Wopaw biribi a egye mfe. Ɛno ne adeɛ kɛse a ɛfata sɛ wopaw, na ɛno nti na w'adwuma bɛkɔ so aboaboa ano sen sɛ ebefi ase foforo Ɔpɛpɔn biara. Nnipa pii mpaw bi koraa da, enti ɔfa a ɛyɛ den no atwam dedaw.
Nea aka ne nsusuwii ho ɔhaw, na ɛno ne nea ɛkum nnwuma tenten pa komm mu. Wowɔ biribi a ɛtua ka wɔ afe a ɛto so abiɛsa mu no ɔsram nson so. Nkyerɛwee no nkae da nnawɔtwe mmienu. Wowɔ nhyehyɛe a ebia ɛreyɛ adwuma na adanseɛ biara nni w'anim sɛ ɛreyɛ adwuma, na ɛno ara ne tebea a ɛmma nnipa a wɔwɔ nimdeɛ san kyerɛw nhyehyɛe a hwee nti nni hɔ.
Ɔsiesie no nyɛ nkuranhyɛ pii, na ɛnyɛ sɛ wobɛtew botae no so. Ɛyɛ nsusuwii nhyehyɛe bi a wopaw pɛnkoro, a esiw nnyigyei kwan sɛ ɛnka nkyerɛ wo te sɛ nsɛm foforo.
Mpɛn ahe na ɛsɛ sɛ mehwɛ botae a egye mfe mu nkɔso?
Dapɛn biara ma nneɛma a wode gu mu a ɛwɔ wo tumi ase, na ɔsram mmiɛnsa biara ma nea efi mu ba a ɛnni wo tumi ase. Sɛ wohwɛ nea efi mu ba da biara wɔ adwuma a egye mfe pii so a, ɛyɛ nnyigyei kɛkɛ, na nnyigyei na ɛtwe nnipa fi nhyehyɛe a na ɛreyɛ adwuma so.
Nte no sɛ ɛreka sɛ susuw nneɛma kakraa bi. Ɛreka sɛ susuw fa a ɛfata wɔ bere a ɛfata mu. Nhwehwɛmu kɛse a ɛhwɛɛ adanseɛ nyinaa mu, Harkin ne ne mfɛfo nhwehwɛmu a ɛkaa nhwehwɛmu ɔha aduasa awotwe ne nnipa a wɔbɛn mpem aduonu ho no, hui sɛ sɛ wohyɛ nnipa nkuran sɛ wɔnhwɛ wɔn botae mu nkɔso a, ɛma wonya no kwan mu ampa, na tumi no yɛɛ den kɛse bere a wɔkyerɛw nkɔso no na wɔka kyerɛɛ obi foforo. Nhwɛso yɛ adwuma. Nea ɛnyɛ adwuma ne sɛ wobɛhwɛ ade a ɛnteɛ so anɔpa biara.
Nsonsonoe no ne sɛ nneɛma a wode gu mu no sesa dapɛn biara na nea efi mu ba no nsesa saa. Sɛ wohwɛ dodow bi Benada a ɛrentumi nsesa kosi Ɔbɛnem a, ɛnka Benada ho hwee nkyerɛ wo, na onipa a ɔrekenkan no bɛbɔ ne tirim ayɛ asɛm bi bio, na ɛtaa nyɛ asɛm pa.
Nneɛma mmiɛnsa bɛn ankasa na ɛsɛ sɛ mehwɛ so?
Baako ma adwuma no, baako ma nipadua no, na baako ma onipa bi. Mmiɛnsa dɔɔso sɛ wode kyerɛ kwan, na ɛsua ara ma wobɛkɔ so akyerɛw wɔ ɔsram aduonu mu, na ɛno nkutoo ne sɔhwɛ a ɛho hia.
Adwuma no fa ne biribiara a anka wobɛyɛ wɔ ɔsram mmiɛnsa no da a enye koraa so sɛ wubetumi ayɛ ade baako pɛ: dɔnhwerew a wode di dwuma titiriw no, nneɛma a woasoma, adetɔfo a wo ne wɔn adi nkɔmmɔ, nkrataa a woakyerɛw. Paw dodow, ɛnyɛ atenka. Nipadua fa no yɛ mmere dodow a woayɛ, na ɔfa a edi so no kyerɛkyerɛ nea enti a ɛfata mfe du nhyehyɛe ho krataa mu sen apɔmuden krataa mu no mu.
Adeɛ a ɛto so mmiɛnsa a wode gu mu no yɛ onipa bi, na obiara mfa nhyɛ ne krataa so. Adeɛ pa baako a woyɛ ma onipa baako a wobɔ ne din dapɛn biara, na wokyerɛw ne din bata ho. Nnipa a wode di nkitaho. Ayeyi pɔtee bi a wode ma obi a osi saa onipa no afe ho gyinae. Dɔnhwerew baako a wode wo nimdeɛ a wonya ho ka no som obi a ontumi ntua ho ka. Ɛwɔ wo tumi ase koraa, egye bɛyɛ dɔnhwerew fa, na sɛ wɔde toto biribiara a ɛwɔ krataa no so ho a, eyi bua wo.
Adɛn nti na ɔsram nson so te sɛ nea hwee nkɔ so?
Efisɛ nea efi mu ba no ba ɔsram mmiɛnsa biara na ɛyɛ komm bere a w'adwene wɔ so da biara na ɛteɛm den. Ntokuru a ɛda nea wuhu ne nea ɛreboaboa ano ankasa ntam no trɛw kɛse wɔ adwuma tenten mfimfini, na ɛno ara nti na mfimfini ne baabi a wɔtow nhyehyɛe pa gu.
Teresa Amabile ne Steven Kramer hwɛɛ nnipa a wɔyɛ adwene mu adwuma da biara nkrataa mpempem mu na wohui sɛ ade titiriw a ɛmaa da yɛ papa ne atenka sɛ wɔreyɛ nkɔso wɔ adwuma a ntease wɔ mu mu. Nkonimdi nketewa soaa emu dodow no ara sen sɛnea obiara susuwii, mpanyimfo a na ɛyɛ wɔn adwuma sɛ wonim mpo ka ho. Nea efi mu ba a ɛfa adeyɛ ho nyɛ nkuranhyɛ kasa. Ɛyɛ nhyehyɛe: sɛ w'adwuma ntumi mma wuhu nkɔso bi ɔsram yi mu a, ɛsɛ sɛ woyɛ bi ba, na nneɛma a wode gu mu no ne ɔkwan no.
Ɛha na adeɛ a ɛto so mmiɛnsa a wode gu mu no nya ne gyinabea. Nea efi mu ba no ba ɔsram mmiɛnsa biara na ɛyɛ komm. Onipa a woboaa no Wukuada taa bua wo Yawoada. Saa mmuae no yɛ nkyerɛkyerɛmu ankasa a ɛba wɔ bere a nkyerɛwee no ntumi nkɔ so, na ɛnyɛ akyɛdeɛ a wɔde kyekye werɛ, efisɛ nnipa a wode di nkitaho ne nkamfo a woyɛ wɔ ɔsram nson mu no taa yɛ nea ɛma afe a ɛto so abiɛsa no yɛ adwuma koraa.
KEEP CALM hyɛfo no de saa adeyɛ no dii dwuma n'adwuma nkwa nna nyinaa. N'ankasa nsɛm mu no, na ɔhwehwɛ akwannya bere biara sɛ ɔbɛkyerɛkyerɛ, ateteɛ, atu fo, apagya, akamfo na wagyina nnipa a wɔwɔ ne mpɔtam akyi, na ɔka sɛ mmoa a ɛsan bae no yɛ nea ɔde gu mu no mpɛn du. Ɛno yɛ n'ankasa mfe aduonu ho asɛm, ɛnyɛ nea obi betumi ahyɛ wo ho bɔ, na ne bo yɛ den efisɛ ɛka nea ɔyɛe ankasa ho asɛm pɔtee.
Adɛn nti na apɔwmuden dwumadi fata mfe du nhyehyɛe krataa so?
Efisɛ ɛyɛ adeɛ a wode gu mu a ɛkɔ so sow aba bere a biribiara nyɛ adwuma. Apɔwmuden dwumadi wɔ wo tumi ase koraa wɔ ɔsram mmiɛnsa no da a enye koraa so, ɛtua wo ka wɔ dapɛn koro no ara mu, na mfe du mu no, ɛyɛ nneɛma a ɛsi so gyinae sɛ woda so wɔ mu anaa.
Kyerɛw no sɛ nnyinaso, ɛnyɛ wo ho hwɛ kɛkɛ. Hyɛfo no de apɔwmuden dwumadi na edii adwuma nkwa nhyɛso no fa bi so, na ɛno ne nokware kwan a wɔfa so hwɛ no ha: dwumadi a emu yɛ den yɛ ahotɔ a woyɛ no wɔ adesoa ase. Woresua ade a wubehia no wɔ nhyiam mu, a ɛyɛ tumi a wode home sɛnea ɛteɛ bere a adeɛ bi mu yɛ duru.
Ma adeɛ a wode gu mu no nyɛ ade a hwee nni mu na ama atumi atena ɔsram bɔne mu. World Health Organization ka sɛ mpanyimfo mfitiaseɛ yɛ simma ɔha aduonum wɔ dwumadi a emu yɛ den kakra mu dapɛn biara, na ɛyɛ mmere abiɛsa a emu biara yɛ simma aduonum anaa anum a emu biara yɛ simma aduasa. Bu mmere no, ɛnyɛ sɛnea woyɛe. Bere baako a wokyerɛw wɔ dapɛn a wote nka bɔne mu no som bo ma nhyehyɛe yi sen bere a woyɛɛ ade kɛse wɔ dapɛn a na wote nka yiye mu, efisɛ nea enti a wɔsusuw nea wode gu mu ne sɛ wubetumi ayɛ no bere biara a wopɛ.
Mɛyɛ dɛn ahu sɛ nhyehyɛe no nteɛ ampa?
Ma nhyehyɛe nsakraeɛ biara nnya dɔnhwerew aduanan awotwe a ɛdwo ano, na hwehwɛ ntease a wubetumi akyerɛw wɔ kasamu baako mu a womfa atenka asɛmfua nka ho. Sɛ ntease no da so gyina hɔ Yawoada anɔpa a, sesa nhyehyɛe no. Sɛ eyeraa anadwo no a, na ɛyɛ nkyerɛwee no na na ɛrekasa.
Nsonsonoe a ɛfata sɛ wokora so ne nsakraeɛ a wodwenee ho ne nea wode bua ntɛm. Nsakraeɛ a wodwenee ho yɛ gyinae a efi adanseɛ mu, wɔ da a woasi ansa, a nhyehyɛe dedaw no da nea foforo no nkyɛn na woatumi ahu nea asesa ankasa. Nea wode bua ntɛm yɛ gyinae a wusi anadwo nnɔnkron akyi bere a dodow bi anye, na ɛte sɛ nea ɛyɛ ade koro no ara wɔ mu, na ɛno ne ɔhaw no nyinaa.
Enti ma nsakraeɛ a wodwenee ho no bere pɔtee. Ɔsram mmiɛnsa nhwehwɛmu no ne bere a wowɔ ho kwan sɛ wosesa nhyehyɛe no, na sɛ wunim sɛ kwan bi reba a, ɛno na ɛma wutumi tena Benada a hwee nkɔ so mu a wonso hwee mu. Nhwehwɛmu no ntam no, wowɔ ho kwan sɛ wosesa nneɛma a wode gu mu no sɛnea wopɛ. Ɛno ne baabi a ahoɔden fi, na ɛtaa dɔɔso.
Nea Fiada mfe du de brɛ wo
Simma aduonu wɔ Fiada, dodow mmiɛnsa ne din baako, nhwehwɛmu anan a ɛyɛ nokware afe biara. Ɛyɛ nhyehyɛe a anuonyam nni mu, na ɛno ne nea ɛda so reyɛ adwuma wɔ afe a ɛto so nsia mu, bere a nea wosii wɔ nkyerɛwee a wohwɛ da biara ne nnawɔtwe awiei a emu yɛ den so no gyaee wɔ afe a ɛto so mmienu mu.
Eyi mu biara nka nkyerɛ wo sɛ pɛ kakra anaa kɔ brɛoo. Ɛyɛ nhyehyɛe a ɛma wutumi bɔ mmɔden wɔ ade a ɛyɛ den so bere tenten kosi sɛ wubenya, a wontwa mfe a ɛwɔ mfimfini no mu san nnwennwene nhyehyɛe a na eye ho. Paw nneɛma mmiɛnsa a wode gu mu no dapɛn yi. Fa Fiada nhwehwɛmu no hyɛ w'adekyerɛ krataa mu. Afei san kɔ adwuma so, na gyae hwɛ no.
Nsɛm a Efi Mu Bae
- White Rose Research Online, Does Monitoring Goal Progress Promote Goal Attainment? A Meta-Analysis of the Experimental Evidence
- Harvard Business Review, The Power of Small Wins
- World Health Organization, Physical activity