din nhyehyɛe ne krataa a ɛka ho, na emu biara antu afe no mu koraa. Ɔfã foforo no de, wɔde krataa akyerɛwde kyerɛwee: adidi bi, ayaresabea nhyiam ma ne papa, mmɔdenbɔ abiɛsa wɔ Benada anwummere koro no ara ho, akwantu bi a wɔsesaa mu mprenu na afei ɛgyaee sɛ ɛbɛpue koraa.
Ná ɔnyɛ adwuma dodo. Ná n'ani gye adwuma no ho, na ɔyɛ no yiye, na na ɔpɛ sɛ ɔkɔ so saa ara mfe du foforo. Nea ohui wɔ krataa baako so no sua na ɛyɛ mmerɛw sɛ wosiesie sen saa. N'adwuma wɔ kalɛnda, nhwehwɛmu bere ne nhyehyɛe. Asetena a ɛda akyi no annya saa nneɛma abiɛsa no mu biara, na ɛno nti na ɛhwere bere biara a nneɛma abien pere.
Adɛn nti na ankorankoro nhyehyɛe na wɔtwa mu kan?
Efisɛ ɛno nkutoo na obiara nni akyi hwɛ so. Adwuma nhyiam wɔ nnipa baanan, krataa, gyinae ne nea ebefi mu aba a nnipa hu, sɛ wɔtu a. Mmirikatu no de, wo nkutoo na wowɔ mu.
Eyi yɛ nhyehyɛe ho ɔhaw, ɛnyɛ nea wobu no som bo ho ɔhaw, na ɛyɛ asɛmpa, efisɛ nhyehyɛe ho ɔhaw wɔ ano aduru. Obiara ntena ase nsi gyinae sɛ adwuma nhwehwɛmu a ɛba asram abiɛsa biara no ho hia sen ne nkotodwe. Wogye ntawntawdi tom kɛkɛ, na ade a onipa retwɛn no di ade a obiara ntwɛn no so nkonim, bere biara, awia nnɔnabiɛsa bere a kalɛnda nsɛmfrɛ no ba.
Enti gyae sɛ wode ahoɔden bɛsiesie. Ahoɔden ne nea worefi ase dedaw, na ɛredi nkogu wɔ nhyehyɛe bi anim. Fa nneɛma abiɛsa a adwuma fa no wɔ dedaw no ma w'asetena fa foforo no: kalɛnda mu asɛm, din a ɛka ho, ne nhwehwɛmu.
Mɛyɛ dɛn de m'ankasa nneɛma ahyɛ adwuma kalɛnda so a ɛrenyɛ te sɛ atosɛm?
Kalɛnda koro, mmara koro, kokoabɔ bere koro sɛ wopɛ sɛ wotu bi. Ankorankoro nhyehyɛe a ɛda nkyɛn yɛ apɛde nhyehyɛe, na apɛde nhyehyɛe di nkogu wɔ kalɛnda anim bere biara efisɛ na anka enni ntawntawdi no mu koraa.
Sɛ yɛbɛka no pefee a: kalɛnda baako, ɛnyɛ abien. Edin ankasa, ɛnyɛ "gyina hɔ." Bere pɔtee a wufi ase, ɛnyɛ anwummere kwa. Sɛ w'adwuma kalɛnda no wo nnamfonom hu a, wonni ka sɛ wobɛkyerɛ obiara nea ɛwɔ mu, na "Menni hɔ, 6 kosi 7:30" yɛ kasamu a ewie pɛyɛ na wo nnamfonom bu no sen bere a wohu sɛ baabi da mpan.
Nhwehwɛmu a ɛwɔ eyi ho no mu da hɔ paa. Nhwehwɛmu kɛse bi wɔ International Journal of Environmental Research and Public Health mu hui sɛ nhyehyɛe a ɛma nnipa ka bere ne baabi a wɔbɛyɛ ade no maa nipadua dwumadi kɔɔ soro ampa wɔ nnipa dodow so nsɔhwɛ mu. Sɛ wusi gyinae akan a, ɛyɛ sen sɛ wusi gyinae saa bere no ara mu, na wɔasɔ ahwɛ mfe pii mu ahu sɛ ɛte saa. Sɛ wokyerɛw "Yawoada, 6pm, apɔmuden fie, me ne Marcus" a, ɛno ne nea ɛsɛ sɛ woyɛ nyinaa.
Sɛ ade ankasa bi bɛpere bere no a, dɛn na menyɛ?
Tu no, na tu no kɔ bere pɔtee bi mu wɔ nnawɔtwe koro no ara mu ansa na woagye ade foforo no atom. Mmara no nkyerɛ sɛ ɛntu da. Mmara no ne sɛ ɛnyera da.
Eyi nkutoo ne ade a ɛma nea ɛka ho nyinaa tumi tena hɔ wɔ adwuma a ɛhia denneennen mu, na ɛno nti na eyi nyɛ asɛm a ɛfa w'anwummere abɔ adwuma ho. Adwuma mu ntɛmpɛ ahorow wɔ hɔ ampa na wobɛkɔ so agye atom. Nea ɛnyɛ yiye ne bere a w'ankasa bɔhyɛ no yera fi kalɛnda no so na ɛmpue baabiara bio. Enti nhyehyɛe no ne sɛ: gye ntawntawdi no tom, twe ade foforo no kɔ bere pɔtee bi mu, na afei bua sɛ yiw. Sikan abien pɛ, na ade no tena ase.
Hyɛ no anohyeto. Sɛ bɔhyɛ pɔtee bi atu mprɛnsa a, ɛnhia ahosohyɛ pii, ehia bere foforo. Fa kɔ bere a adwuma mpɛ mu, na dodow no ara no ɛyɛ anɔpatutuutu, na gyae sɛ wobɛsan asusuw ho nnawɔtwe biara.
Bɔhyɛ bɛn na mimmɔ ho ban kan?
Apɔmuden dwumadi, bɛyɛ bere biara. Ɛno na wotu no kan, na ɛno ara nso na etua ka san kɔ adwuma a ɛtaa di so nkonim no mu.
KEEP CALM ne hyɛfo, Kaʻohele Carlos, dii nhyɛso a ɛwɔ adwuma kwan mu no so fa apɔmuden dwumadi so, na ɛno ne nokware nti a asɛm yi da atirimpɔw ho asɛm mu na ɛnyɛ apɔmuden krataa mu. Nipadua no ne adwinnade a atirimpɔw tenten gyina so. World Health Organization afotu ma mpanyimfo ne sɛ, ɛsɛ sɛ obi yɛ dwumadi a emu yɛ duru kakra simma 150 wɔ nnawɔtwe biara mu, na ɛno yɛ dɔnhwerew abien ne fa fi 168 mu, na ɛno ne nea wɔrebisa nyinaa.
Akwan bi wɔ hɔ a mfaso wɔ so nnawɔtwe a emu yɛ den ankasa. Katherine Milkman ne wɔn a wɔka ne ho kyerɛwee wɔ Management Science mu, wɔsɔɔ ade a wɔfrɛ no temptation bundling hwɛe: wɔn a wɔkɔ apɔmuden fie no tumi tiee nhoma a wɔkenkan a ɛyɛ dɛ paa no bere a wɔwɔ apɔmuden fie hɔ nkutoo. Wɔn a wɔkɔ hɔ dodow kɔɔ soro. Fa dɔnhwerew a wobɔ ho ban no ka biribi a wopɛ ankasa na wonya kwan nyɛ no bere foforo ho, na dɔnhwerew no renhia ahosohyɛ bio, na ɛno ne asɛm no, efisɛ w'adwuma no de w'ahosohyɛ redi dwuma dedaw.
Mɛyɛ dɛn de din aka m'ankasa bɔhyɛ ho?
Fa onipa foforo hyɛ mu. Bɔhyɛ a obi retwɛn wo mu no wɔ ahosohyɛ kwan a wo nkutoo de no rennya da, na ɛyɛ saa kwan koro no ara a w'adwuma kalɛnda de adi wo so dwuma afe mu nyinaa.
Ɛha na nhyehyɛe no gyae sɛ ɛyɛ nnwuma kwa na efi ase yɛ ade a ɛsom bo. Yawoada mmirikatu no bɛyɛ Yawoada mmirikatu a me ne Marcus tu. Bosome biara nkitahodi a wo ne w'awofo yɛ no nya da pɔtee a wonim. Dɔnhwerew a wohyɛɛ wo wɔfaase bɔ no nya ne din ne asɛm a wɔbɛka ho. Wonyɛ akontaabu agoru, woredan wo nkutoo adwene ma ayɛ bɔhyɛ ketewa ma onipa bi, na nnipa di saa so.
Ɛkɔ afanu nyinaa, na ɛno na ɛsɛ sɛ wohwɛ. Sɛ wobɛyɛ obi foforo nhyiam a ɛgyina hɔ daa a, ɛyɛ ade a ne bo yɛ mmerɛw na mfaso wɔ so paa a wubetumi ayɛ ama no. Wo de a wokɔ so no yɛ nea efi ne de a wobɔ ho ban no mu, na onipa a ɔde ne ho ato wo so afe mu nyinaa no yɛ abusuabɔ a na ɛnsɛ sɛ wohyɛ ho nhyehyɛe soronko.
Mɛyɛ dɛn ahwehwɛ asetena a ɛda adwuma akyi no mu afe biara?
Bisa nsɛm abiɛsa koro no ara a anka wubebisa afa adwuma ho, pɛnkoro wɔ afe biara mu, wɔ nkyerɛw mu, wɔ bɛyɛ simma aduɔkron mu. Dɛn na eyɛɛ yiye afe yi? Dɛn na mekɔɔ so gyee toom a mfaso amma? Ade baako bɛn na meresesa afe a ɛreba no mu?
Yɛ no dapɛn awiei koro no ara a woyɛ adwuma de no, efisɛ ɛno ne nea dibea koro kyerɛ ankasa. Kyerɛw mmuae no gu hɔ, ɛnyɛ sɛ wobɛdwennwene ho kwa, fa da to krataa no so, na fa afe a ɛreba no da hyɛ kalɛnda so ansa na woato mu. Afei hwɛ ade baako: afe a ɛreba no mu, nnipa a wɔwɔ wo mmuae mu no wom, wɔ wɔn din so, wɔ bere pɔtee mu anaa? Sɛ ɛnte saa a, ɛnde nhyehyɛe no yɛ atenka kɛkɛ.
Adwuma no ntew so
Biribiara wɔ ha nhwehwɛ sɛ woyɛ adwuma kakraa bi. Adwuma no kura ne kalɛnda, ne nhwehwɛmu bere, ne nhyehyɛe ne n'ahoɔden mu, na sɛ ɛba mu koraa a eyi ma ɛyɛ mmerɛw sɛ wobɛyɛ den, efisɛ atirimpɔw a ɛbubu nnipa no yɛ nea biribiara foforo yɛ ade a wotu no nkutoo.
Apɔmuden dwumadi dɔnhwerew abien ne fa, bɔhyɛ anan a edin ka ho ne simma aduɔkron pɛnkoro wɔ afe mu, ɛnyɛ asetena ketewa. Ɛyɛ asetena koro no ara a wɔde kyerɛwdua akyerɛw ɔfã foforo no, na ɛnyɛ krataa akyerɛwde. Tintim afe no. Hwehwɛ krataa akyerɛwde no.
Nsɛm a efi mu bae
- International Journal of Environmental Research and Public Health, The Effectiveness of Planning Interventions for Improving Physical Activity in the General Population: A Systematic Review and Meta-Analysis of Randomized Controlled Trials
- Management Science, Holding the Hunger Games Hostage at the Gym: An Evaluation of Temptation Bundling
- World Health Organization, Physical activity