Afotusɛm ntiantia
- Kyerɛkyerɛ obi baako a ɔnyɛ saa adwuma no.
- Asɛm a wo ho brɛ ase wɔ mu no ne bunu a ɛsɛ sɛ wosua.
- Bɔ wɔn din wɔ dan bi a wɔnni mu.
Obi a waka mfeɛ mmienu wɔ w'akyi bisa wo sɛnea wonyaa ho nimdeɛ pa saa. Wowɔ simma aduonu a wode di dwuma kwa, na wowɔ akwan mmienu: soma lin a ɛyɛ deɛ nnipa dodoɔ yɛ, anaasɛ tena tenaa fam na wode wɔn faako a ɛgyee wo mfeɛ baako ansa na woahunu mu.
Paw deɛ ɛtɔ so mmienu no, ɛnyɛ sɛ ɛyɛ ayamyɛ deɛ enti. Paw no ɛfiri sɛ saa simma aduonu no ne ɔkwan a ɛyɛ nokorɛ sene biara a wode sɔ w'ankasa nimdeɛ hwɛ bosome yi mu. Sɛ woka biribi kyerɛ obi denam kasa a emu da hɔ so, obi a ontumi mfa nyansa nkata w'akwannya so, ɛma wuhunu mmea a woadaadaa wo ho wɔ ntɛm sene sɛ wobɛyɛ w'ankasa nsiesie biara. Ɔno de, ɔkwan tiawa na ɔfa. Wo de, w'ankasa akwannya nsɛnkyerɛnne na wufa, deɛ wontumi ntɔ na wontumi nyɛ wo nkutoo. Nyinaa yɛ nokorɛ, na deɛ ɛtɔ so mmienu no nnye deɛ ɛdi ɛkan no mfiri wo nsam.
Sɛ Wokyerɛkyerɛ Obi Foforɔ Yi, Ɛboa Wo Ampa Sɛ Wubɛsua?
Aane, na nʼapɛde no hyɛ aseɛ ansa na woabue w'ano mpo. John Nestojko, Dung Bui, Nate Kornell ne Elizabeth Bjork maa nnipa suaa nkyerɛwsɛm bi: ebinom hwɛɛ kwan sɛ wɔbɛsɔ wɔn ahwɛ, na ebinom hwɛɛ kwan sɛ wɔbɛkyerɛkyerɛ osuani foforɔ, na afei wɔsɔɔ obiara hwɛeɛ. Kuo a wɔhwɛɛ kwan sɛ wɔbɛkyerɛkyerɛ no kaee pii, wɔhyehyɛɛ deɛ wɔkaeɛ no yie, na wɔsoo nsɛntitire mu denneenen, ɛwom sɛ wɔankyerɛkyerɛ da mpo.
Sɛ wokenkan biribi sɛ adeɛ a wobɛde ama obi foforɔ a, ɛsakra sɛnea wode di dwuma wɔ ɛberɛ a wokenkan no ara mu. Wohyɛ aseɛ hwehwɛ nhyehyɛeɛ, ɔkwan a ɛsɛ sɛ nneɛma di so wɔ mu, ne akyinnyeɛ a obi bɛtumi apue, a sɛ wode wo ara wokenkan a, wonhia biara wɔ mu.
Afei nokware mu nkyerɛkyerɛ no de ɔfa a ɛtɔ so mmienu no ka ho. Jeffrey Karpicke ne Janell Blunt daa no adi wɔ Science mu sɛ sɛ woyi nimdeɛ firi adwenem a, ɛma sua a ɛkyɛ sene sɛ wobɛsua adeɛ korɔ no ara mu nneɛma yie, na saa mfasoɔ yi kɔɔ so wɔ nsɛmmisa a emu yɛ den a ɛhwehwɛ sɛ wotwa deɛ wɔkaeɛ no ho mu. Nkyerɛkyerɛ yɛ nimdeɛ yiyi wɔ ɛberɛ a nneɛma ayɛ den, wɔ ɛberɛ ankasa mu, a obi rehwɛ wo. Ɛyɛ saa akwankyerɛ no wɔ ne fam a ɛyɛ den sene biara, na ɛba te sɛ deɛ ɛyɛ mmoa.
Ɛkwan Bɛn So na Mekyerɛkyerɛ Mfitiaseɛni Nimdeɛ a Mewɔ Mu?
Simma aduonu, ɔhaw baako a wɔde bae ampa, ne kasa a emu da hɔ. Bisa deɛ wɔasi wɔ mu seisei ara, fa wɔn nhwɛsoɔ yɛ adwuma sene deɛ w'ankasa dɔ, na mma kasa biara a ɛbɛhia sɛ wokyerɛ aseɛ nnyɛ ho adwuma.
Mmara a ɛka sɛ fa kasa a emu da hɔ no mu na botaeɛ no wɔ. Adwinnii nsɛmfua yɛ nhyɛso, na nhyɛso de nkwan siee fɛfɛɛfɛ. Ɛberɛ a ɛsɛ sɛ woka deɛ ɛfua no kyerɛ obi a ɔntee da a, wobɛhunu sɛ wonim adeɛ no ankasa anaasɛ ne din nko ara na wonim. Nsiesie nkyerɛkyerɛ. Nkyerɛkyerɛ ma wotumi twa wo mmerɛyɛ ho a wunhu, nanso wɔn asɛmmisa deɛ, ɛnyɛ saa.
Hwɛ faako a wusi gyina. Ɛda hɔ daa sɛ asɛm baako wɔ hɔ a wo ho brɛ ase wɔ mu, wokyi ho, woka sɛ "ɛgyina deɛ ɛba so," na wo ho yɛ ntɛm kɔ so. Saa asɛm no ne bunu no. Twerɛ no ntɛm ara sɛ wɔkorɔ pɛ, na kɔsua ɛno ara, ɛfiri sɛ wɔama wo nnesua a ɛkyerɛ ɛkwan pɔtee sene biara a wowɔ, a obi a ɔnnim mpo sɛ wayɛ saa na ɔhunuiɛ.
Nneɛma foforɔ mmienu wɔ hɔ a ɛfata sɛ woyɛ. Kyerɛ wɔn deɛ anyɛ yie no, ɛnyɛ deɛ ɛyɛ adwuma no nko ara, ɛfiri sɛ ɛhɔ na nokware nimdeɛ te. Na bua asɛmmisa a wɔbisaeɛ no sene asɛmmisa foforɔ a ɛyɛ anigyeɛ sene a ɛda ho, a ɛyɛ ɔkwan a ɛda adi sene biara a nnipa a wɔwɔ nimdeɛ pii sɛe mfitiaseɛni simma aduonu.
Nsonsonoeɛ Bɛn na Ɛda Ɔkwankyerɛfoɔ ne Ɔboafoɔ Ntam?
Ɔkwankyerɛfoɔ kasa kyerɛ wo. Ɔboafoɔ deɛ, ɔbɔ wo din wɔ dan bi a wonni mu. Nnipa dodoɔ nnyaa obi ankyerɛ wɔn saa nsonsonoeɛ yi da, na ɛyɛ nsonsonoeɛ a ɛda afotuo ne nea ɛba awieeɛ ntam.
Herminia Ibarra, Nancy Carter ne Christine Silva, wɔ krataa a wɔtwerɛeɛ wɔ Harvard Business Review mu no, wɔfaa ɔbaa bi asɛm kaa ho, deɛ waso adwuma wɔ ne adwumakuo mu mfeɛ dumienu a hwee ansakra, na deɛ ɔka sɛ afei deɛ, "wɔrekyerɛkyerɛ me kɔsi sɛ ɛbɛkum me": mfeɛ pii a wɔasua adwuma, wɔahyehyɛ adwuma kwan, ne dwumadie ntoatoasoɔ, nanso onyaa ɛkɔ so biara ɛfiri sɛ obiara a otumi tumi da nkasaa maa no baabi a wɔsi gyinaeɛ wɔ. Akwankyerɛ yɛ adɔeɛ adeɛ, nanso ɛnyɛ adwinnii korɔ no ara.
Sɛ wobɛyɛ obi ɔboafoɔ a, ɛgye kasamu bɛyɛ mmiɛnsa ne wo din a wodi mu no fa ketewa bi. Wɔ dan bi a wɔrekyekyɛ adwuma, dwumadie anaa hokwan mu no, bɔ ne din, ka nokorɛ nyansa titire, na ka deɛ wode wo ho bɛto no so. "Fa Marcus di saa dwuma no. Ɔsanee dwumadie a wɔde bɔ amanneɛ ho amaneɛ no yɛeɛ wɔ nnawɔtwe nsia mu na efi saa ɛberɛ no wɔnsɛeɛ da. Wasiesie ne ho ama biribi a customer bɛka ho." Ɛno ara ne no. Ɛda adi pɔtee sene biara a wɔbɛtumi asɔ ahwɛ, na ɛno na ɛma ɛsom bo.
Deɛ ɛsan ba no nyɛ deɛ emu nna hɔ. Fa wo gyinabea di dwuma ma nnipa a wɔyɛ adwuma yie na wonya adanseɛ sɛ obi a n'afotuo som bo sɛ wɔbɛgye adi, a ɛyɛ din pa a wontumi nsi denam wo ho kasakasa so. Ɛno ara ne adwinnii korɔ no ara a Ibarra ne ne mfɛfoɔ hunuu sɛ ɛpia adwuma nkɔsoɔ, a wɔhwɛɛ firi fa foforɔ no.
Ɛdeɛn Ankasa na Meka Sɛ Merekamfo Obi Wɔ Badwa Mu?
Bɔ adeɛ pɔtee a wɔyɛeɛ din, ka deɛ ɛsakraeɛ, na ka wɔ nnipa a wɔn adwene fa wɔn ho ho anim. "Adwuma pa" yɛ kasakasa na ɛyera ntɛm ara. "Ɔhunuu bo mfomsoɔ nnansa ansa na wɔasoma no, a anka ɛbɛgye yɛn kwatoɔ sika" yɛ asɛm a wɔbɛkae akyire yi mfeɛ enum.
Sɛ ɛyɛ pɔtee ne akwankyerɛ nyinaa, na sɛ ɛyɛ badwa mu na ɛma ɛyɛ kɛseɛ. Gallup nhwehwɛmu a wɔyɛɛ wɔ animuonyam ho no daa no adi sɛ nnwumayɛfoɔ baako pɛ wɔ US mmiɛnsa mu na ɔgye tom sɛ wanya animuonyam anaa nkamfo wɔ adwuma pa a wayɛ ho nnanson a atwam mu, na sɛ nnipa reka animuonyam a wɔnkaa da no ho asɛm a, sika nyɛ mmuaeɛ a ɛdi ɛkan. Animuonyam a wɔda no adi wɔ adeɛ pɔtee a wɔayɛ yie ho no yɛ deɛ ɛyɛ na, ɛno na nnipa ka sɛ wɔkae, na ɛgye asɛm baako pɛ.
Nneɛma nketewa foforɔ mmienu ka ho a ɛgye simma kakraa bi. Yɛ nkyerɛkyerɛmu a anka wotumi de sie w'ankasa, ɛfiri sɛ abusuabɔ a wowɔ no som bo kɛse wɔ ɛberɛ a ɛrekɔ so sene sɛ wode sie. Na boa obi a wammisa, wɔ dan bi a wɔrenhunu da sɛ wo na woyɛeɛ, a ɛyɛ nea biribiara nsan mma wo ho no, na ɛno na ɛkyerɛ deɛ woredane sɛ dwumadi mu bosomni sene biara.
Ɛyɛ Ntɛm Ma Me Sɛ Mɛkyerɛkyerɛ Obi Anaa?
Ɛnte saa koraa. Sɛ woadi mfeɛ mmienu anim no yɛ akyerɛkyerɛbea a ɛyɛ sene sɛ woadi mfeɛ aduonu anim, ɛfiri sɛ wokae deɛ ɛyɛɛ basaa da so ara, na wo werɛ mfirii afa a emu yɛ den ankasa no.
Nea ɔwɔ ho nimdeɛ pii no haw ne sɛ, adeɛ no ada adi ama no, na sɛ adi adi a, ɛnnyɛ mfasoɔ biara mma mfitiaseɛni. Wonim faako a hunu no wɔ hɔ ara. Wokae dapɛn a anka wugyaeɛ na deɛ ɛboaa wo faa mu no ara. Ɛno ara ne nsɛnnahɔ a obi a waka afe baako wɔ w'akyi hia, na obiara a wadi anim sene wo ntumi mfa mma no yie sɛnea wobɛtumi seisei ara.
Yei nso siesie ɛberɛ ho asɛmmisa a ɛsi nnipa dodoɔ kwan. Nkyerɛkyerɛ nyɛ adeɛ a wode ka ho sɛ woduruu baabi ansa. Ɛyɛ akwan no baako a wode duru hɔ, na nnipa a wɔyɛ saa berɛ a wɔda so foro no nya sɔhwɛ mfasoɔ no wɔ berɛ a ɛsom bo sene biara wɔ ɔkwan no so.
Ayamyɛ Kwan Ne Deɛ Ɛboa Wo Ankasa Kwan No Yɛ Adeɛ Korɔ No Ara
Kaʻohele Carlos, a ɔhyɛɛ KEEP CALM aseɛ no, ka sɛ yei yɛ nneɛma a n'ankasa adwuma gyinaa so ampa. Mfeɛ aduonu mu no, ɔhwehwɛɛ akwan sɛ ɔbɛkyerɛkyerɛ, atetee, atu fo, apagya, akamfo na waboa nnipa a wɔatwa ne ho ahyia, na ɔka sɛ ahoɔden ne mmoa a ɛsan bae no yɛɛ mprɛdu. Ɛno yɛ n'ankasa mfeɛ aduonu ho asɛm, ɛnnyɛ abɔdeɛ mmara, na ɛsom bo sɛnea n'ankasa mfeɛ aduonu no som bo ma wo.
Deɛ wobɛtumi de adi dwuma ne adwinnii a ɛwɔ wo fa, na saa adwinnii no nyɛ nkate mu adeɛ. Sɛ woka biribi kyerɛ obi denam kasa a emu da hɔ so a, ɛboa wo hunu w'akwannya. Sɛ wosiesie wo ho sɛ wobɛkyerɛkyerɛ a, ɛboa wo sua yie ansa na woahyɛ aseɛ. Sɛ woka onipa pa bi din wɔ dan mu a, ɛkyekyere din pa ma wo a wontumi nsi denam wo ho kasakasa so. Sɛ wode nsɛm a ɛda adi ma obi a, ɛtetee w'ani wɔ w'ankasa adwuma ho. Biara a ɛka ho no yɛ nsiesie adwinnii a ɛgyina so ma obi foforɔ nya mfasoɔ, a ɛyɛ ntoboaseɛ pa a emu ntɛtrɛtɛ koraa a ɛwɔ hɔ.
Enti fa saa simma aduonu no. Ne obi a wabisa no tena ase, fa wɔn nhwɛsoɔ di dwuma, mma adwinnii nsɛmfua nnyɛ ho hwee, na hwɛ asɛm a wo ho brɛ ase wɔ mu no. Afei kɔsua ɛno. Wobɛyɛ obi a nimdeɛ wɔ ne ho sene kane no ansa na Yawoada aduru, wɔn nso wɔbɛsi afe baako, na mo mu biara ho anhia sɛ ɔtwɛn kɔsi sɛ wadi nkonim.
Nsɛm a ɛkyerɛɛ
- Memory & Cognition, Expecting to teach enhances learning and organization of knowledge in free recall of text passages
- Science, Retrieval Practice Produces More Learning than Elaborative Studying with Concept Mapping
- Harvard Business Review, Why Men Still Get More Promotions Than Women
- Gallup, The Importance of Employee Recognition: Low Cost, High Impact