Akwan pa mmiɛnsa da hɔ. Wobɛtumi agye akyinnye ama emu biara ama ayɛ dɛ, na ɛno ara ne ɔhaw no, na woasan akenkan papa ne bɔne nhyehyɛeɛ korɔ no ara dapɛn baako a ɛnkyerɛɛ wo biribi foforɔ. Ɛnyɛ sɛ wontumi nsi gyinaeɛ, na ɛnyɛ sɛ wonnim wo ho. Deɛ ɛsi ne sɛ, onipa a ɔwɔ tumi repɛ sɛ ɔbɛbua asɛmmisa a ɛfa ɔno ankasa ho denam nsusuiɛ a ɔsusu ho denden so.
Nsusuiɛ nyɛ adwinnadeɛ a ɛfata ha. Wowɔ deɛ ɛyɛ kyɛn saa dada: nkrataa a ɛkyerɛ deɛ woayɛ ankasa, dapɛn biara, a obiara anhyɛ wo. Saa nkrataa no nni animuonyam, ɛka biribi pɔtee, na ɛnkamfo wo, na ɛno ara enti na ɛyɛ nokware sen sɛ wobɛda hɔ asusu nneɛma ho. Deɛ ɛdi so yi kyerɛ sɛdeɛ wobɛkenkan no wɔ bɛyɛ simma aduanan mu, ne sɛdeɛ wobɛsɔ mmuaeɛ no ahwɛ ansa na wode mfeɛ enum ahyɛ mu.
Adɛn enti na akwan no ho nsusuiɛ nyɛ adwuma?
Ɛfiri sɛ woreyɛ asetena a wontenaa mu da ho mfoni, na nnipa nni saa ho nimdeɛ koraa wɔ ɔkwan bi so. Gilbert, Killingsworth, Eyre ne Wilson kyerɛeɛ wɔ Science mu wɔ afe 2009 mu sɛ, sɛ wɔka sɛdeɛ onipa foforɔ baako tee nka wɔ nhyiamu tiawa bi anaa nnwuma nhwehwɛmu bi mu kyerɛ nnipa a, na wɔhunu sɛdeɛ wɔn ankasa bɛte nka yie sen sɛ wɔbɛma wɔn adeɛ no ho nsɛm nyinaa. Na wɔannye anni. Wɔn a wɔdii mu ne wɔn a wɔhwɛeɛ nyinaa susuu sɛ nsɛm no mu nkyerɛkyerɛmu tenten no bɛyɛ adwuma kyɛn.
Saa nsɛm no boa adwumayɛ mu gyinaesie yie. Ɛka sɛ, nsɛm a ɛyɛ nokorɛ no yɛ obi asetena mu amaneɛbɔ, ɛnyɛ wo ankasa wo nkɔmhyɛ, na ɛka sɛ gyidie a wowɔ wɔ w'adwene mu nkɔmhyɛ mu no nyɛ adanseɛ mma biribiara.
Enti gyae asɛmmisa a ɛse ɛdeɛn na anka wobɛpɛ no. Saa asɛmmisa no gyina nsusuiɛ nko ara so. Bisa deɛ nkrataa no aka dada, na kɔ na kɔgye onipa baako asetena mu amaneɛbɔ fa ɔkwan a worehwɛ so ho. Ɛnonom mmienu nyinaa yɛ adanseɛ. Daeɛ a woso no, sɛdeɛ ɛyɛ fɛ biara mpo, nyɛ adanseɛ.
Ɛdeɛn wɔ me nkrataa mu a ɛyɛ adanseɛ ankasa?
Nneɛma nnan, na ɛnnan no nyinaa fa nneyɛeɛ ho. Deɛ woyɛ a wo werɛ firi bere, deɛ wopene so ansa na woanya adagyeɛ asusu ho, deɛ wokɔ so yɛ a wɔntua wo ka na obiara nhwɛ wo, ne nkamfoɔ a wode wo nsa pia no daa.
Hyɛ simma aduanan na twerɛ:
- Mpɛn du a ɛtwa toɔ a wo werɛ firii dɔnhwerewa. Ɛnyɛ anwummerɛ pa no. Nnwuma no ankasa. Csikszentmihalyi ne LeFevre dii mpanimfoɔ 78 akyi dapɛn baako a wɔde mmɛn a ɛbɔ maa wɔn, na wɔhunuu sɛ osuahunu no papayɛ gyina sɛ ɔhaw ne nimdeɛ hyia anaa, na saa mmerɛ a onipa dwene ade ho koraa no pii siiɛ wɔ adwuma mu sen ahomegyebea. Wo ho a wode nyinaa ma adwuma yɛ nsɛnkyerɛnneɛ a ɛfa adwuma no ankasa ho.
- Nneɛma num a ɛtwa toɔ a wopenee so ntɛm ara. Ntɛm a wopene so yɛ adanseɛ. Adwendweneɛ mu na wogye wo ho akyinnye kɔ nneɛma mu.
- Deɛ biara a woyɛeɛ afe a atwam no mu a obiara ammisa wo. Wɔntuaa wo ka, obiara anhwɛ, wɔanhyɛ wo animuonyam, na woyɛeɛ ara.
- Nkamfoɔ a wopo no daa. Twerɛ no sɛ kasamu tiawa, wɔ nsɛm a onipa no ankasa kaeɛ no mu.
Mma nkyerɛkyerɛmu mmra bere a woretwerɛ. Nkyerɛkyerɛmu no yɛ deɛ ɛdi soɔ, na ɛyɛ mmerɛ pa ara bere a nsɛm aduonu da ɛpono no so.
Mɛyɛ dɛn akenkan nhyehyɛeɛ no a mennaadaa me ho?
Hwɛ adeyɛsɛm no, ɛnyɛ adwumakuo no. Twe nsensaneɛ wɔ deɛ na wo nipadua reyɛ wɔ nsɛm biara mu no ase: rekyerɛkyerɛ mu, resi biribi, redi nsɛm ho nkitaho, rehyehyɛ nneɛma, resiesie, resi gyinaeɛ, regye ahɔhoɔ. Edin a ɛwɔ wo nhyehyɛeɛ no so no yɛ nnwuma ne adwumakuo, na ɛbɛsakra mprɛnsa wɔ w'adwuma mu. Adeyɛsɛm no ne deɛ ɛtwe wo ankasa, na ɛne wo tu kwan kɔ baabiara.
Afei kan. Adeyɛsɛm a ɛba nsɛm aduonu no mu nsia mu no reka biribi a nkaeɛ baako a ɛyɛ nwanwa no nka. Fa w'ani si baabi a nneɛma a wɔntuaa wo ka ne nneɛma a wo ho kɔɔ mu no hyiaeɛ no so yie, ɛfiri sɛ saa hyiaeɛ no ne mmuaeɛ tee a saa dwumadie yi tumi de ma.
Kɔkɔbɔ mmienu. Deɛ ɛba pɛnkorɔ pɛ, sɛdeɛ ɛyɛ nwanwa biara mpo, te so. Na tetew adeɛ no ankasa ne dan a emu na ɛsiiɛ no mu. Afe pa bi tumi yɛ nimdeɛ no ho asɛm, anaasɛ nnipa baanu a wote wɔn nkyɛn no ho asɛm, na ɛnonom kyerɛ akwan mmienu a ɛsonoo koraa. Bisa sɛ afã horoɔ bɛn na anka ɛbɛyɛ dɛ ara wɔ adwumayɛfoɔ foforɔ nkyɛn, dan foforɔ mu, adwumawura foforɔ ase. Afã a ɛtumi gyina saa nsakraeɛ mmiɛnsa no ano no ne deɛ wobɛtumi de asi mfeɛ du.
Mɛyɛ dɛn asɔ mmuaeɛ no ahwɛ ansa na mede me ho ahyɛ mu?
Yɛ no dapɛn mmienu wɔ ne ketewa pa ara so, na afei bisa obi a ɔreyɛ deɛ ɛso no dada sɛ Benada teta bi mu yɛ dɛn ankasa.
Sɔhwɛ ketewa no nyɛ dwumadie kɛseɛ bi ase fitie, na ɛnyɛ nkyɛn adwuma nso. Ɛyɛ adeyɛsɛm no ankasa dɔnhwere ɛnnan: adetɔfoɔ baako, adesua baako a wokyerɛ, nsiesie baako, nkitahodie baako a woyɛ ma obi foforɔ. Ɛnyɛ sɛ woresɔ hwɛ sɛ wobɛtumi anaa. Wo re boaboa adanseɛ a ɛte sɛ deɛ wotuu firii w'akyire no ara ano, na saa deɛ ɛfa daakye ho, na dapɛn mmienu deɛ sen abosome mmienu a wode susu ho.
Ɔfa a ɛtɔ so mmienu no ho hia sen sɛdeɛ nnipa susu, na ɛno ne deɛ afipamfoɔ afotuo ho nhwehwɛmu no de ba mu tee. Hwehwɛ onipa baako a ɔreyɛ adeɛ no na bisa asɛm tiawa: Benada a atwam no yɛɛ dɛn, dɔnhwere biara? Ɛnyɛ sɛ ɔpɛ anaa, na ɛnyɛ afotuo a ɔwɔ. Sɛdeɛ ɔka da koro pa ara ho asɛm no kyerɛ sɛdeɛ wobɛte nka sene wo ankasa wo nsusuiɛ.
Mfasoɔ wɔ ɔkwan yi so a wode paw sene sɛ wobɛto ntɔ. Sheldon ne Elliot hunuu sɛ botaeɛ a ɛne onipa no ankasa n'anigyedeɛ ne ne gyidie a ɛrenyini hyia no twe mmɔdenbɔ a ɛtena hɔ kyɛ, na wɔnya no nso. Botaeɛ a wɔgyina adanseɛ so paa ne deɛ ɛgyina hɔ bere a foforɔyɛ no atwam.
Sɛ nkrataa no kyerɛ baabi a na mempɛ sɛ ɛkyerɛ ɛ?
Gye no di na afei yɛ ketewa. Nkrataa a ɛkyerɛ baabi a ɛnyɛ dɛ no yɛ nsɛm pa ara a wowɔ, na mmuaeɛ pa no nyɛ sɛ wobɛsɛe adwuma pa esiane nhyehyɛeɛ a wotwerɛeɛ Kwasiada nti.
Deɛ ɛtaa ba no nyɛ ɔkwan mu nsakraeɛ. Ɛyɛ dodoɔ mu nsakraeɛ. Wo nhyehyɛeɛ ka sɛ nkyerɛkyerɛmu, na ɛda adi sɛ woyɛ no simma aduɔkron bosome biara, enti deɛ ɛsɛ sɛ woyɛ ne sɛ wobɛma aduru dɔnhwere nwɔtwe wɔ adwuma a wowɔ dada no mu ansa na woasusu biribi kɛseɛ ho. Ɛno yɛ nkɔmmɔdie a wone wo panin bɛdi, ɛnyɛ adwuma mu firi krataa.
Hwɛ deɛ ɛne no bɔ abira no nso. Sɛ ɔkwan bi ba wo nhyehyɛeɛ no so sɛ dibea nko ara, na ɛnnyɛ adeyɛsɛm da a, ɛfiri akyire baeɛ. Adeyɛsɛm no yɛ wo dea. Dibea no taa yɛ obi foforɔ dea, na ɛno ne adeɛ a ɛboɔ yɛ den pa ara sɛ wobɛdi akyi mfomsoɔ so.
Fa firi nkrataa no mu, na bɔ mmɔden
Wowɔ akwan pa mmiɛnsa na wonni ɔkwan a wobɛfa so ate deɛ ɛfata no nka. Obiara nni saa. Deɛ wowɔ ne adanseɛ a wo ankasa woayɛ dada: adeyɛsɛm a ɛsan ba daa, ne dapɛn mmienu nsusuiɛ, ne onipa baako amaneɛbɔ a ɛfa Benada ankasa bi ho.
Afei paw, na tena wo gyinaeɛ no so kyɛ ma ɛnnya mfasoɔ. Deɛ enti a ɛsɛ sɛ woyɛ adanseɛ adwuma no nyɛ sɛ wobɛyɛ ahwɛyie. Ɛyɛ sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wobɛtumi akɔ adeɛ no so a wonsan nsusu gyinaeɛ no ho dapɛn nwɔtwe biara, ɛfiri sɛ nsusu a ɛsan ba no ne deɛ ɛgye nnipa mfeɛ du ankasa.
Wonyeraeɛ na w'akoma ntɔ wo yam nso. Nneɛma pa dɔɔso ma wo, na ɛyɛ ɔhaw pa, na nhyehyɛeɛ ne twerɛdua na ɛsiesie no, ɛnyɛ sɛ wobɛgyae biribiara akɔhome.
Nsɛm a wɔgyina soɔ
- Science, The surprising power of neighborly advice
- Journal of Personality and Social Psychology, Optimal experience in work and leisure
- Journal of Personality and Social Psychology, Goal striving, need satisfaction, and longitudinal well-being: the self-concordance model