Mo baanu apene so sɛ mobɛtena ase aka sika ho asɛm dapɛn awiei yi. Ɛno ankasa ne ɔfa a emu yɛ den, na sɛ ɛda mo nnabɔne so koraa a, ɛka ade pa bi fa mo baanu ho. Nea mo mu biara nni ne nhyehyɛe a mubedi so, na sɛ ɛnni hɔ a, dɔnhwerew no kɔ obi a ne ho yeraw no sen biara so, na ɛno na ɛma sika ho nkɔmmɔ dan onipa baako sikasɛe ho nhwehwɛmu.
Ɔkwan a wɔfa so siesie ɛno yɛ ntoto na ɛyɛ adwuma. Fa yɛ nhyiamu, ɛnyɛ nkɔmmɔdie. Da koro no ara bosome biara, simma aduosia, bere afiri wɔ pon no so, nhyehyɛe a ɛsesa da, na gyinae baako a wɔakyerɛw ansa na mo mu biara asɔre.
Eyi nyɛ tete sika akasakasa a mobɛsiesie, ɛno yɛ adwuma foforo. Eyi ne nhyiamu no, ade a nnipa baanu yɛ bosome biara pɛnkoro sɛnea akasakasa no bɛtew so. Sika ho ntɔkwaw dodow no ara mfa sika ho ankasa, ɛfa ade a ɛba mmɔden so, na nhyiamu yɛ afiri a eyi ade a ɛba mmɔden fi hɔ.
Yɛbɛyɛ dɛn afi sika ho nkɔmmɔ ase a ɛnnan nhwehwɛmu a wɔde bisa obi?
Fi ase sɛ mo mu biara bɛkenkan n'ankasa dodow denneennen, na obiara nnka hwee kosi sɛ mo baanu nyinaa bewie. Saa mmara baako no yɛ adwuma sen adwene pa dodow biara, efisɛ nhwehwɛmu a wɔde bisa obi yɛ bere a onipa baako reka ɔfoforo gyinaesi ho asɛm, na nhyehyɛe yi ma ɛnyɛ yiye koraa wɔ simma du a edi kan no mu.
Nea enti a nnipa taa guan asɛm no wɔ hɔ. Cornell nhwehwɛmufo Emily Garbinsky ne Suzanne Shu hui sɛ nnipa a sika ho nhyɛso wɔ wɔn so kɛse no na na wɔpɛ sɛ wɔkwati sika ho nkɔmmɔdie ne wɔn hokafo, efisɛ na wɔhwɛ kwan sɛ ntɔkwaw a wogye di sɛ ano rentumi nsa bɛba. Adwuma koro no ara hui sɛ bere a hokafo bu sika ho nsonsonoe sɛ ade a wobetumi abom asiesie sɛ kuw no, na wɔpɛ sɛ wofi nkɔmmɔ no ase kɛse.
Enti hyehyɛ tebea no ansa na dodow no aba. Moyɛ nnipa baanu a mohwɛ tebea baako fi pon no fa koro. Ka no denneennen wɔ mfiase, bere biara, kosi sɛ ɛho renhia sɛ wɔka bio.
Sika nhyiamu a me ne me hokafo bɛyɛ no nhyehyɛe te sɛn?
Simma aduosia, akyi anum, nhyehyɛe koro no ara bosome biara sɛnea obiara nhia sɛ ɔkyerɛ kwan. Simma anum de bue ano, aduonu de kenkan dodow no, dunum de hwɛ nea asesa, dunum de si gyinae baako, anum de to mu.
Nhyehyɛe no ni, a wɔakyerɛw sɛnea wubetumi adi so anadwo yi.
- Bue ano, simma anum. Sɔ bere afiri no. Obiara nka asɛm baako a ɛfa ade pa a asi bosome yi mu ho. Ɛnyɛ amanne bi kɛkɛ, ɛyɛ gyinabea: mufi nea ɛreyɛ adwuma so na ɛfi ase.
- Kenkan w'ankasa wo dodow, simma aduonu. Mo mu biara kenkan n'ankasa dodow nsia no denneennen, nhyehyɛe koro no ara mu bosome biara: sika a ɛwɔ wo nsam, ka a wode, ka a wɔde wo, ka a ɛba daa, sika a ɛka wo nsam bosome yi, ne adekora no. Ɔfoforo nnka hwee bere a obi rekenkan.
- Nea asesa, simma dunum. Afei monkasa. Nsonsonoe a ɛda bosome a etwaa mu ne mprempren ntam nko ara, ɛnyɛ abakɔsɛm no nyinaa.
- Gyinae baako, simma dunum. Baako pɛ, a mo baanu apene so na wɔakyerɛw. Ɛnyɛ nhyehyɛe kɛse, ɛnyɛ ɔkwan foforo, nsakrae baako.
- To mu, simma anum. Kenkan gyinae no bio. Si nhyiamu a edi hɔ da. Gyae, sɛ mpo bere afiri no bɔ bere a worekasa mfimfini a.
Mmara mmiɛnsa bɛn na ɛma ɛnsɛe?
Mmiɛnsa, na wontumi nsesa mu, efisɛ emu biara yi ɔhaw pɔtee bi fi hɔ. Kenkan w'ankasa wo dodow, na ɛnyɛ wo hokafo dea da. Gyinae biara nni simma aduasa a edi kan no mu. Na gyinae baako pɛ wɔ nhyiamu biara mu, a wɔakyerɛw.
Mmara a edi kan yi nhwehwɛmu a wɔde bisa obi no fi hɔ. Sɛ wote sɛ woreka sɛ "wosɛee sika" a, woabu mmara no so, na ɔkwan a wobɛfa so asiesie ne sɛ wosan kɔ w'ankasa wo fa so. Mmara a ɛto so abien no yi ntoatoaso fi hɔ, efisɛ gyinae a wosi no wɔ simma nsia so no taa yɛ onipa a ne ho yeraw no gyinae, ɛnyɛ mo baanu dea. Mmara a ɛto so mmiɛnsa no yi ɔsɛe kwan no fi hɔ, ɛno ne nhyiamu a nnipa baanu pɛ sɛ wosiesie nneɛma awotwe, na wɔmpene biara so, na wobu sɛ sika ho nkɔmmɔ nyɛ adwuma mma wɔn.
Ade a ɛto so anan wɔ hɔ a ɛnyɛ mmara nanso ɛfata sɛ wofa: ka asɛm a emu yɛ den no brɛoo na di kan ka, ɛnyɛ denneennen na akyiri no. Gottman Institute gyina adwene koro no ara so ka sɛ ɛsɛ sɛ nhyiamu ba daa, sɛ bere a wɔasi so a mobɛka nea ɛreyɛ adwuma ne nea muhia daakye no ma nsɛm anboaboa ano, na nea ɛkyerɛw fa sika ho no de gyinabea no si sɛ mo baanu ne ɔhaw no na ɛredi asi, ɛnyɛ mo baanu a moredi asi.
Ɛsɛ sɛ yɛwɔ akontabuo baako ansa na yɛatumi ayɛ eyi anaa?
Dabi. Sika dɔnhwerew a mo baanu bom yɛ no fa nsɛm a mo baanu nyinaa nim ho, ɛnnyɛ akontabuo a mo baanu kura, na awarefo pii de mfe pii di so a wɔn sika akontabuo mu tetew koraa.
Nsonsonoe a ɛfata sɛ woyɛ ne nea ɛsɛ sɛ mo baanu hu ne nea ɛsɛ sɛ mo baanu kura. Ɛsɛ sɛ muhu ne nyinaa, efisɛ dodow a onipa baako soa no nkoara no ba akyiri sɛ suban a asesa, ɛnyɛ nsɛm a wɔaka. Ɛnhia sɛ mo baanu kura ne nyinaa. Nnipa pii kura kotoku mmiɛnsa, obiara wɔ ne dea na baako yɛ mo baanu dea, na wohu sɛ kotoku a ɛda nsow no tew nhyiamu no so hyew mmom sen sɛ ɛde bɛba, efisɛ kotoku a ɛyɛ wo dea nkoara yɛ ɔhye, na ɔhye ma nkɔmmɔ a mo baanu bom yɛ yɛ mmerɛw mmom sen sɛ ɛbɛyɛ den.
Ɔkwan biara a mode bɛfa so no, mompene ade baako so wɔ nhyiamu a edi kan no mu: dodow a sɛ ɛboro so a wobɛka akyerɛ ɔfoforo ansa na woasɛe, ɛnyɛ akyiri no. Paw no na ɛnkorɔn sɛnea ɛbɛyɛ a mo mu biara mmisa kwan mma aduan ketewa, na ɛnyɛ tia sɛnea ɛbɛyɛ a biribiara mma sɛ ade a ɛba mmɔden so. Saa dodow baako no, a mopenee so kan, ne nea ɛmma sikasɛe a ɛba daa nnan nkɔmmɔ a mo mu biara ampɛ sɛ mobɛyɛ.
Sɛ yɛn mu baako nya sika kɛse sen ɔfoforo nso ɛ?
Ɛnde monsi gyinae denneennen sɛnea mo mu biara bɛka ho, pɛnkoro, na monkyerɛw, efisɛ ɔhaw a ɛba wɔ ha no nyɛ akontaabu da. Ɛyɛ sɛ onipa baako rebu akontaa wɔ ne tirim bere a ɔfoforo susuw sɛ wɔasiesie no dedaw.
Awarefo pii ba nea ɛte sɛ sɛ obiara de bi bɛka nea ɛka wɔn nyinaa ho no sɛnea ne sika te, sɛnea ɛbɛyɛ a obiara benya n'ankasa sika kakra a ɛne ɔfoforo dea sɛ. Ɛno yɛ mmuae pa na ɛnyɛ nea ɛwɔ hɔ nko. Nea ɛho hia kɛse ne sɛ mo baanu na mopaw, sɛ moka wɔ nsɛm a emu da hɔ mu, na sɛ mo sika sesa a, mosan hwɛ mu, na ɛnyɛ sɛ mobɛma no ada hɔ komm mfe anan.
Nkɔmmɔ no fa a ɛto so abien no nna adi saa na ɛho hia kɛse. Onipa a onya sika kakra no bere nyɛ bere a ne bo yɛ mmerɛw. Nhyiamu a ebu onipa baako sika sɛ ɛno ne mmoa ankasa na ade a aka nyinaa yɛ mmoa kɛkɛ no bɛyɛ komm nkakrankakra, na sika nhyiamu a ayɛ komm no rebegyae ba.
Deɛ enti a bere afiri no ne ade a ɛho hia sen biara wɔ dan no mu
Efisɛ ɛfa tumi no fi mo baanu so de si pon no so, na ɛno na ɛma eyi tumi tena hɔ bosome biara.
Bere afiri kyerɛ sɛ nhyiamu no bɛba awiei. Ɛho nhia sɛ obi bɛyɛ nea ɔka sɛ ɛnwie, na ɛkyerɛ sɛ ɛho nhia sɛ obi bɛyɛ nea ɛyɛ sɛ na ɔpɛ sɛ ofi mu. Ɛkyerɛ nso sɛ dɔnhwerew no wɔ awiei, na dɔnhwerew a ɛwɔ awiei no, mo baanu bɛpene so bio bosome a edi hɔ, bere a sika ho nkɔmmɔ a awiei nni no yɛ ade a nnipa sua sɛ wobesuro na wɔatwe no ase. Nhyehyɛe no yɛ adwuma koro no ara wɔ nea enti koro no ara: sɛ nhyehyɛe no na esi nea ɔbɛkasa ne bere a ɔbɛkasa so dua a, ɛnhia sɛ obi bɛyɛ nea ɔhyɛɛ mmara no.
Di so mpɛn dumien na biribi bɛsesa a ɛsom bo sen gyinae baako biara a wubesi wɔ mu. Sika begyae sɛ ɛyɛ ade a ɛda mo so daa a moso soa, na ayɛ nhyiamu a mokɔ. Ɛno gyaa Benada bere dodow a mo baanu nyinaa de yɛ ade, na adwenehyɛ ne nea na mode bɛyɛ asetena a mo baanu resi no ankasa ho adwuma.
Nea Nsɛm no Fi
- Cornell Chronicle, The cost of silence: Financial stress mutes couples' communication
- The Gottman Institute, How to Have a State of the Union Meeting
- The Gottman Institute, Talking About Finances: A Touchy Topic Made Easier for Couples